Japoncom asi nestačili marketingové prieskumy ani výsledky ostatných automobiliek. Museli sa presvedčiť na vlastnej koži, že keď čo i len prechodne vynechajú z ponuky v nižšej strednej triede kombi, tak im minimálne v Európe unikajú šťavnaté porcie trhového koláča.

Poučila sa Toyota, o čom sme už presvedčili v redakčnom teste <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/192224/test-toyota-auris-touring-sports-prvy-pokus-platny">Aurisu Touring Sports v benzínovej</a> aj <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/194629/toyota-auris-hsd-kombi-elektrina-v-batohu">hybridnej verzii</a>. Teraz je rad na konkurenčnej Honde Civic Tourer. A tú sme si vzali na paškál súčasne rovno s oboma dostupnými motorizáciami, teda benzínovou jednaosmičkou aj naftovou jednašestkou. Základné <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/187999/velky-test-honda-civic-1-8-i-vtec-generacia-osem-a-pol">fakty, zhodné s hatchbackom</a>, zbytočne podrobne opakovať nebudeme, pustíme sa hlavne do novôt.

Keď si kupujete japonský kompaktný hatchback, očakávania veľkého vnútorného priestoru zrejme nebudú na vrchole vášho rebríčka priorít. Lenže keď sa povie „kombi“, tak to automaticky znamená záväzok. Tu už rozhodne ide aj o litre a hektolitre vzduchu, ktorý sa dá v kabíne nahradiť nákladom. A nie je žiadnou novinkou, že v Honde uvažovali presne podľa toho a vytasili sa rovno s batožinovým rekordérom segmentu. Lenže papierové údaje o objeme kufra nie sú všetko....

Zaujímavé je už napríklad to, ako k vytvoreniu samotného vnútorného objemu prispel vonkajší formát. A netreba ani dlho prebodávať obrázky pohľadom, aby to bolo viac než jasné: natiahnutím zadného previsu. To sa dá urobiť samozrejme všelijako, dizajnéri Hondy sa však so zadnicou dosť piplali, vďaka čomu velikánsky batoh nevyzerá, ako keby bol na Civic dolepený umelo, v štýle pojazdných funebráckych vitrín. Či sa vám pomerne divoko tvarované zadné partie zvonku páčia alebo nie, to už necháme na vás a ideme zase do interiéru.

To, že 624 litrov, dokonca podľa prísnej normy VDA, je najviac v segmente, je fajn. Našťastie je táto kvantita podporená aj kvalitou. Kufor má nizučkú nakladaciu hranu, prakticky zarovno s dnom. K tomu sa pridávajú zadné sedadlá, ktoré po sklopení vytvoria dokonalú rovinu. A sklápajú sa ozaj pohodlne, aj jednou rukou. Píšeme veľkú jednotku.

Stále to však nie je všetko: Honda veľmi šikovne vyriešila odpratanie krycej roletky, ktorú v mnohých autách po sklopení zadných sedadiel nemáte veľmi kam dať. Tu to nehrozí: má svoju špeciálne vyhradenú schránku v podlahe kufra, tesne za nakladacou hranou. Ďalšia veľká jednotka, aj s hviezdičkou.

Na záver skúmania kufra ešte pohľad do hlavného, najväčšieho odkladacieho priestoru pod jeho podlahou. Je ozaj obrovský a kadekto by si tu isto rád predstavil svokru, ktorú by ani nemusel nakrájať. My si tu predstavujeme radšej rezervné koleso. Aspoň núdzové. Nuž, ale smola, vo výbavovníku ho budete hľadať márne. Nie je tam, ani za príplatok. Štandardom je lepiaca sada. Šľak aby trafil niektoré „moderné trendy“....

Kufor je samozrejme tou najpodstatnejšou odlišnosťou kombi od hatchbacku, interiéry týchto verzií by sa však teoreticky mohli líšiť aj inak. A čo prax? Tam v tomto prípade niet veľmi o čom....

Na zadných sedadlách hatchbacku sa priestorové manko ešte ako tak dá odpustiť. Kombík je ale stredom terča praktickejšie zmýšľajúcich jedincov. A u tých je rozhodnej väčšia pravdepodobnosť, že si všimnú tento a aj iné detaily. My sme po vcítení sa do ich kože zaregistrovali fakt, že 185 cm vysoký pasažier sa za rovnakého vodiča posadí iba s minimálnou rezervou pred kolenami, žiaľ však s takmer nulovou rezervou nad hlavou.

A všimli sme si aj fakt, že tých cca 185 cm je limitujúcim formátom aj na prednom sedadle. Mali sme ho totiž posunuté úplne na doraz dozadu, čo znamená, že stúpajúca telesná výška by už začala prinášať problém s poskladaním nôh pod volant. Extra veľa voľného vzduchu nemá vodič okolo nôh ani v priečnom smere, takže Civic Tourer, podobne ako Civic hatchback, žiaľ nebude tým pravým orechovým pre podkošových zakončovateľov.

Pri kombíku sa musíme o máličko kritickejšie pozerať aj na kapacitu odkladacích priestorov. Ale ozaj iba o máličko. Povedzme o toľko, že by sme si v predných dverách vedeli predstaviť miesto aj na väčšiu plastovú fľašu, než len trištvrte litrovú. A úplne ideálne interiér nedopadol ani v kapitole odhlučnenia: hlavne pri naftovom agregáte je cítiť, že objemnejšia „ozvučnica“ väčšieho vnútorného priestoru sa skrátka prirodzenie viac ozýva a má o máličko výraznejšie tendencie dunieť a hučať.

Kvalitatívne je Tourer tam kde aj hatchback. To znamená, že interiér je na jednej strane vypracovaný ozaj poctivo, zároveň však zase raz predvádza neochotu alebo možno neschopnosť automobilky „hrať to efekt“, alebo slušnejšie povedané, objektívnu kvalitu aj subjektívne predať.

Ergonomicky sú obe kabíny de facto zhodné, až na jeden významný detail, ktorý si nechávame ako to najlepšie na koniec tejto kapitoly. Kto si skúsil dopad „ufónskeho“ dizajnu predošlej generácie Civicu, isto horko zaplakal nad výhľadom dozadu. Tá aktuálna problém čiastočne eliminovala pri hatchbacku a takmer úplne pri kombíku. Z neho vidíte dozadu už tak dobre, ako sa sluší a patrí pri aute s ambíciami osloviť prakticky zmýšľajúceho kunčafta.

Pri hodnotení jazdného prejavu sa odlišnosti mnohých kombíkov od ich kratšieho príbuzenstva viažu viac-menej iba na rozmerové a hmotnostné rozdiely. Civic Tourer ale nie je týmto väčšinovým prípadom. Dve najvyššie z piatich výbav (a tretia za príplatok) majú v sériovom balíku adaptívne zadné tlmiče s troma voliteľnými pracovnými režimami.

Na to, že svoj pracovný algoritmus dokážu meniť skutočne iba zadné tlmiče, je zmena ich účinku ozaj citeľná. Možno nie pri prepnutí zo stredného režimu Normal do módu Dynamic alebo Comfort, ale minimálne medzi dvoma krajnými polohami, teda medzi dynamickým a komfortným módom.

Ten prvý veľmi radi využijete ak sa chcete trochu pozabávať na kvalitnom asfalte, ale má aj svoj praktický prínos: keď máte kufor naložený ťažkou batožinou, pritvrdené zadné tlmiče slušne umravnia zadnú časť aj pri prudkých manévroch. Samozrejme, ak cestujete na ľahko, tak sa asi nebudete čudovať nášmu odporúčaniu pre väčšinu slovenských (ne)ciest: režim Comfort to istí. Hlavne pre dobro zadných pasažierov s citlivejšími žalúdkami a nie ideálne držiacimi zubnými výplňami.

Vďaka tomuto systému Civic Tourer prakticky nijako nedopláca na svoju kombíkovitosť. To znamená, že jazdnými vlastnosťami patrí k tomu najlepšiemu v segmente, presne ako jeho kratší päťdverový súrodenec. Je stabilný a veľmi dlho neutrálny, a to podobne s oboma motormi. Nový diesel je chvalabohu veľmi ľahký, takže rozdiel v nástupe prirodzenej nedotáčavosti medzi benzínovým a naftovým variantom pohonu bežný vodič v bežnom režime ani nepocíti.

Stará dobrá škola alebo ekológov sen?

Kým pri vplyve na jazdné vlastnosti si oba ponúkané motory môžu smelo podať ruku, po stránke dynamiky, akustiky a spotreby píše predsa len každý z nich trochu iný príbeh. Ten benzínový nájdete už na historických pergamenoch, naftovému však ešte ani poriadne neuschla tlačiarenská farba. No ale po poriadku.

Atmosférická benzínová jednaosmička by sa pokojne dala označiť za old-schoolový kus techniky. Napriek tomu, že sa priebežne modernizuje, jej výkon pomaličky stúpa a spotreba klesá. Vo svojom segmente patrí jednoznačne k elite a máme z nej aj keď nie s veľkým náskokom, ale pred sa len asi najlepší dojem, pri porovnaní s podobnými neprepĺňanými agregátmi z ponuky značiek Toyota, Kia alebo Hyundai.

Kultúra chodu agregátu 1.8 i-VTEC pri nízkych otáčkach je takmer dokonalá a motor na voľnobehu ledva počujete. Vo vyšších pásmach zavrčí, ale vôbec to neznie ako sťažnosť na to, že ho týrate, práve naopak, toto je jeden z posledných mohykánov, ktorí sa počuteľne tešia na športové vyžitie v blízkosti červeného pásma. Problém je akurát v tom, že sa zákazníctvo čím ďalej tým viac namotáva na „od vidím do nevidím“ ťahajúce turbomotory. A klasický vysokootáčkový benzínový športovec má problém. V hatchbacku povedzme ešte prežíva, ale kto ho vezme na milosť v rodinnom kombi?</p>


Výhodou atmosférického benzínu oproti prepĺňanému môže byť spotreba. Ani nie tak absolútnymi číslami: pozrite sa do tabuľky na nami namerané hodnoty a neuvidíte žiaden zázrak. Dôležitejšie však je, že benzín bez turbo dopingu podstatne jednoduchšie udržíte pod kontrolou a rozptyl spotrieb medzi pokojným a ostrým štýlom jazdy je rozhodne menší, ako nám to dokázal aj tento test.

Nedá sa ale svietiť, akokoľvek by nám mohli byť benzínové atmosféry starej (dobrej) školy milé, tomuto autu veštíme podstatne väčší záujem publika s turbodieselom. Kým Civic predošlej generácie sa ale trápil s ťažkým 2,2-litrovým mastodontom, ten nový, vrátane kombíka Tourer, ťaží z výhod úplne novej ľahkej jednašestky.

Ďalšie chválospevy na jej úspornosť by boli z našej strany asi zbytočné, oslávili sme ju už neraz, <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/192510/honda-civic-v-ulohe-cestovatela-hlavne-o-spotrebe">vďaka cestovateľskému projektu</a>, v ktorom nám vlani robila spoločnosť práve Honda Civic 1.6 i-DTEC. Tourer síce nedosiahol spotreby až také zázračné, stále však veľmi pekné. Musíme však opäť pripomenúť, že jeho zvukový prejav sa do väčšieho interiéru derie o chlp intenzívnejšie než pri hatchbacku a pri legálnom rýchlostnom rozpätí našich ciest ho neumlčia valiace sa pneumatiky ani obtekajúci vzduch

Podobne ako nedokáže Honda „klamať telom“ pri pomere objektívnej a subjektívne vnímanej kvality interiéru, ani do jej ceny sa nezamilujete na prvý pohľad. Aj keď, v tomto smere už sa predsa len Japonci aspoň trochu poučili. Naftovú verziu totiž ponúkajú aj s výbavou „S“, aby základná cena nevyzerala až tak nepekne, v porovnaní s benzínom. Vysvetlíme....

Ak by výbava „S“ neexistovala, tak by bol rozdiel medzi najlacnejším benzínom a dieselom pri identickej výbave väčší: 1.8 i-VTEC Comfort stojí 19 090 eur, za 1.6 i-DTEC Comfort pýtajú 20 490. Lenže 1.6 i-DTEC s výbavou „S“ stojí iba 19 690. Každopádne, pri pohľade na „obsažnosť“ výbavy „S“ vám veľmi rýchlo napadne korenisté anglické slovíčko, ktoré sa začína práve na toto písmenko. Ani len klimatizácia.... Ale túto tému už ozaj uzatvoríme konštatovaním, že „reálne“ výbavy sa začínajú od stupňa Comfort smerom hore.

A tam už to vyzerá ozaj reálne lepšie. Základnou cenou síce nový Civic, a ani kombi variant Civic Tourer, nedokáže konkurovať trhovým trhačom svojho segmentu. Stačí však dorovnať ich príplatkovú výbavu k tomu, čo ponúkajú vyššie stupne Hondy už štandardne, a zrazu je po rozdiele. A ak aj nejaký rozdiel ostane, stále je tu silný argument kvality. Objektívnej, nie predstieranej.

Rozhodne áno – to je skrátená odpoveď na otázku z úvodu. Na Civic vo verzii kombi, zvanej Tourer, sa rozhodne oplatilo čakať. Na jednej strane síce nie je dokonalý a pod virtuálnym znamienkom mínus sme si zhromaždili slušnú kôpku poznámok: horšie odhlučnený naftový motor, iba lepiaca sada na defekty, komfort v kabíne pre pasažierov vysokých nanajvýš 185 cm, nie práve hviezdna základná cena....

Plusových bodov sme však zaznamenali viac: obrovský kufor s rovným dnom, jednoduché sklápanie zadných sedadiel, šikovná priehradka na roletku, podstatne lepší výhľad dozadu, výborne fungujúce adaptívne tlmiče zadnej nápravy, jeden z najlepších zástupcov vymierajúceho atmosférického benzínového druhu, jeden z najúspornejších zástupcov kraľujúceho prepĺňaného naftového plemena, bohatá výbava vyšších stupňov a objektívna kvalita. A to sa oplatí.

<span><strong><a href="javascript:hideshow(document.getElementById('adiv5'))">Kliknite pre zobrazenie tabuľky s kompletnými parametrami testovaného automobilu</a></strong></span>

Test Honda Civic Tourer: Dvakrát s najväčším

Plus TV

Prvá jazda I Nová Alfa Romeo Junior a Jeep Grand Cherokee

Nový Auto Bild v predaji! Prináša tip na skvelú vychytávku pre vodičov a unikátne testy

Reset a teraz znovuzrodenie: Nová identita značky Jaguar v podobe, akú nečakáte!

Výber pre vás