Pochádzam z automobilovej rodiny, vyštudoval som strojné inžinierstvo a už od roku 2001 som motoristický novinár. Viac ma baví hardvér ako softvér - viac železa a menej káblikov. Zaujíma ma automobilová história a jej odkaz pre dnešok aj budúcnosť, lebo všetko tu už raz bolo, len to nemalo dotykový displej.

Milan Adámek

Pred praquattrom sa nám rozbúši srdce a&nbsp;chce skĺznuť priamo do nohavíc, keď nám človek od Audi akoby úplne mimochodom povie vetu: „Kúpili sme ešte jeden, lebo sme verili, že ich máme málo.“ Mať príliš málo modelov praquattro? Nieee, to predsa nejde. Tým skôr, keď firma medzi rokmi 1980 a&nbsp;1991 vyrobila presne 11&nbsp;452 exemplárov tohto športového kupé.

Audi otvorilo len pre nás svoje posvätné haly po tom, čo sme celý rok škrabali na dvere. Teraz stojíme v&nbsp;parkovacom dome snov. Je dobré, že sa nám to podarilo práve teraz, lebo už o&nbsp;rok bude muž, ktorý toho vie veľa o&nbsp;Audi a&nbsp;ešte viac o&nbsp;DKW, na dôchodku. Dnes nám Ralf Hornung (62) ukazuje, na čom od roku 1984 spolupracoval. Najskôr ako praktikant, potom ako zamestnanec a&nbsp;teraz ako strážca tradície. Zaoberá sa skupovaním vzácnych áut a&nbsp;slúži tu aj ako chodiaca encyklopédia. Začneme pri čísle 1.

Písal sa rok 1984 a&nbsp;Audi sponzorovalo olympijské hry v&nbsp;Los Angeles, keď prišiel jeden Američan do Bavorska a&nbsp;ponúkol svoje staré auto. Horch 780 z&nbsp;roku 1933. Ingolstadt auto kúpil a&nbsp;zaplatil zaň úplne novým Audi 5000 S. Horch bol najskôr odstavený kdesi v&nbsp;kúte hasičskej haly s&nbsp;vyfučanými kolesami. „Nikto nemal žiadny nápad, čo by sme s&nbsp;ním mali robiť,“ hovorí Ralf Hornung. Dnes je 5,10 metra dlhý športový kabriolet so 4,9-litrovým vidlicovým osemvalcom a&nbsp;výkonom 100 koní perfektne zreštaurovaný ako exponát číslo 001 v&nbsp;zbierkach Audi. Kedysi ho volali aj korunovačný klenot impéria Auto Union a&nbsp;vzniklo z&nbsp;neho len 300 kusov. Dokopy 727 áut a&nbsp;200&nbsp;motoriek sa nachádza v&nbsp;piatich halách tejto zbierky alebo sú niektoré z&nbsp;nich zapožičané v&nbsp;rozličných múzeách po celom ­svete.

Prechádzame sa po štyroch podlažiach parkovacieho domu. Tieto autá sa na ulicu nedostanú. O&nbsp;automobilové dejiny sa tu stará 35 zamestnancov, ktorí archivujú filmy, starajú sa o&nbsp;autá a&nbsp;zhromažďujú ďalšie kúsky do zbierky. Skôr ako sa pozriem, čo všetko tu majú, spýtam sa pána Hornunga: Čo vám tu ešte chýba? Odpovedá: „Dvojdverové Audi 100 typu C2 z&nbsp;konca sedemdesiatych rokov. Je to dosť zriedkavý kus a, bohužiaľ, bývajú často zhrdzavené.“

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/testy/posvatne-haly-audi-skryvaju-tajomstva-pred-verejnostou">Oveľa viac detailov nájdete v galérii</a>

Za to, že táto zbierka Audi vôbec existuje, môžeme ďakovať skromnej limuzíne s&nbsp;poznávanou značkou IN‑A&nbsp;1965 H. Audi 72 je vlastne pôvodne DKW a&nbsp;pochádza z&nbsp;obdobia, keď bolo Auto Union neobľúbenou dcérou Mercedesu. DKW bolo vždy s&nbsp;pohonom predných kolies a&nbsp;s&nbsp;dvojtaktným motorom, čo bolo v&nbsp;polovici šesťdesiatych rokov už technicky prekonané. S&nbsp;interným označením F103 zostarnuté vozidlá DKW ďalej vyvíjali so zamontovaným štvorvalcovým motorom Mercedes. Motor mal zdvihový objem 1,7 litra, výkon 72&nbsp;koní a&nbsp;na termostate sa mu skvela trojcípa hviezda. Inžinieri mu dali priliehavú prezývku bastard. Bolo to v&nbsp;nepokojných časoch, keď Auto Union napokon pod svoje krídla zobrala spoločnosť&nbsp; VW, výrobky nazvala Audi a&nbsp;označila ich štvoricou kruhov, ktoré aj predtým používalo Auto Union. 

Technický riaditeľ Ludwig Kraus tajne a&nbsp;naprotiveň diktátu z&nbsp;Wolfsburgu vyvinul nové auto, ktoré oveľa neskôr dostalo názov Audi 100. „To sa stalo niekedy v&nbsp;roku 1966,“ referuje chodiaca encyklopédia Hornung, „keď predseda predstavenstva VW Nordhoff rozpoznal v&nbsp;projekte jeho potenciál a&nbsp;udelil mu zelenú.“ Legenda hovorí, že šéf rozhodol šalamúnsky: môžete toto auto vyrábať, ale bude musieť nosiť štyri kruhy. Hornung: „To bola životná poistka pre Audi, inak by sme dnes boli len dielňou 21 pre VW.“ Možno mal big boss jednoducho len dobrý nos, lebo Audi sa stalo pre Wolfsburg veľmi dôležitým. Stojíme pred Audi 50, ktoré meria na dĺžku len 3,51 metra a&nbsp;patrí do segmentu malých áut. „Toto auto sme vyvinuli my, ale vyrábali ho vo VW. Úsporná verzia bez luxusu a&nbsp;chrómu sa nazývala Polo.“ Ideme ďalej, najprv k&nbsp;Audi 80 z&nbsp;roku 1972. „Od začiatku do konca ho vyvíjal Ludwig Kraus vrátane 1,6-litrového motora, ktorý neskôr urobil veľkú kariéru v&nbsp;Golfe GTI, kde bol vyladený na výkon 110 koní.“

A&nbsp;potom sa dostávame k&nbsp;štvorici vozidiel, pri ktorých fanúšikovia riskujú infarkt. Audi Sport quattro, skrátená a&nbsp;priostrená verzia praquattra. Sú vo všetkých štyroch farbách, ktoré sa dali vtedy kúpiť: červená tornádo, alpská biela, kodanská modrá a&nbsp;malachitová zelená. „To zelené bolo auto pre novinárov,“ hovorí Hornung, „poznávacia značka IN‑NE&nbsp;90.“ Nesmel však na ňom jazdiť každý, lebo 2,1-litrový turbomotor s&nbsp;výkonom 306 koní zrýchlil na stovku za 4,5 sekundy a&nbsp;jeho maximálna rýchlosť bola 248 km/h. Auto, pred ktorým musíš mať rešpekt ako pred riaditeľom školy. Cena v&nbsp;roku 1985 bola 203 850 mariek. Vyrobilo sa dokopy 220 kusov. 

Dnes platia fanúšikovia za kus 300 000 eur a&nbsp;za túto surovú karosériu by dali asi všetko. Audi ju našlo len prednedávnom a&nbsp;celkom náhodne. Bola pekne zakrytá za skladom pneumatík. Úplne nová karoséria najvytúženejšieho Audi v&nbsp;histórii. Šperk, ktorý má nedozernú cenu. „Karoséria zostane taká, aká je,“ hovorí Hornung, „azda ju niekedy budeme potrebovať pre nejaký projekt.“ Štyri modely Sport quattro boli po takých dvoch až troch rokoch dotiahnuté priamo z&nbsp;dielne, čo sa neskôr stalo tradíciou.

Iné vozidlá sa museli zabezpečiť rozvláčne a&nbsp;cez veľa okľúk, než sa dostali do oddelenia starých áut. Napríklad pretekárske vozidlo na preteky do vrchu so 16-valcovým motorom z&nbsp;roku 1939, strieborný šíp v&nbsp;zbierke Audi. Takzvaný Riga-Rennwagen bol objavený v&nbsp;Lotyšsku a&nbsp;Audi po ňom hneď skočilo. Potom ho dali odborne zreštaurovať v&nbsp;Anglicku. 

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/testy/posvatne-haly-audi-skryvaju-tajomstva-pred-verejnostou">Viac zaujímavých obrázkov si pozrite v galérii</a>

Alebo posledný Horch, ktorý nejaký Američan zachránil pred šrotoviskom a&nbsp;ľudia z&nbsp;Ingolstadtu ho kúpili v&nbsp;roku 2008 v&nbsp;Texase. Vozidlo bolo vytvorené v&nbsp;roku 1953 pre vtedajšieho šéfa Auto Union doktora Richarda Bruhna v&nbsp;jedinom exemplári ako darček k&nbsp;jeho 67. narodeninám. Šasi je z&nbsp;roku 1940, prestavba objemná. O&nbsp;štyri roky neskôr si ho kúpil americký vojak a&nbsp;odviezol si ho domov. Približne od roku 1967 stál pre poruchu prevodovky na texaskom slnku a&nbsp;texaskom daždi. Audi ponechalo auto také, aké bolo. Svedok zvetraného času stojí uprostred všetkých tých lesklých luxusných kočiarov.

Na ďalšie autá prišiel pán Hornung, ktorý je už 45 rokov aktívny v&nbsp;DKW Clube, vďaka svojmu vynikajúcemu čuchu. Pôvodom Mníchovčan uvidel niekedy koncom osemdesiatych rokov pri mníchovskom lesnom cintoríne DKW F12/65 so sivým lakom a&nbsp;s&nbsp;poznávanou značkou M-WW 849. Za stieračom zanechal lístok so svojím telefónnym číslom. „Po niekoľkých týždňoch skutočne zavolal pán Hiltner. Áno, pán Hiltner je skutočne milý človek.“ Obaja sa spriatelili a&nbsp;v&nbsp;roku 1996 predal milý pán Hiltner svoje 45-koňové DKW do Audi. Na tachometri malo originálnych 30 000 kilometrov.

„Vždy som si zakladal na tom, že platíme trhové ceny,“ hovorí pán Hornung. Len preto, že sú z&nbsp;Audi, nemôžu predsa akceptovať horibilné sumy peňazí. Inak by nikdy nemali peniaze na také poklady ako DKW Schnellaster so spaľovacím aj s&nbsp;elektrickým motorom (1955 –&nbsp;1960), modely DKW s&nbsp;drevenou karosériou z&nbsp;tridsiatych rokov, malosériové výrobky ako Malzoni GT, z&nbsp;ktorého existuje ešte 15&nbsp;kusov, z&nbsp;toho len jeden v&nbsp;Európe (u&nbsp;Audi), alebo na Monzu, ktorá je s&nbsp;30&nbsp;exemplármi takisto poriadny exot. A&nbsp;potom prejdeme ešte k&nbsp;praquattru, z&nbsp;ktorého si Audi zaobstaralo viac kusov zo strachu, že by ho malo príliš málo. Je tu aj posledný vyrobený. Pán Hornung nám rozpráva, ako v&nbsp;apríli roku 1991 prišiel Walter Röhrl na fotenie s&nbsp;praquattrom a&nbsp;najradšej by si auto vzal so sebou. Azda by mohol prísť do Audi, aby sa prešiel s&nbsp;pánom Hornungom po utajených halách a&nbsp;vypočul si jeho najlepšie príbehy. Tak krátko pred dôchodkom.

Posvätné haly Audi ukrývajú tajomstvá, ktoré nie sú určené bežným smrteľníkom

Milan Adámek

Autor článku

Milan Adámek

Plus TV

Prvá jazda I Nová Alfa Romeo Junior a Jeep Grand Cherokee

Nový Auto Bild v predaji! Prináša tip na skvelú vychytávku pre vodičov a unikátne testy

Reset a teraz znovuzrodenie: Nová identita značky Jaguar v podobe, akú nečakáte!

Výber pre vás

Posvätné haly Audi ukrývajú tajomstvá, ktoré nie sú určené bežným smrteľníkom

Milan Adámek

Súvisiace články

Vzácny "drahokam" v podobe Audi Quattro S1 Group B by sa mohol vydražiť za viac ako 2 milióny

Exkluzívna limitovaná edícia Audi TT RS Coupé: Pod kapotou schováva oceňovaný päťvalec

Nenechajú vás chladnými. Rebríček top 7 najlepších modelov od Audi. Poznáte ich všetky?

Autor článku

Milan Adámek

Plus TV

Prvá jazda I Nová Alfa Romeo Junior a Jeep Grand Cherokee

Nový Auto Bild v predaji! Prináša tip na skvelú vychytávku pre vodičov a unikátne testy

Reset a teraz znovuzrodenie: Nová identita značky Jaguar v podobe, akú nečakáte!

Výber pre vás