Pochádzam z automobilovej rodiny, vyštudoval som strojné inžinierstvo a už od roku 2001 som motoristický novinár. Viac ma baví hardvér ako softvér - viac železa a menej káblikov. Zaujíma ma automobilová história a jej odkaz pre dnešok aj budúcnosť, lebo všetko tu už raz bolo, len to nemalo dotykový displej.

Milan Adámek

Keď boli predchodcovia Pierra Leclercqa poverení skonštruovať automobil pre masy, ich zadanie bolo celkom pragmatické. Muselo byť schopné prepraviť štyri osoby a&nbsp;sto kilogramov zemiakov a&nbsp;muselo byť tiež tak dobre odpružené, aby sa v&nbsp;ňom nerozbili vajcia uložené v&nbsp;košíku na zadnom sedadle pri jazde po poli.

Dňa 7. októbra 1948 sa na parížskom autosalóne predstavil model 2 CV. Mal 9 koní a&nbsp;jeho dizajn bol, jemne povedané, nezvyčajný. Zvyšok je už história. A&nbsp;tá sa má teraz opakovať. Po 75 rokoch Citroën opäť vystavoval kačicu na parížskom veľtrhu. Tentoraz je to Salon Rétromobile, výstava klasických automobilov, na ktorej sa Bugatti a&nbsp;Ferrari vymieňajú za milióny ako akciové balíky. Kačica nie je na predaj. Je to jedna z&nbsp;posledných vyrobených kačíc, ktorá sa vyliahla v&nbsp;Portugalsku v&nbsp;lete 1990. Za volantom sedí Pierre Leclercq, šéfdizajnér značky od roku 2018 – po štáciách po celom svete. USA, Taliansko, Nemecko, Čína, Južná Kórea.

V&nbsp;roku 2007 sa napríklad pod vedením Chrisa Bangla podieľal na návrhu prvého modelu X6 pre BMW – bol to skôr tučný moriak ako jemná kačica, ale vtedy to bolo tak. „A&nbsp;neskôr sme za štyri roky vytvorili 40 áut pre čínsku automobilku Great Wall.“

Pred piatimi rokmi sa Leclercq konečne vrátil do Európy. A&nbsp;tu mu jeho nový zamestnávateľ Citroën zadal podobnú úlohu, akú kedysi dostali kačací rodičia. Päťdesiatročný Belgičan a&nbsp;jeho kolegovia mali vyvinúť auto, do ktorého sa zmestia štyri osoby, ktoré má dojazd 400 kilometrov a&nbsp;nestojí viac ako 25 000 eur. A, samozrejme, malo byť elektrické.

Výsledok je hneď vedľa 2 CV. Je to biely pickup, ktorý vyzerá trochu ako Hummer – teda model auta, nie delikatesa, hoci sme vo Francúzsku. Oli, vyslovované „All-E“ (v&nbsp;preklade „elektrický pre všetkých“), je koncepčné vozidlo predstavené koncom septembra 2022.

„Samozrejme, že by bolo jednoduché postaviť štvormiestny automobil s&nbsp;dojazdom 400 kilometrov. Ale nie za požadovanú cenu,“ hovorí Pierre Leclercq. A&nbsp;naopak, ani elektromobil za 25 000 eur by nebol problém, ale len s&nbsp;krátkym dojazdom.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/testy/sefdizajner-citroenu-pierre-leclercq-navrat-detstva">Viac z tvorby Pierra Leclercqa nájdete v galérii</a>

„Museli sme teda zvrátiť zvyčajnú špirálu väčších, ťažších a&nbsp;rýchlejších,“ hovorí Pierre Leclercq. Možno sa to jednoducho povie, ale ťažšie vykoná. Napokon vzniklo reálne vozidlo, hoci v&nbsp;štádiu konceptu, ktoré by nemalo spotrebovať viac ako 10 kWh elektrickej energie na 100 kilometrov, takže si dobre vystačí s&nbsp;malou 40 kWh batériou.

Ako je to možné? Rovnako ako v&nbsp;prípade kačice. Vďaka ľahkej konštrukcii. Mnohé časti sú vyrobené z&nbsp;recyklovanej voštinovej lepenky, samozrejme, natretej farbou. Hmotnosť sa šetrila všade, kde to bolo možné. Interiér je vystlaný penou namiesto koberca a&nbsp;hrubých izolačných rohoží. Sedadlá sa skladajú z&nbsp;dielov, ktorých je o&nbsp;80 percent menej ako bežné sedadlá – kačica pozdravuje. Nakoniec Oli zostáva pod hmotnostnou hranicou 1 000 kg a&nbsp;jeho rýchlosť je obmedzená na 110 km/h. „Je to optimistické laboratórium na kolesách,“ hovorí reklamné oddelenie Citroënu. „Mnohostranný manifest inteligentných nápadov pre zajtrajšok.“ Ale čo bude ďalej?

Pre Pierra Leclercqa je práca v&nbsp;Citroëne prácou snov. Celá jeho rodina kedysi jazdila na aute tejto francúzskej individualistickej značky. „Môj starý otec mal DS, autom môjho detstva bol mamin Dyane, neskôr kačica,“ hovorí šéfdizajnér. Jeho otec, vidiecky lekár, rád v&nbsp;zime jazdil na návštevy pacientov na Dyane – kvôli skvelej trakcii. Boli to staré dobré časy značky Citroën. Len modelov Dyane sa v&nbsp;rokoch 1967 až 1983 vyrobilo viac ako 1,4 milióna. Bol o&nbsp;niečo modernejší ako 2 CV a&nbsp;mal konkurovať Renaultu R4. V&nbsp;Juhoslávii a&nbsp;Iráne sa dokonca vyrábali v&nbsp;licencii. Až také populárne boli vtedy modely Citroën!

Dnes značka patrí do multikultúrnej skupiny Stellantis. Radí sa niekde medzi značky Fiat, Opel a&nbsp;Peugeot, ale musí si o&nbsp;to dôslednejšie uchovávať vlastnú originalitu a&nbsp;dizajnovú samostatnosť.

V&nbsp;roku 2021 Citroën predal 785 000 vozidiel v&nbsp;približne 90 krajinách. Z&nbsp;toho 624 000 v&nbsp;Európe, 41 000 v&nbsp;Číne, ktorá je v&nbsp;súčasnosti pre Citroën jedným z&nbsp;najdôležitejších trhov po domácom Francúzsku. Veď aj najväčšie limuzíny značky pochádzajú z&nbsp;tejto krajiny. S&nbsp;novými nápadmi a&nbsp;novou skromnosťou, ako kedysi s&nbsp;kačicou, chce Citroën teraz ukázať, že stále dokáže byť veľmi predávanou značkou.