Kia Niro v sebe nesie niekoľko extravagantných prvkov. V exteriéri je to lakovaný C-stĺpik, ale aj usporiadanie a tvar predných a zadných svetlometov. Testovaný exemplár bol nakonfigurovaný v najvyššej výbave, čiže obsahoval všetko, čo v modernom aute môžete potrebovať. Odomykanie a zamykanie uľahčuje bezkľúčový prístup, piate dvere sú ovládané elektronicky. Kia ponúka model v troch rôznych prevedeniach, ja som testovala hybridnú verziu.
Pohon zabezpečuje spaľovací benzínový motor a elektromotor. Spolu ponúkajú slušný výkon, 104 kW. Hybridné autá, ako je toto, sa mi páčia. Akumulátor netreba nabíjať, o to sa stará auto samo, za pomoci rekuperácie. Elektrický chod využíva pri plachtení, pri štartovaní, prvých metroch jazdy, alebo pri státí. To môže byť výhodné v zime, kedy môžete sedieť v aute so zapnutým kúrením a tichou ulicou sa neozýva hluk motora.
Spaľovací motor však dostáva rany pod pás. Pri prvých metroch jazdy po naštartovaní, kedy ide auto v kľudnom elektrickom režime a vy potrebujete prudko zrýchliť, pripojí benzínový motor, ktorý je ihneď po prebudení hnaný do otáčok. Podvozkovo Niro radím k tuhším vozidlám. Spotreba, ktorú som dosahovala viac-menej pri jazde mestom a medzimestom, bola 6,2 l/ 100 km. Na diaľnici to bolo 7,4 l/100 km. Ani v jednom prípade som sa nesnažila ísť najúspornejšie.
Asistenčné systémy rozhodne dávajú najavo, že tam sú. Napríklad auto v mŕtvom uhle Niro signalizuje zvukom, vibráciou volantu, ale aj ikonou na prístrojovom paneli. Adaptívny tempomat pracuje plynulo, nezaznamenala som žiadne zbesilé pridávanie, ani nezmyselné brzdenie. Do zákrut dopomáha zatáčaním volantu, čo nie je moja šálka kávy, ale aspoň vedie auto v strede jazdného pruhu. Viac obrázkov nájdete v galérii.
