Keď som v Bratislave preberal elegantné čierne EQV, ako prvé ma zaujali jeho pneumatiky, ktoré vyzerali inak, než bežné. Zistil som, že ide o špeciálne obutie, ktoré sa dokáže lepšie vyrovnať s tiažou elektrického vanu.
Mohlo by sa zdať, že hmotnosť 2,5 tony bez akéhokoľvek zaťaženia je extrémna, no v kontexte dnešnej doby je opak pravdou. EQV síce je o 500 kg ťažšie, než výkonovo porovnateľná naftová trieda V s prívlastkom 250 d, no napríklad nastupujúca vlajková limuzína značky - typ EQS - sa v špičkovej verzii hmotnosťou tiež dostala nad hranicu 2 500 kilogramov.
Podstatné je, že hmotnosť model EQV 300 s prívlastkom “Long” dobre maskuje, no v zákrutách s ňou treba rátať. Najmä na klzkom povrchu. Zaujímalo ma, či takto ťažké vozidlo, navyše s nemalým aerodynamickým odporom, dokáže dosiahnuť rozumnú spotrebu elektrickej energie. Nemám totiž rád, keď sú elektrické autá neefektívne. O kvalitách EQV som sa presvedčil viac, než dostatočne. V rámci siedmich dní sme spolu prešli 869 kilometrov.
Všetko sa začalo v Bratislave, keď som do inteligentnej navigácie vozidla zadával cieľ ležiaci v srdci Liptova. Moja trasa mala merať približne 280 kilometrov a palubný počítač mi pri takmer stopercentnom nabití batérie deklaroval dojazd na úrovni 346 kilometrov.
Veľmi sa mi páčilo, že mi smart navigácia ponúkla viaceré alternatívy mojej trasy. Ak by som chcel ísť bez prestávky, vozidlo by to podľa vlastných výpočtov zvládlo a na krásny Liptov by som dorazil s dojazdom približne 36 kilometrov, resp. s 11 % zostávajúcej energie v akumulátore. Ja však mám vo zvyku robiť si pri dlhších trasách aj prestávky a tak som ocenil, že mi navigácia do plánovanej trasy rovno zakomponovala aj nabíjanie na rýchlonabíjačke pri Budči s tým, že mi navrhla presný čas, ktorý by som na nej mal stráviť, aby som sa pod Tatrami objavil so solídnym dojazdom a aby ma nabíjanie nijak neobťažovalo či zvlášť nezdržovalo.
Už počas prvých kilometrov na mňa EQV zapôsobilo svojim luxusom. Sedel som už za volantom viacerých Mercedesov tejto triedy, no ani jeden nemal tak štýlový interiér. Prevažujúca čierna farba sa tu miešala s doplnkami, ktoré boli vyhotovené v bronzovom finiši, no naozaj luxusným prvkom tu boli najmä veľké plochy v námornickej modrej farbe. Trojcípa hviezda do nej zahalila vrchol palubovky či napríklad výplne dverí.
