Eva Karolčíková

Pre vozidlá s touto karosériou to nie je práve najľahšie, ľudia sa nerozhodujú až tak pre sedany, ale radšej idú cestou SUV. Aby ale trieda C dosiahla cieľ, má v rukáve niekoľko triumfov. Využíva vynovený dizajn, vyzdvihuje kompletnú technologickú výbavu a na mechanickej úrovni sa spolieha na ž známe benzínové a naftové motory, ako aj nové plug-in hybridné varianty. Ja som si zobrala do parády model s prívlastkom C220d.&nbsp;

Testované C-éčko už okrem trojcípej hviezdy so svojou "starou mamou" z roku 1993 nemá veľa spoločných vlastností. Vedy sa ešte používal dobrý atmosférický štvorvalec s takmer 100 koňmi (presnejšie 95 k), ktorý nebol pomalý iba na papieri, ale aj v realite. A dnes sa šiesta generácia pýši mikrodhybridným pohonným ústrojenstvom. Ide o jeden z veľkých míľnikov posledných rokov, i keď tento trochu vznešene znejúci pojem v skutočnosti znamená downsizing. Ak však umožní spaľovacím motorom prežiť o niečo dlhšie, nie som proti.&nbsp;

Ponuka pohonných jednotiek pre nov triedu C pozostáva zo štvorvalcovej rodiny modulárnych motorov Mercedes (FAME). Verzia 220d je takým ideálnym stredom, ktorý má 200 k a maximálny krútiaci moment 440 Nm , ktorý je dostupný už od 1800 ot/min. EQ Boost pridáva v určitých momentoch k výkonu ďalších 15 kW (20 k) a&nbsp;v&nbsp;kombinácii s 48 V&nbsp;štartér-generátorom dokáže 1,8 tony impulzívne vystreliť dopredu.

I&nbsp;keď sa stal srdcom naftový dvojliter, pri stabilizovanej rýchlosti je veľmi diskrétny, ohlási sa iba pri agresívnom zrýchľovaní. Trošku ma mrzelo, že 9-stupňový automat bol trochu lenivý a&nbsp;často sa rútil do vyšších prevodových stupňov, aby ušetril palivo. Túto výčitku ale zatieni svojou vynikajúcou spotrebou, ktorá sa po týždni zastavila na 4,7 litroch na 100 kilometrov. Pohonnú jednotku majú Nemci skutočne vycibrenú do dokonalosti, či už sa rozhodnete brázdiť okresné cesty alebo stáť v&nbsp;zápche (nedobrovoľne), apetít C-éčka neprekročí hranicu 7 litrov.

Keď sa na displeji palubného počítača zobrazil dojazd 1350 kilometrov, sprvu som si myslela, že to bude podobný scenár ako s&nbsp;elektromobilmi – tie majú totiž tendenciu nadchnúť, ale na konci človek zistí, že niekoľko desiatok kilometrov chýba (v niektorých prípadoch aj stovka), čo je v&nbsp;zásade normálne, ak nejazdíte v&nbsp;čisto mestskom teritóriu. Preto som bola voči takému číslu skeptická, myslela som si že po 50 kilometroch po diaľnici sa dostanem pod hranicu 1&nbsp;000 km. Mercedes mal však so mnou iné plány a&nbsp;neklamal.

Tak som sa rozhodla overiť to na trase do Košíc, auto sa takýmto dojazdom predsa nemôže mať problém zvládnuť celodennú jazdu po diaľnici a&nbsp;občasné šantenie na okresných cestách. Cesta zo Senca do centra východu a&nbsp;naspäť nás vyšla na 882,8 kilometrov, po príchode domov som mala stále dojazd 150 kilometrov. Predtým som najazdila 232 kilometrov, takže podľa týchto údajov sa reálny dojazd vyšplhal na 1264,8 kilometrov. To len dokazuje, že diesel, palivo, za ktoré by sme sa mali podľa Európskej Únie hanbiť, je najefektívnejšou formulou na dlhé cesty.

Rýchlosť si upravoval prevažne tempomat, no v&nbsp;niektorých prípadoch nebol nápomocný tak, ako by som si želala. Predstavte si že ide po diaľnici 130 km/hod, a&nbsp;kamera snímajúca okolie zrazu načíta značku, ktorá je od vás vzdialená povedzme 15 metrov vpravo. Konkrétna 50-tka bola zjavne výstrahou pred poľnohospodárskymi strojmi na ceste, ktoré vykonávali zber úrody, no Mercedes sa rozhodol, že je určená práve preňho. Človek sa ale potom naučí sledovať to, čo mu auto ukazuje a&nbsp;zostáva tak v&nbsp;strehu aj pri inak stereotypnej jazde po rýchlostných cestách.

Vodič určite ocení aj svetelnú technológiu DIGITAL LIGHT, ktorá je k dispozícii ako alternatíva k štandardným LED svetlometom.&nbsp;Ide o svetelný modul s tromi extrémne výkonnými LED diódami v každom svetlomete, ktorých svetlo sa láme a smeruje 1,3 milióna mikrozrkadielok.&nbsp;Na požiadanie&nbsp;si ich môžete vybaviť aj funkciou premietania - systém môže zvýšiť bezpečnosť jazdy premietaním vodiacich čiar, symbolov a animácií na vozovku.&nbsp;

Nový Mercedes triedy C ponúka druhú generáciu multimediálneho systému MBUX, ktorý bol prvýkrát implementovaný v&nbsp;triede A&nbsp;z&nbsp;roku 2018. V&nbsp;zásade to znamená, že si môžete konfigurovať rôzne štýly a&nbsp;režimy zobrazenia, ako aj využívať navigačný systém na celej obrazovke prevzatý z&nbsp;triedy S. Pokiaľ ide o&nbsp;digitalizáciu, trieda C urobila veľký krok vpred. Interiér teraz pripomína „baby S-ko“, hlavne koncepciou displeja a&nbsp;jeho ovládaním. Na techno kokpit si treba zvyknúť, jeho používanie nie je spočiatku úplne intuitívne.

Mercedes už niekoľko rokov mení svoje kabíny a snaží sa z nich urobiť príjemný priestor navrhnutý tak, aby ste sa cítili vítaní. To sa mu podarilo, no je tu jeden výrazný detail, ktorý nemožno opomenúť, a ten by som pri Nemcovi za vyše 60 000 eur nečakala. Kompletná digitalizácia síce prilákala do kabíny mnoho nových technológií, ale súčasne ju naplnila množstvom neuspokojivých materiálov, ktoré skutočne nie sú v tejto cenovej triede na mieste.

Týka sa to hlavne spodnej časti a strán inak impozantnej stredovej konzoly. Sú tu tvrdé plasty, ktoré znejú duto a nepochybne ušetria pár kíl, ale znížili úroveň vnímanej kvality o podstatné percentá.&nbsp;Cestujúci vpredu a&nbsp;vzadu ale budú profitovať z&nbsp;mierne zväčšených vonkajších rozmerov, priestor pre lakte sa oproti staršej generácii zväčšil o&nbsp;22 mm vpredu a&nbsp;o&nbsp;15 mm vzadu. Kufor aj napriek aerodynamickým kontúram disponuje dostatočným priestorom pre batožinu celej rodiny. &nbsp;