Redakcia Auto Bild

Od objavenia dobre vytrénovaného atléta Hyundai i20 N v roku 2020 malo Volkswagen Polo GTI červenú. Alebo skôr „výkonnú modrú“. Model i20 N nie je o nič menej ako základ pre rovnomenné rely vozidlo, s ktorým Hyundai konkuruje veľkým menám na medzinárodnej scéne.

To je viditeľné na prvý pohľad. Agresívne záhyby, dobre tvarované 18-palcové kolesá a veľký strešný spojler vizuálne označujú územie, ktoré Kórejcovi patrí. Podceňovanie necháva na iných, napríklad na Polo. Po piatich rokoch bolo výrazne prerobené a okorenené. Vpredu je teraz súvislý pás svetiel a dozadu sa dostali prvýkrát dvojdielne svetlomety. Okrem subtílneho strešného spojlera a dvojitého výfuku sa GTI od základu príliš nelíši.

Pod kapotou naďalej pracuje známy motor 2.0 TSI, ktorý teraz dodáva 152 kW (207 k) a pred 150 kW (204 k) i20 má tak o pár koní náskok. Či to stačí na to, aby striasol tvrdohlavého Kórejca, môže ukázať až trati. Poďme teda k športovému náčiniu. V Hyundai i20 N sú úzke športové sedadlá, na ktorých sa dobre sedí a telu poskytujú skvelú podporu.

Kockované stoličky Volkswagenu nechávajú na pohyb príliš veľa miesta, najmä v hornej časti, a celkovo sa zdá, že sú oveľa ochotnejšie ku kompromisom ako jeho protivník. Digitálne nástroje sú konečne sériové, inak je všetko celkom dobré. Obe ponúkajú dostatok miesta vpredu aj vzadu a dostatočný batožinový priestor a aj dielenské spracovanie na dobrej úrovni, hoci Polo GTI pôsobí v detailoch o niečo vybrúsenejšie.

Polo mieri do prvej zákruty so silným, tlmeným bublotaním. Ponúka sa iba so 7-stupňovou prevodovkou DSG, čo je ale vec vkusu. V bežnom živote je to samozrejme oveľa pohodlnejšie ako manuálna prevodovka. A ak nemusíte radiť, môžete sa lepšie sústrediť na trať. Ale aj v športovom režime sa veci z času na čas zamotajú, čo znamená, že 2000 otáčok sa pri výjazde zo zákruty stáva dostatočným partnerom.

Hyundai má však radšej poctivú manuálnu šesťstupňovú prevodovku. Tu sa vodič stále rozhoduje sám za seba. Odstupňovanie sedí, radenie prevodových stupňov zvyčajne funguje rýchlo a bezpečne. Škoda len, že sa sem-tam vyskytnú zaváhania pri prechode medzi druhým a tretím prevodovým stupňom. Možno individuálny problém testovacieho auta, ktoré s najazdenými 10 000 kilometrami už malo nazbierané nejaké tie skúsenosti.

Na rovinkách vyhráva Volkswagen, ťaží z väčšieho zdvihového objemu a ťahá ešte silnejšie ako v žiadnom prípade pomalý i20. Najmä smerom nahor pôsobí GTI ovládateľnejšie a menej stiesnene. Obraz, ktorý sa radikálne zmení v nasledujúcej zákrute. Dokonca aj brzdenie je pri GTI oveľa menej rozhodné ako pri tvrdom N. V zákrute sa aj v športovom režime vypomstí systém ESP, ktorý sa nedá úplne vypnúť. Na výjazde zo zákruty potom GTI bezmocne bojuje o trakciu a prudkou nedotáčavosťou sa tlačí k vonkajšiemu okraju zákruty. Je odolný, ale nie je športový.

i20 je úplne iný. S jeho priamejším riadením sa dá priebeh zákruty určiť oveľa presnejšie a aj športové ESP má úžasne dlhé vodítko. Rýchlosť a aj najmenšie ubratie plynu rozsvieti zadné svetlo a vytlačí ho smerom von. Na zjazde sa vďaka uzávierke diferenciálu na prednej náprave búri ako na koľajniciach a napriek pohonu predných kolies nemá takmer žiadne problémy s trakciou.

Skúsení vodiči si tu môžu dokonca vypnúť ESP, využiť výhody čistého stroja a zažiť potešenie z jazdy, ktoré inak v tejto triede ponúka len Fiesta ST, ktorá bola navrhnutá s podobnou chuťou. Jazdiť s i20 N ale znamená aj prevziať zodpovednosť. Napriek svojim kompaktným rozmerom nie je určené pre začínajúcich vodičov, pre tých sa hodí viac Polo. Hoci je tiež rýchle, elektronika ho vždy drží na uzde a orlími očami sleduje, aby sa nič nepokazilo.

Výkon, zvuk, charakter a športový duch - keďže je Hyundai i20 N lacnejší, stavia ho to dobrej pozície, i keď facelift urobil Polu dobre. Je to perfektný každodenný parťák, mimoriadne špičkové malé auto s množstvom komfortu, no na víťazstvo v športovej klasifikácii to však nestačí.