Mám rád praktické, jednoduché a funkčné autá. Lákajú má omnoho viac, než nedostupné luxusné modely. Zaujímajú ma technológie (nielen automobilové) a inovácie, preto ma prirodzene fascinuje aj svet hybridných a elektrických pohonov. Efektivita je kľúčom k úspechu a ekológii.

Filip Kadlečík

Renault Mégane prešiel faceliftom a tak prišiel čas opäť ho vyskúšať v redakčnom teste. Francúzsky kompakt si po modernizácii zachováva svoj typický dizajn, ktorý považujem za veľmi atraktívny. Menili sa iba detaily, najmä predné a zadné svetlá.&nbsp; Treba však povedať, že v porovnaní s minulosťou podľa mňa predné reflektory dizajnovo utrpeli. Predtým sa v top verzii spoliehali na štýlové šošovky, dnes sa spoliehajú na paraboly. Z funkčného hľadiska však kvalita osvetľovania vozovky neutrpela.

V kabíne sa omladenie prejavilo najciteľnejšie, dizajnérom a konštruktérom sa podarilo udržať krok s dobou. Mégane mal už v minulosti možnosť čiastočne virtuálneho prístrojového panela, teraz však už aj na mieste, kde kedysi boli malé budíky, nájdete len rovnú plochu obrazovky. Digitálny prístrojový štít Renaultu považujem z grafického hľadiska za veľmi podarený, no potešilo by ma viac možností konfigurácie.

Vyzdvihnúť jednoznačne musím jeho prehľadné usporiadanie a veľký ukazovateľ aktuálnej rýchlosti. Vďaka nemu je Mégane prvým autom, v ktorom mi head-up displej prišiel zbytočný a vypínal som ho, pretože mi bol skôr na príťaž. Naopak, dobre mi poslúžili bezpečnostné asistenty vrátane sledovania mŕtveho uhla a jazdného pruhu či adaptívneho tempomatu. Ich nastavenie mi vyhovovalo a využíval som ich rád a často.

Okrem prístrojovky sa Renault pri facelifte sústredil aj na centrálnu konzolu, ktorej stále dominuje vertikálne umiestnená obrazovka, v tomto prípade už s uhlopriečkou 9,3” naozaj pripomína tablet. Prácu s mobilným zariadením dobre imituje vďaka vkusnému a prehľadnému užívateľskému rozhraniu a dobrej odozve na povely posádky.

Nezdalo sa mi, že by bol palubný systém spomalený a tu, v kontraste s prístrojovkou, musím vyzdvihnúť obrovské možnosti prispôsobenia domácej obrazovky, na ktorej si môžete zobraziť čo len chcete a v rôznych veľkostiach. Takto má vyzerať moderný infotainment! Mimochodom, v prípade testovacieho vozidla sa o ozvučenie starala audiosústava Bose, ktorá hrala výborne.

Ako som už spomínal, výbava R.S. Line sa viaže s viacerými dizajnovými detailmi. Netreba si však predstavovať, že z bežného Méganu urobí R.S. - zhodou okolností som mal možnosť porovnať testovací automobil so skutočným R.S. a verte mi, že ide o dve rozdielne autá - prezrádzajú to už len svalnato klenuté blatníky ortodoxnej športovej verzie. Sympatické detaily v podobe športovejšieho predného či zadného nárazníka však autu dávajú väčší šmrnc.

Charakterovo sa R.S. Line so svojou predlohou porovnávať nemôže, no v jednom ohľade jej nezostáva nič dlžná - má totožné športové sedadlá, ktoré sú špičkové. Vďaka masívnemu bočnému vedeniu krásne stabilizujú telo vodiča a spolujazdca. Vodič tak má naozaj pocit, že nesedí v úplne bežnom Mégane. Z hľadiska interiéru možno kompaktnému Renaultu vyčítať menej vzdušné prevedenie kabíny, konkurenti vedia ponúknuť viac miesta na zadných sedadlách. Batožinový priestor s kapacitou 402 litrov je dnes objemovo slabší priemer a nie je ani zvlášť praktický.

Pri balení na predĺžený víkend aj detským kočíkom som ocenil fakt, že v aute chýbala rezerva a na jej mieste výnimočne nebol umiestnený subwoofer. Preto sa pod dnom kufra nachádzal ešte jeden veľký priestor, ktorý perfektne poslúžil na odkladanie menšej batožiny. Ak by som zvažoval kúpu modelu Mégane, volil by som skôr variant Grandtour, ktorý nestráca na atraktivite, no pridáva obrovský priestor pre rodinu. V prípade kombi však treba rátať s navýšením ceny o približne 2 500 eur.

Mégane ma počas testovacieho týždňa a nájazdu prekračujúceho 1 000 kilometrov za srdce chytil predovšetkým jazdnými vlastnosťami. Ide o krásne vyvážené jazdecké auto, ktoré netrhá asfalt, no je zábavné. Dobre nastavený prevod riadenia spolu s mierne tuhým podvozkom vodiča vťahujú do deja a ten sa za volantom kompaktu nebude nudiť ani pri rýchlostiach, ktoré podliezajú zákonom stanovené maximá.

Prepĺňaný štvorvalec so zdvihovým objemom 1,33 l, ktorý používajú aj Mercedesy či Dacia, patrí k najlepším motorom svojej kategórie v súčasnosti. Má prekvapivo razantný ťah, no zároveň vie jazdiť veľmi ekonomicky. Cesta zo stredného Považia do Vysokých Tatier s autom naloženým po strop vyústila do spotreby 5,9 l/100 km, čo je výborný údaj. Pri rozumnej jazde sa celkovo pod hranicu šiestich litrov zmestíte bez väčšieho obmedzovania. Poteší aj zladenie samočinnej prevodovky EDC s asistentmi - vodič sa vďaka nim v niektorých situáciách len vezie a auto ho čiastočne zastupuje.