Hranaté presúvače detí dostávajú čoraz viac šarmu a v tomto odbore je Citroën úradujúcim šampiónom. Robiť veci inak ako ostatní sa Francúzom nevyplácalo vždy, no zaujať v segmente rodinných áut rozhodne vedia. Známe šokujúce tvary, vzdušnosť a malé zmeny zhŕňajú Citroën C4 Picasso s motorom 1,6 HDi. Vypláca sa trčať z radu? 

Prvý Citroën Picasso bol dobrý nápad. Pôsobil veľmi prívetivo a akonáhle ste ho zbadali, predstavili ste si za volantom mamu s hromadou deťmi na zadných sedadlách, po ceste na futbalový tréning. Taktiež som zbožňoval reklamu, kde sa roboti na výrobnej linke rozhodli počmárať celý voz. Sám by som tak šialený dizajn prijal a vždy keď vidím nápis „Picasso", spomeniem si práve na túto reklamu.

Vždy keď na cestách stretnem prvú generáciu Picassa, je po strop zaplnené dovolenkovým proviantom a menší ľudia sa mi vnútri strácajú vo veľkej a pohodlnej kabíne. S príchodom druhej generácie sa k názvu dostalo označenie C4 a z oblého hatchbacku sa stalo MPV so siedmimi miestami na sedenie. Praktická stránka zostala, no dizajn stratil všetok šarm predošlej generácie.

Aj po rokoch zaujme

Nechcel som veriť vlastným očiam, keď na mňa z billboardu na bratislavskej SAV-ke pozeralo nové C4 Picasso. Netušil som, čo si mám myslieť o prednej maske a čo bolo za ňou ma dokonca ani nezaujímalo, práve kvôli jej odvážnemu dizajnu. Nedokázal som si ani len predstaviť, čo napadlo hlavy dizajnérov Citroënu a ktorý odvážny manažér odsúhlasil takúto avantgardu pre klasické rodinné auto.

Skladám klobúk, pretože keď ma predtým naposledy niečo takto zaujalo, malo to jeden pár dverí a cenovku, ktorej hodnota sa pred desiatou nevyslovuje. Plus, je nutné dodať, že toto všetko sa udialo už v roku 2013. „Krátke" C4 Picasso museli do istej miery „obkresľovať" podľa prvej generácie, čomu sa teším. Osobne poznám zopár ľudí, ktorí si nové C4 Picasso kúpili do rodiny a počúval som väčšinou to isté. „Nechcel som Nemca...", čo pokračovalo vysvetľovaním, čo sa im na ich Picasse páči a iné autá to nemajú. Zovňajšok teda komentovať príliš netreba. Je svojský a francúzsky každou jednou krivkou.

Le soleil est pres de moi

Veľké čelné sklo je prítomné aj naďalej. Viete si ho "znížiť" posuvným "stropom", ktorý zároveň obsahuje klasické clony a dokážete sa až do takej miery ochrániť pred slnkom, že ak máte výšku okolo 190 centimetrov, s rezervou si zakryjete výhľad na cestu. Veľké čelné sklo má teda skôr výhody ako nevýhody a v dni, kedy by vám najradšej slnko upražilo čelo na uhoľ, mu v tom jednoducho zabránite. Na druhej strane, keď prídu jesenné dni, kedy je každý jeden slnečný lúč a fotón výbornou zbraňou proti depresii, padne presvetlený interiér skutočne dobre.

Interiér je teda vzdušný a má svoje unikátne prvky. Zmes materiálov je veľmi príjemná a rozloženie ovládacích prvkov sa zúžilo na volant a okolie dotykového displeja. Po dvoch aktívne strávených týždňoch za volantom C4 Picasso, som si stihol zvyknúť na drvivú väčšinu ovládačov na volante. S výnimkou radenia rýchlostí z neho skladať ruky nemusíte, no pokiaľ by taká hromada tlačidiel zostávala na svojom mieste, bolo by to praktickejšie. Toto je však trend, ktorý zasahuje do filozofie prvkov všetkých moderných áut a Citroën už raz tento oriešok rozlúskol. Práve predošlá generácia C4 Picasso mala stred volantu statický, čo by tlačidlá stabilizovalo v prehľadnej polohe. Je otázne, prečo však Citroën tento dobrý nápad opustil, keď bol vo väčšine prípadov prijatý ako revolúcia a logický krok vpred.

Zadné sedadlá sú veľmi jednoducho nastaviteľné a nezávislé jedno od druhého. Výhrady voči jazde na zadných sedadlách nenachádzam. Miesta na hlavu je dosť aj pre dlháňov a posed je výrazne vyšší, než na predných sedadlách. Nechýbajú poistky Isofix, no Picasso bez bez nich by bolo ako tiché a striedme Lamborghini. Nezmysel.

Autobus, vesmírna loď, alebo galéria

Hneď na úvod dojmov spoza volantu musím spomenúť, že volant modelov Citroën a DS mi do ruky nepadol. Mal som s ním tú česť v modeli DS4 a až po relatíve dlhej dobe som pochopil, prečo mi jeho dizajn nesedí. Snažil som sa k nemu pristupovať ako k bežnému volantu a držať ho v pozícii "trištvrte na tri". Paradoxne mi najlepšie sedel štýlovo s rukami na chrómovaných častiach v jeho dolnej polovici. To povie o aute mnohé a rozhodne nie to, že by sa vyžívalo v športovej jazde. Samozrejme, ide o dobrú správu, keďže nechcete, aby vašim deckám a kamošom prišlo vzadu zle, keď sa rozhodnete začať rezať zákruty. Hneď vás to prejde, keďže má voz rád pokojnú jazdu, počas ktorej si pochutnáva na nerovnostiach a chráni pred nimi vašu chrbticu.

Viditeľnosť zostáva výborná a rozdelenie "A" stĺpikov plne schvaľujem. Veľké množstvo áut sa kvôli pevnosti a bezpečnosti mení na bunkre, z ktorých nie je vidieť a celý svet okolo vás kontroluje pole senzorov. Z C4 Picasso je výhľad výborný a pokým nemáte na zadnej strednej sedačke vysokého človeka, bezpečne vidíte aj cez menšie zadné okno. Samozrejme, kontrolu mŕtveho uhla, či parkovaciu kameru so senzormi si zakúpiť môžete a sú k dispozícii. Fungujú bez chyby a obraz na veľkom displeji na palubovej doske je čistý a v spojení s kamerou výborný.

Jedným z najlepších bodov C4 Picasso je naftový štvovalec 1,6 BlueHDi. Jeho 88 kW/120 koní výkonu a 300 Nm od 1750 ot./min. maximálneho krútiaceho momentu prenáša na kolesá šesťstupňová manuálna prevodovka. Kultúra naftového motora je vynikajúca po stránke hluku, aj vibrácií. Milo prekvapila aj spotreba, keď po celom týždni strávenom v meste, presunmi po diaľnici a mimo mesta, zasvietila na displeji hodnota 4,7 l/100 km. Na diaľnici sa 1,6 BlueHDi zmestilo do piatich litrov s hodnotou 4,9l/100 km pri priemernej rýchlosti 120 km/h a v meste bola spotreba prakticky identická s hodnotou po celom týždni. Pri dlhých presunoch medzi mestami však motory HDi ukážu svoj plný potenciál, keď sa pri priemernej rýchlosti nad 70 km/h vmestíte pod hodnotu 4l/100 km. Nástup turba síce je síce rapídny, no dierou prejav v zásade vôbec netrpí. Je však nutné uznať, že silnejšie prevedenie netreba držať pri živote v otáčkach natoľko, ako 120 koňovú 1600-vku.

Keď nad ním uvažujete, pravdepodobne s ním skončíte

Presne tak. Ak vám len prebehlo hlavou, že by ste si vedeli C4 Picasso predstaviť pod vašim panelákom, či v garáži, asi máte víťaza. Vaše oči a ruky si žiadajú niečo iné ako je zaužívané. Rodinné auto nechcete ako krabicu na prevoz rodiny, ale nech má aj niečo do seba. Tak ako človeka, ktorý si objednáva v reštaurácii stále zaujímavé a nevšedné jedlá, nebude vzrušovať hot-dog, či rezeň. Je to technicky dobré a zaujímavé rodinné auto. Zároveň, v cene je zahrnutý status anti-šedej myši a keď mám vyjadriť subjektívny názor, chýbajú mi v ponuke odvážnejšie farby. V čiernej však chrómované lišty vyniknú najviac.

TEST: Citroën C4 Picasso 1,6 HDi - Ako na rodinu, úplne inak?

Výber pre vás