Crossovery, SUV-čka a vysoké autá sú niečo, čomu sa nemáte v automobilovom svete šancu vyhnúť. Hrnú sa na nás každým rokom viac a dokonca ich výrobcovia uprednostňujú pred modelmi kombi, či veľkými rodinnými MPV-čkami. Jedným z tých modelov, ktoré nevznikli na pošliapaných chrbtoch svojich bratov a sestier je ale večne nenápadný Ford Kuga. Aký je však v zaujímavej konfigurácii s najslabším motorom a v skromnej výbave? 

V krátkosti, k tematike moderných SUV a crossoverov. Začnime s tým, že sa od nich často ani len v krajných prípadoch nepočíta s ich terénnymi schopnosťami. Podaktoré už ani nedostanete s pohonom všetkých kolies, čo je pre automobilky fantastickým prostriedkom na rozšírenie rozpätia zisku. Cena môže zostať relatívne rovnaká (a samozrejme vysoká), no nedajú vám diely, ktoré nepotrebujete.

Taktiež sa automobilky snažia všemožne prispôsobovať trhu a vďaka tomu žijeme v celkom špecifickej dobe. Totižto, dnešný dizajn áut, technológie a spôsob ich prezentácie je tak výrazný a často (v dobrom) šialený, že máte pocit, akoby ste sa premiestnili o 20 rokov do budúcnosti. Ford Kuga ale o tomto nie je. Neohromí vás holografickými head-up displejmi, elektronickým kokpitom zo sci-fi a nespadne vám sánka z jeho dizajnu. Ford hrá na trhu tak trošku po svojom.

<strong>Facelift. Veľmi, veľmi príjemný facelift.</strong>

Ford sa v mojom ponímaní roky hýbe vo veľmi a to skutočne veľmi príjemných dizajnérskych vodách. Má ale jedno špecifikum. Modrý ovál dokáže vynikajúco faceliftovať modely a to takým štýlom, že si ani poriadne nevšimnete, kde sa udiali zmeny. Zväčša však dizajnéri vyhladia zbytočné krivky a idú si „pípnuť" k dochádzkovej mašine po šichte. Čo sa týka Kugy, principiálne sa na malom SUV od Fordu nič zásadné nezmenilo.

Redizajn zadných svetiel a náznak difúzoru (teda, skôr ochrany nájazdovej hrany), pridali Kuge na maskulínnom prejave. To isté sa udialo vpredu, kde dostali padáka zvláštne zamračené predné svetlá. Na ich miesto sa dostali svetlomety s jednoduchším a čistejším tvarom, ktoré doplnila (opäť krásne jednoduchá) maska so šiestimi hranami. Celkový dojem hodnotím skutočne pozitívne. V tmavej farbe, s tmavými kolesami...a už bežím do Fordu.

<strong>Priestorovo „dé javú", na palubovke technologický posun o roky</strong>

Proporčne sa na Kuge prakticky nič nezmenilo. Keďže ide o facelift, rozmery zostali prakticky totožné s predošlou „zamračenou" verziou. Vzadu sa posadí aj vyšší pasažier pohodlne a je výrazne vyššie posadený, než spolujazdec na prednom sedadle. Týmto Ford chráni vzadu sediacich cestujúcich od nevoľnosti. Spracovanie poťahov je absolútne štandardné a koniec koncov vás absolútne nič neprekvapí v negatívnom slova zmysle. Batožinový priestor je priemerný s objemom 406 litrov (s rezervou pre núdzový dojazd).

Čo sa ale zásadne zmenilo, je multimediálny systém a palubná doska ako taká. Jej atypický tvar bol zachovaný z verzie pred faceliftom, no dostala príjemnejšiu plastovú úpravu a nový dotykový displej s uhlopriečkou 8 palcov. Celkovo teda zmizol chaos spôsobovaný vysokým počtom tlačidiel, ktoré síce ovládali separátne hromadu funkcií, no manipulácia s nimi si vyžadovala hromadu sústredenia. Nebudem polemizovať, ktoré riešenie je lepšie, no keďže SYNC 3 pozná hlasové povely (v češtine) oveľa spoľahlivejšie ako predošlý systém, odpoveď sa nám natisla tak nejak sama.

SYNC 3 je úžasným posunom vpred, keďže jeho predchodca bol ako po grafickej stránke, tak po stránke ovládania, morálne veľmi rýchlo zostarnutý. Skvele si rozumie s pripojeným telefónom Apple v rozhraní CarPlay a telefónmi Samsung v rozhraní Android Auto, obsahuje vynikajúcu navigáciu a celkovo ovládanie dostalo zásadne lepšiu logiku. Je mi úplne jasné, že CD prehrávače jednoducho zmiznúť len tak zrazu zo všetkých áut nesmú. Dávať mu ale tak vysokú prioritu a hlavne na tak exponovanom mieste ako je v Kuge, človeka prekvapí. Tlačidlá a ovládače sú masívne a vyhotovené kvalitne. Oproti modelu pred faceliftom sa teda ergonómia a logika palubnej dosky, pobrali míľovými krokmi vpred.

Konkrétne volant si taktiež prešiel malo obmenou. Zmenil sa síce jeho tvar a taktiež tvar tlačidiel, no ich logika aj s dodatočným „mini" panelom pod ľavým lúčom, zostala prítomná. Nové vyhotovenie prinieslo ale príjemnejší materiál poťahu volantu. Správne sa posadiť vo Forde v zásade nikdy nebol problém. Kuga ponúka celkom široké pole nastavenia posedu. Týmto pádom sa nižšie postavy vedia „vytlačiť" nad premávku a mať krásny výhľad vpred, či dynamickejšie povahy zapadnúť do nízkeho sedu a vnímať cestovnú rýchlosť.

Pod kapotou pracoval 1,5 litrový benzínový agregát EcoBoost. Preplňovaný štvorvalec sme dostali na test v najslabšom prevedení s výkonom 88 kW/120 koní. Vlažne znejúci výkon dopĺňal poctivý krútiaci moment, ktorý vrcholil na hodnote 240Nm. V nízkych a stredných otáčkach mal motor krásny „mäsitý" prejav. V strednom a nižšom spektre otáčok má človek dojem, že jazdí so slabším dieselom, prípadne s benzínovým motorom, ktorý má rozhodne viac, ako len 120 koní. Vo vysokých otáčkach však vykladá najslabšie naladený štvorvalec na stôl všetky karty. Vtedy cifre 120 koní skutočne uveríte a pokiaľ máte dynamickejší štýl jazdy, v tejto výbave si viete zaobstarať motor EcoBoost s ďalšími 30 konskými silami navyše.

V meste a pri presunoch za jeho hranicami teda 88 kW/120 koní bohato postačuje. Pokiaľ sa ale chcete hrať s „veľkými chlapcami" v rýchlom pruhu diaľnice, rozhodne sa netrápte s najslabším motorom v ponuke. Vypomstí sa vám to hlavne na spotrebe a to v prípade, že by ste ho trápili športovými požiadavkami. Konkrétne spotreba slabému motoru príliš nepomáha žiariť. V meste sme sa pohybovali v spektre okolo 8 litrov pri priemernej rýchlosti cez 30 km/h a pri presune mimo mesta sme namerali 5,8 litra na 100 km pri priemernej rýchlosti 72 kilometrov za hodinu. Diaľničná spotreba mala celkom predvídateľnú tendenciu. Pri 110 km/h svietila na palubnom počítači cifra 6,2 l/100 km, pri 120 km/h vystúpila na 7,3 l/100 km a pri maximálnej rýchlosti 130 km/h si Kuga pýtala 8,1 l/100 km. Spotreba rozhodne nepatrí k najnižším a do istej miery by som vinil aj fakt, že išlo o extrémne priškrtený motor, ktorý potreboval pre svoju prácu otáčky.

Pár detailov mi na Kuge ale nedá neopomenúť. Sú to jedny z najmenej sledovaných parametrov dnešnými zákazníkmi, no dve veci musím Fordu uznať. 6-stupňová manuálna prevodovka je vynikajúca a páka s chodom v dráhach, sú priam dokonalé. Nie sú príliš dlhé a nemal som ani pocit, že by som prijal kratšie dráhy. Pôsobí pevne a zapadáva do jednotlivých stupňov s absolútnym prehľadom. Jediný krát som za celý týždeň nemal problém pri preradení. Túto prevodovku som zažil už v rade Fordov a vždy sa k nej s radosťou vraciam.

Druhou vecou je skvelý podvozok. Je to záležitosť, ktorou je Ford preslávený už pomaly dve dekády. Ladiť podvozky na bežných autách tak nenápadne a tak dobre, že je aj so zdanlivo nudnými a vlažnými modelmi radosť jazdiť. Kuga nie je výnimkou. Vynikajúco skrýva váhu a výšku karosérie, vďaka výborne naladenému podvozku. Predok je v zákrutách doslova prilepený aj pri (až) nezmyselne rýchlych prejazdoch a jeho limity sú veľmi bezpečne ďaleko aj pre svižnejšie jazdiacich jedincov.

Žiadny iCockpit, žiadne hologramy, žiadny reinkarnovaný Elvis...nič. Nebyť nového infotainmentu, človek by si myslel, že sedí v niekoľko rokov starom aute, ktoré je však akosi lepšie postavené, ako tomu bývalo v minulosti. Analógové budíky, príjemné plasty, žiadne zbytočné nezmysly. Potrebujete futuristické hračky? Bežte k Francúzom. Tu sú priority niekde inde. Výborný dojem z jazdy a relatívne konzervatívny kokpit, na ktorý si nepotrebujete zvykať ani len minútu po kúpe. To rozhodne chválim.

TEST: Ford Kuga 1,5 EcoBoost Business - Ford, ako ho poznáme

Výber pre vás