Jan Janssen stojí v prístave v Emdene, kde fúka studený vietor. Chladné počasie však pravého Východofrízana z nôh nezrazí. Janssen, 79-ročný a s rukami ako kopáč rašeliny, drží v ruke starú čiernobielu fotografiu. Chrobáky na nej visia zo žeriavov a prácne sa vyťahujú na parník. „Vtedy mohli prepraviť len niekoľko stoviek automobilov,“ hovorí Janssen. „Na moderné lode sa ich dnes zmestia tisíce.“ Jan Janssen ukazuje na oceľový, trochu nemotorný kolos zakotvený pri móle. Transportéry áut nie sú pekné, ale sú praktické.
A pre Emden sú to lode snov, ak chcete. Z malého mestečka s 50 000 obyvateľmi robia bránu do sveta. Otto Waalkes (populárny nemecký komik) a motory Otto – to je to, čo Emden reprezentuje. Práve odtiaľto posiela VW svoje koncernové výrobky do celého sveta, najmä do Severnej Ameriky. Ale aj do Mexika, Japonska, na Taiwan a do Španielska. Od prikrčeného Lamba až po vysoko posadený Touareg. Parkovacie plochy v prístave majú priestor pre neuveriteľných 70 000 vozidiel.
Montážne linky ešte neboli pripravené, autá sme tlačili ručne.
V roku 1964 sa však všetko začína tak skromne – kúpou pozemku, výstavbou štyroch továrenských budov a rozbehnutím výroby nemeckého hmyzu číslo jeden: Chrobáka. Od kúpnej zmluvy po začiatok výroby uplynulo len desať mesiacov. To dnes nedokáže ani Tesla. Možno preto, že miera nezamestnanosti v dolnosaskej krajine nikoho bola v tom čase 25 percent.
Ručne sa tu vyrobilo 2 360 591 Chrobákov, najmä na export. Dňa 19. januára 1978, pred 45 rokmi, zišiel z výrobnej linky vo Východnom Frízsku posledný Beetle s nápisom Made in Germany. Bol to koniec jednej éry, hoci beznádejne zastaraný Volkswagen sa vyrábal v Mexiku ešte do roka 2003.
Chrobák bol a je azda prvým a jediným autom, ktoré sa v Nemecku páči každému. Jeho nástupca, Golf, bol tiež bezkonkurenčný. V žiadnom prípade však už nešlo o také obľúbené auto.
Posledný vyrobený (mexický) Chrobák je teraz v múzeu vo Wolfsburgu. AUTO BILD kúpil vtedy predposledný kus – a do Nemecka ho doviezol cez Bremerhaven (prepáč, Emden!) za 29 dní.
Jeho tachometer teraz ukazuje 45 500 kilometrov a práve pribudlo ďalších 250. Toľko je to z Hamburgu do Emdenu. Cesta trvala štyri hodiny. S výkonom 46 koní a štartovaním na dve otáčky. Beží a beží a beží? No, áno.
Teraz sa Jan Janssen, Klaus-Detlef Rüther (70) a Helmut Klees (83) skláňajú do motorového priestoru vzadu, ako im to ich staré kosti ešte dovoľujú, a počúvajú rachot boxera, akoby im rozprával o starých časoch. Štyria starousadlíci medzi sebou, to je trochu ako triedna stretávka.
Traja sivovlasí až bielovlasí muži boli zamestnaní ako mladí chlapci v neďalekej lodenici. Vyučili sa za lodníkov, izolátorov a elektrikárov. Potom však radšej vymenili studené a mokré pracovisko za teplé a útulné v novej továrni VW.
