Marek Pokrývka

Sprísňovanie emisných noriem donútilo mnohé automobilky k&nbsp;postupnej elektrifikácii svojho portfólia, ktorá umožňuje znížiť ich flotilový priemer. MINI nie je v&nbsp;tomto smere výnimka. Britská značka patriaca pod BMW najprv uviedla Countryman vo forme plug-in hybridu, vlani nasledoval čisto elektrický model. Ten prichádza na cesty výhradne v&nbsp;trojdverovej forme. Nadväzuje na malú sériu obdobného modelu, s&nbsp;ktorým spoločnosť experimentovala už pred viac než desaťročím.

S&nbsp;akumulátorovým hatchbackom MINI sme sa ešte pred prepuknutím súčasnej krízy <a href="https://autobild.pluska.sk/testy/cooper-se-spoza-volantu-aky-je-elektromobil-mini-kolko-stoji-slovensku" target="_blank" rel="noopener">krátko zoznámili, dokonca na domácej pôde</a>. Nedávno sme mali možnosť ho komplexnejšie otestovať. Do našich rúk sa dostal rovnaký exemplár novinky, medzičasom však zimné šestnástky vymenil za originálne sedemnásťpalcové kúsky odvodené z konceptu.

Špecifické ráfiky patria k hlavným poznávacím znakom elektrického variantu. Výrobca ich označuje prívlastkom Corona, čo v dnešnej situácii pôsobí úsmevne. No zaujmú najmä svojím dizajnom. Štvorica asymetrických lúčov sa len tak nevidí, pričom neštandardné je tiež prekrytie veľkej časti plochy prospievajúce aerodynamike. Disky navyše zvýrazňujú detaily neprehliadnuteľnej farby Energetic Yellow.

Tento odtieň sa nachádza aj na viacerých ďalších prvkoch, vrátane emblémov obsahujúcich motív zásuvky. Na karosérii je ich dokopy päť. Všimne si ich však len pozornejšie oko, inak nedáva Cooper SE svoj batériový charakter výrazne najavo. Jeho karoséria sa reálne takmer nezmenila. MINI teda vyzerá rovnako štýlovo ako jeho benzínoví a&nbsp;naftoví súrodenci, pričom ponúka viaceré možnosti individualizácie. Mimochodom, oproti súrodencom má kvôli miestu na batériu mierne väčšiu svetlú výšku.

Elektromobil sa ale nebude predávať iba v&nbsp;tejto forme komunikovanej aj na oficiálnych materiáloch. Charakteristické kolesá sa dajú vymeniť a&nbsp;pevne daný nie je ani odtieň masky chladiča či spätných zrkadiel. Výraznú žltozelenú tak môžu niesť len niektoré drobnosti. Odhaliť náturu hatchbacku nemusí byť na prvý pohľad jednoduché, hoci v&nbsp;našich končinách ho prezradí aj tabuľka evidenčného čísla.

Ani interiér tohto MINi nejako výrazne nekričí, že spaľovací motor pod jeho kapotou nenájdete. Najväčšou zmenou je digitálny prístrojový panel. Ten má len malé možnosti prispôsobenia, napríklad so zobrazením mapy pri ňom teda nerátajte. Z&nbsp;hľadiska funkčnosti neponúka oproti doterajšiemu riešeniu prakticky nič navyše. Ide skôr o&nbsp;štýl, čo platí aj pre žltozelené akcenty. Na efekt hrá aj futuristický zvuk sprevádzajúci naštartovanie.

MINI neprešlo okrem detailov vychádzajúcich elektrického pohonu žiadnymi ďalšími zmenami. Pohon i&nbsp;batériu sa podarilo konštruktérom dostať do mantinelov pôvodných komponentov, takže zachovaný zostal priestor pre pasažierov i&nbsp;batožinu. A&nbsp;pod jeho podlahu sa dokonca zmestila kabeláž na domáce nabíjanie spolu s&nbsp;ďalším príslušenstvom.

Toto však nič nemení na tom, že 211-litrový kufor ktovieako veľký nie je a&nbsp;zadné sedadlá poslúžia dospelým len v&nbsp;prípade núdze. Miesta nie je v&nbsp;tomto MINI na rozdávanie. Výčitku musíme smerovať aj na ovládanie jazdných režimov či úrovne rekuperácie: pochrómované páčky síce vyzerajú štýlovo, no ich ovládanie počas jazdy vyžaduje zbytočne veľkú pozornosť vodiča.

Z&nbsp;hľadiska vybavenia je elektrický model zaujímavý. Britská značka totiž štandardne dáva možnosť presnej konfigurácie vozidla pomocou jednotlivých položiek či zvýhodnených balíkov, v&nbsp;tomto prípade ale majú zákazníci na výber zo štyroch úrovní. Nesú vtipné označenia S, M, L a&nbsp;XL.

Testované vozidlo malo „veľkosť“ L a za zhruba šesťtisíc dostalo okrem adaptívnych LED svetiel a exteriérových špecifík zahŕňajúcich 17-palcové disky Corona aj head-up displej, vyhrievanie predných sedadiel, bezkľúčový systém, kameru doplnenú senzormi, ozvučenie Harman/Kardon, navigáciu i niekoľkých extra asistentov. Nechýbalo v&nbsp;ňom bezdrôtové dobíjanie telefónu ani viacero on-line služieb.

Technická stránka odráža príslušnosť MINI k bavorskému koncernu, jeho srdcom je totiž elektromotor z BMW i3s. Ten má nezmenené parametre. Produkuje výkon 135 kW (184 k) a krútiaci moment 270 Nm, čo podľa pôvodných tvrdení výrobcu malo stačiť na šprint 0-100 km/h v priebehu 7,5 sekundy. V aktuálnych údajoch ale nájdeme v kolónke tejto disciplíny ešte o dve desatiny lepšiu hodnotu.

Ako sme sa už presvedčili počas prvej jazdy, táto porcia dáva štýlovému Angličanovi poriadnu dávku dynamiky. Pocitovo sa môže pokojne porovnávať s&nbsp;hot-hatchmi. Cooper SE síce s&nbsp;tými lepšími krok reálne neudrží, no subjektívne jeho silu zväčšuje okamžitý nástup Newtonmetrov. Najmä do stovky zrýchľuje MINI veľmi príjemne. Jeho stropom je 150 km/h, čo je elektronický limit.

Rýchlosť je obmedzená pre hospodárnosť. Britský hatchback sa totiž kvôli platforme, ktorá pôvodne nemala byť navrhovaná pre elektrický pohon, musel uspokojiť s menšou batériou než má Bavor využívajúci rovnaký elektromotor. Namiesto mníchovských 42,2 kWh má jeho akumulátor 32,6 kWh (efektívna kapacita 28,9 kW). Podľa cyklu WLTP to síce stačí na 235-270 kilometrov, no počas testu nám auto ani raz hodnotu začínajúcu sa číslom 2 neukázalo. Pri plnom nabití sme boli tesne pod dvomi stovkami.

Dobrou správou je, že odhadu počítača možno veriť. Celkom dobre zohľadňuje aj štýl jazdy. Šoférovať tento elektromobil čisto ekonomicky je však podľa nás nezmysel, keďže jeho odozva je návyková a&nbsp;vyvoláva nutkanie poštekliť plynový pedál. Prispieva k&nbsp;tomu aj príjemné bzučanie jeho pohonu. No už prvé kilometre nám ukázali, že na návykovú streľbu verzie Cooper S&nbsp;to jednoducho nemá.

O&nbsp;spotrebe energie sme mali predstavu zo zimného rande, počas aktuálneho testu však vozidlo ťažilo z&nbsp;letných pneumatík i&nbsp;vyšších teplôt. Jeho apetít sa teda podľa očakávania trochu znížil. V&nbsp;meste len mierne, teraz sme dosiahli veľmi pekný priemer 13,3 kWh/100 km. Ani mimo ulíc to ale nebolo zlé. Jazda tachometrickým tempom 130 km/h vyústila v&nbsp;rovných devätnásť.

Na vidieku sme mestský režim ešte o&nbsp;1 kWh podliezli, čo je tiež slušné. A&nbsp;napríklad urbanizovaný okruh sme ekonomickým štýlom a&nbsp;využívaním zelenej vlny odjazdili v&nbsp;slabej premávke za 7,2 kWh/100 km. Väčšinu testu sme pritom strávili vo východiskovom nastavení rekuperácie. Celkom rýchlo sme si na ňu zvykli a&nbsp;začali vozidlo ovládať len plynovým pedálom, vie totiž týmto štýlom zastaviť na nulu. Pre výrazný efekt spomalenia to však treba robiť naozaj opatrne. No citlivý vodič tak môže jazdiť veľmi plynulo i&nbsp;efektívne a po brzde siahnuť len zriedkavo.

Pri elektromobiloch býva problematickou otázkou dĺžka nabíjania. V&nbsp;tomto prípade je oficiálnym minimom 35 minút na pohyb 0-80 %, do plna to má zabrať 1,4 hodiny. Tieto čísla platia pre stanicu s&nbsp;výkonom 50 kW. Nám sa na nej podarilo dosiahnuť tempo zhruba 7 kWh na 10 minút, hoci rýchlosť vždy závisí od stavu akumulátora i&nbsp;ďalších podmienok.

Za bežný nákup si ale batériu možno dobiť pokojne aj na dva dni mestského používania, kým z klasickej zásuvky trvá plné nabitie zhruba štyri hodiny. Na časté dlhé cesty to teda nie je. Ale občasný výlet MINI bez problémov zvládne, akurát treba rátať s&nbsp;trochu väčšou pauzou.

Nevýhodou mnohých elektromobilov je vysoká hmotnosť, nejeden zástupca tejto kategórie citeľne prekračuje dvojtonovú hranicu. MINI by však už z titulu svojich rozmerov nemalo byť také korpulentné. To síce platí, na skromnom pôdoryse tohto modelu je ale 1 440 kilogramov podľa normy EÚ aj tak celkom dosť. Oproti benzínovej alternatíve s automatickou prevodovkou má Cooper SE nezanedbateľných 150 kg navyše.

Tieto kilá trochu cítiť, ale rozdiel nie je nijak závratný. Elektrický hatchback jazdí výborne. Konštruktérom sa podarilo vyladiť podvozok tak, aby bolo vozidlo rovnako agilné ako jeho zážihový súrodenec. V&nbsp;jeho prospech pritom hovorí ešte nižšie ťažisko. Ak si k&nbsp;tomu prirátame tuhé nastavenie podvozka, výsledkom sú minimálne náklony v&nbsp;zákrutách.

Na povely volantu reaguje MINI veľmi dobre, hoci pocit z&nbsp;riadenia je tu trochu slabší. Medzi negatíva možno zaradiť aj tuhé pruženie. Tretia moderná generácia britského vozidla filtruje nerovnosti podstatne lepšie než jej predchodcovia, napriek tomu zostáva pomerne tuhá a&nbsp;pri kvalite slovenských ciest sa občasnému „poskakovaniu“ jednoducho nevyhne. Ale dušu z&nbsp;nás počas testu elektrický Angličan nevytriasol.

Na slovenskom trhu trojdverové MINI aktuálne štartuje tesne pod 20-tisícovou hranicou. Pod ňu sa zmestil model One, za variant Cooper S&nbsp;si importér pýta najmenej 26&nbsp;450 eur. Elektrický model tvorí úplný vrchol ponuky. Stojí bezmála 33-tisíc, prekonáva teda aj donedávna najdrahšiu verziu John Cooper Works. Oproti nej stojí 450 eur navyše.

Uvedená čiastka je pritom iba základ. Britská značka v&nbsp;tomto prípade dáva na výber zo štyroch úrovní vybavenia, ktoré nesú označenie S, M, L a&nbsp;XL. Nami skúšaný exemplár patril k&nbsp;druhej najvyššej sorte. Za ňu sa pripláca 6&nbsp;111 eur, pričom žiadne ďalšie opcie dostupné nie sú. Cena testovaného vozidla tak prekročila 39-tisíc.

Napriek uvedeným sumám patrí toto MINI medzi lacnejšie elektromobily dostupné na Slovensku. Ak naň záujemca dostane 8-tisícovú štátnu dotáciu, ide o&nbsp;skutočne zaujímavú alternatívu ku klasickej benzínovej verzii. No bez toho je prirážka značná. Osobne by sme radšej brali benzínový model a&nbsp;ušetrené tisíce si nechali na palivo.

MINI Cooper SE je ďalším dôkazom toho, že pod pojmom elektromobil už nerozumieme výhradne nudné a&nbsp;pomalé „presúvadlá“ vhodné len do mesta. Aj v batériovej verzii má tento Angličan veľkú dávku charakteru a zábavné jazdné vlastnosti, ale tiež zopár mínusov. Vrátane citeľne vyššej ceny v porovnaní s podobne rýchlou benzínovou verziou ponúkajúcou viac radosti.

Ak chcete jazdiť elektricky, ale štýlovo a s radosťou, nehľadajte ďalej. Cooper SE si nás počas testu ako elektromobil získal. No ak túžite po vozidle značky MINI a netrváte na batériovom pohone, investíciu do tohto modelu si dobre premyslite. Klasický benzínový variant Cooper S môže byť lepšia voľba. Nie je síce výrazne rýchlejší, no ponúka ako bonus návykovú zvukovú kulisu a ešte lepší prejav na ceste.