Aj keď Corolla už nie je takou ikonou svojej značky ako bývala, súc vystrčená z výslnia kompaktného segmentu Aurisom, ešte stále ju netreba pochovávať. Práve naopak: nová, už jedenásta generácia, svedčí o tom, že jej výrobca opäť venoval trochu viac pozornosti. Výsledok? Nemastného neslaného neživého nemŕtveho predchodcu sa pokúsil pretvoriť na auto, ktoré sa vám zase môže páčiť, a to nielen na pohľad. Ale nepredbiehajme....

V dizajne sa pri testoch vŕtame len neradi, tu si však aspoň krátku poznámku neodpustíme. Predošlá Corolla bola na pohľad taká bezpohlavná, že si ju človek má problém vizuálne zafixovať v pamäti. To pri tej novej rozhodne nehrozí. Jej výrazné hrany, markantná maska chladiča a na ňu priamo nadväzujúci ostrý pohľad očí upútali nielen nás, ale aj okoloidúcich, ktorí sa na auto so záujmom pýtali. Aj vy ste zvedaví, čo je zač? Čítajte ďalej.

Kolená zaplesajú, batožina sa uskromní

To, že nová Corolla na pohľad zvýraznela, nie je jediným medzigeneračným plusom. Nájdu sa aj viaceré ďalšie, charakteru menej subjektívneho a viac pragmatického. Tak napríklad rázvor: ten je dlhší až o desať centimetrov. Alebo celková dĺžka: takisto slušných plus sedem a pol centi. Nárast šírky o poldruha centimetra a pokles výšky tiež asi o toľko sú v podstate nepodstatné.

Čo to spraví v interiéri? Veľa, pokiaľ ide o miesto v pozdĺžnom smere: za 185 cm vysokého vodiča sa nohami vojde rovnaký pasažier, ešte aj so slušnou rezervou asi 6 cm pred kolenami. Je dobré, že tam tá rezerva je, pretože pri tomto vzraste už chýbajú také tri čísla hlave. Čiže keď sa pri danej výške zosuniete kolenami tesne za predné operadlo, strecha vám už temeno drhnúť nebude. A pri konfigurácii povedzme 2x180 cm za sebou je to už úplná pohoda.

Na komfort nebudete frfľať ani v súvislosti so sedadlami. Tie predné síce nie sú nijako extra výrazne profilované, rozhodne vás však podržia vo všetkých zákrutách, v ktorých je schopný vás podržať podvozok. A priestoru tu máte dosť, aj pre široké lakte a natupírovanú frizúru. Ani zadné sedadlá nedisponujú výrazným profilovaním. Nie sú však až také ploché, aby to degradovalo komfort dlhometrážneho cestovania krajným dvom pasažierom. A na krátke trate to o to lepšie zvládnete vzadu aj v trojici. Kompromis, ale nie krysa.

Kufor nepatrí k rekordérom segmentu, tvorcovia aktuálnej Corolly rozhodne nemali ambíciu pretromfnúť lacné hyperpolkubíkové francúzske či rumunské zázraky. To by ešte povedzme ani nebol taký problém, lebo veď 452 litrov nie je málo. Určite si ale v Toyote mohli dať viac záležať na detailoch: napríklad skryť pánty, aspoň nejako ochrániť pod zadné okno zraniteľne namontované reproduktory audiosystému, či ponechať otváracie tlačidlo aj veku kufra, nielen pri sedadle vodiča a na diaľkovom ovládaní v kľúči.

Kvalita interiéru je veľmi solídna. Síce tu nie je dokopy nič, čo by oslovilo emócie, zato sa ale poteší rozum: poctivo zmontovanými dielmi, ktoré nepraskajú a netvária sa že odpadnú, keď hlasnejšie kýchnete. Z ovládačov a indikátorov poteší štandardný dotykový displej, ktorý s vami komunikuje v Slovenčine. Nad neodmysliteľnými toyoťáckymi digitálkami sme sa už len pousmiali a úsmev nám neskrivili ani ďalšie dôležité ergonomické charakteristiky.

Pri predošlých generáciách Corolly sa objavili miestami aj dosť ostro športovo orientované varianty. Možno si napríklad spomeniete na číslo deväť, ktoré strašilo deti extrémnou verziou T-Sport so 192-koňovým 8200-otáčkovým atmosférickým bubákom pod kapotou. A patrične ostro ladeným podvozkom. Nová Corolla však nie je hot hatch. Ani hot, ani hatch. Od oboch má na míle ďaleko. Je to usadený kompaktný rodinný sedan, s podvozkom a jazdnými vlastnosťami ladenými presne podľa toho.

Aktuálna jedenástka s polotuhou zadnou nápravou má v zákrute tendenciu mierne sa zavlniť v bokoch, alebo trochu poodskočiť na hrboľatom povrchu. Ani jedno ani druhé však nie je také výrazné, aby si to všimol bežný vodič bez športových ambícií. Odskakovanie navyše zmizne keď sa auto zaťaží viacčlennou posádkou a batožinou. A hlavne: aj keď jednoduchá konštrukcia zavesenia zadných kolies trochu uberie z dynamickej poslušnosti podvozka, nezaznamenali sme, že by zreteľne zhoršila komfort pruženia, ani mechanicky, ani akusticky.

Riadenie pôsobí trochu umelo, zdá sa nám mierne preposilňované a v krajných polohách si kovovo „klepne“, podobne ako pri <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/190290/test-toyota-auris-1-6-valvematic-vie-nove-triky">Aurise</a> či <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/188840/test-toyota-prius-plus-druhorodeny-pre-siedmich">Priuse</a>. Nie je však vyslovene nepresné a aj na vysokých 16-palcových pneumatikách pošle auto vcelku spoľahlivo tam, kam chcete, i keď vám o tom nepodá nijako výraznú spätnú väzbu. Brzdy brzdia, pocit pedálu je príjemný, žiadna dráma ani v tomto smere. Ale pohoda ozaj slušná.

O Japoncoch je známe, že sa radi dlho spoza kríčkov spoza bučkov prizerajú odvážnym pokusom Európanov pri uvádzaní nových pohonných technológií. Toyota je síce výnimkou, ale akurát tak hybridnou. Pri klasických spaľovacích motoroch stále čaká v zákulisí, ako že to dopadne celý ten humbuk okolo downsizingu a malých turbomotorov. A prejavilo sa to aj pod kapotou novej Corolly.

Testovanému motoru 1.6 Valvematic chýba nielen turbo, ale aj priame vstrekovanie benzínu. Teda: ozaj chýba? Ak ste navyknutí na turbodiesel, alebo na nové prepĺňané benzínové motory, ktoré vám natrhávajú slezinu už tesne nad voľnobehom, tento japonský štvorvalec vám príde byť lenivý, a to tak, že dosť. Ak si ešte ale pamätáte čaro vysokootáčkových atmosfér, tak sa vám možno v oku zaleskne aj nostalgická slza.

Keď pošlete ručičku otáčkomera k červenému pásmu, tento motor dokáže byť ozaj veľmi čiperný a jeho reakcie nemajú ďaleko od prepĺňaného agregátu. Zdola sa samozrejme zviecha pomalšie, s tým treba rátať. Na pohodové posúvanie sa s davom ale má dosť pary v každom pásme otáčok.</p>


Za jeho hlavné pozitíva však považujeme kultúru chodu, odhlučnenie a reálnu spotrebu. Pri voľnobehu je motor takmer nepočuteľný, alebo úplne nepočuteľný, stačí ak si čo i len potichu pustíte rádio. Energickejšie sa do interiéru dobíja až keď tlačíte na vysokootáčkovú pílu, ani vtedy to však nie je sused death metalista za papierovou stenou paneláku. No a k tomu konzumu.... radšej extra odsek, alebo dva.

Výrobcom avizovaných mestských 8 litrov síce nie je nijako žiarivá hodnota. Reálne ju však bez problémov podleziete. Aj o liter, keď chcete. Ani na diaľnici benzín v nádrži nijako extra nevíri: na šestke pri 130 km/h točí motor nejakých 3200, nehučí a nežerie: stačí mu v priemere takých šesť a pol  litra.

Pri šuchtaní sa vidieckymi okreskami dokážete atakovať dokonca až päť litrov. A čo je hlavné, spotreba neletí dramaticky hore ani pri občasných dynamických excesoch. K tým vás ale toto auto s týmto motorom nijako extra nezvádza, takže nie je najmenší problém sa ovládnuť.

Nič pre špekulantov, radosť pre pragmatikov

Ak vám pri kupovaní auta záleží na možnostiach individualizácie, možno ste už zistili, že Toyota je jednou zo značiek, ktorým sa treba vyhnúť. Nová Corolla to len potvrdzuje. Ponúka iba dve verzie výbavy a príplatkové prvky, na ktorých zrátanie vám stačia prsty oboch rúk. Našťastie, kompenzuje to veľmi slušnou obsažnosťou štandardných balíkov, takže pomer ceny a poskytnutej protihodnoty nemáme za čo kritizovať.

Konkretizujme. Nižší stupeň výbavy, hovoria mu Active, obsahuje kompletne elektrické okná aj zrkadlá, dvojzónovú automatickú klímu, multifunkčný kožený volant, spomínaný 6,1-palcový dotykový displej, audio so šiestimi reproduktoromi, USB, MP3, Bluetooth.... celkom dosť, podľa nás. Vyššia výbava Style pridá parkovacie senzory vpredu aj vzadu, tempomat, hmlovky, elektróny namiesto plecháčov, vyhrievané sedadlá s polokoženým poťahom a kadečo ďalšie.

No a koľko teda za to? Nie málo, ale ani nie veľa. Štandardných 16 590 za nižšiu výbavu a základný benzínový motor 1.33 Dual VVT-i v kombinácii s ďalšími kvalitami auta je podľa nás tak akurát. Podobne ako 17 290 za 1.6 Valvematic. Odskok ku dieselovému pohonu sa nám ale už po pravde trochu nepozdáva: 18 890 je celkom dosť. Každopádne, okrem štandardnej ceny existuje aj celoplošne zvýhodnená, ktorou vás importér motivuje siahnuť po vyššej výbave: tam totiž dostanete bonus 2100 eur, pri nižšej výbave sa škrtá suma 1600.

Cenovú vojnu Corolla teda rozhodne nepovedie v prvej línii, svoju hodnotu si však zaslúži. Inak povedané, nie je lacná, ale ani predražená. Kvalít, ktorými relativizuje obstarávacie náklady, má podľa nás dosť. Síce nijako obrovský kufor, ale zato priestranný a pohodlný interiér. Výbavy síce fixne stanovené, ale slušne obsažné. A síce nie športový, ale zato pohodový a bezpečný podvozok.

Testovaná verzia k tomu pridala motor, ktorý síce nezatiahne odspodu, vo vyšších otáčkach si ale rád zašportuje, a to aj bez hysterického hltania oktánovice a vyrevúvania na hory na lesy. A všetky varianty prihodia na misku váh s nápisom „kúpiť“ aj dizajn. Ten je síce kategóriou vnímanou subjektívne, ak ale nastane také oživenie, ako od Corolly číslo desať po číslo jedenásť, musíme to pripísať na stranu pozitív.

<span><strong><a href="javascript:hideshow(document.getElementById('adiv5'))">Kliknite pre zobrazenie tabuľky s kompletnými parametrami testovaného automobilu</a></strong></span>

Test Toyota Corolla 1.6: Oživená jedenástka

Plus TV

Prvá jazda I Nová Alfa Romeo Junior a Jeep Grand Cherokee

Nový Auto Bild v predaji! Prináša tip na skvelú vychytávku pre vodičov a unikátne testy

Reset a teraz znovuzrodenie: Nová identita značky Jaguar v podobe, akú nečakáte!

Výber pre vás