Začlenenie dlhé roky trápiacej sa automobilky Dacia do portfólia skupiny Renault bolo požehnaním pre obe strany. Rumunský výrobca sa vďaka finančným injekciám postavil na nohy a radikálne vylepšil svoj neslávny imidž, kým francúzska matka začala žať ovocie svojich investícií v podobe veľkých výnosov. Základným stavebným kameňom úspechu značky bol pritom typ Duster.

V ostatnej dekáde si SUV získalo vyše milióna zákazníkov na celom svete, za čo vďačí viacerým kľúčovým vlastnostiam. Hlavným argumentom je jeho dostupnosť. Za pomerne nízku cenu ponúka toto vozidlo slušný priestor, celkovú robustnosť a v neposlednom rade dobrú priechodnosť terénom. Pri vývoji <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/214321/frankfurt-novy-duster-odhalil-tajomstva/">vlani predstavenej druhej generácie</a> bolo nutné tieto vlastnosti zachovať.

<a href="https://autobild.cas.sk/clanok/214934/novy-duster-prekvapuje-lepsi-v-kazdom-ohlade/">Naše prvé kilometre za volantom nástupcu</a> naznačili, že svojho plánu sa automobilka držala. Hlavné ingrediencie úspešného receptu nemenila. Chcela však vylepšiť to, čo bolo terčom kritiky. Teda najmä vyhotovenie interiéru. Výsledok jej snaženia sme nedávno podrobili testu, vyskúšali sme si najvyššiu verziu Prestige s motorom 1.2 TCe, štvorkolkou a manuálom.

Svoj evolučný prístup sa Rumuni nesnažili nijak zakryť, preto nový Duster pôsobí ako facelift toho predchádzajúceho. Popri exteriérových paneloch sa pritom zmenil aj skelet jeho karosérie. Generačnú výmenu vidieť najmä zozadu, kde pôvodné koncové svetlá nahradili zaoblené štvorce. Pozmenené svetlomety zasa obsahujú odlišnú prerušovanú linku diód na denné svietenie. Tie prispievajú k modernejšiemu vzhľadu, ktorý môžu podčiarknuť aj sedemnásťpalcové disky kolies.

Detailných štylistických dotykov je dosť, oproti predchodcovi pôsobí vozidlo vďaka nim o niečo mohutnejšie. Tento dojem však nereflektuje realitu. V skutočnosti sa kompaktné rozmery prakticky nezmenili, SUV stojí na rovnakom rázvore a jeho šírka je dokonca o pár milimetrov menšia. Ubudlo aj z celkovej výšky. Zväčšila sa akurát dĺžka, čo možno pripísať na vrub najmä upraveným nárazníkom.

Základnou proporčnou zmenou bolo posunutie spodnej hrany čelného skla o 10 centimetrov dopredu, čo malo pozitívny efekt na aerodynamiku. Prispieť to malo aj k miernemu zväčšeniu interiéru. Subjektívne sme efekt tohto zásahu nepocítili, vzdušnosť karosérie zostala viac-menej nezmenená. Nemyslíme to ako kritiku. Dopredu sme sa výškou okolo 180 centimetrov posadili bez problémov, pričom na zadných sedadlách nám zostala drobná rezerva nad hlavou i pred kolenami. Medzi obdobne veľkými súpermi patrí Dacia svojím vnútorným priestorom k priemeru.

Do sivého pásma spadá aj batožinový priestor, ktorý sa prekvapujúco zmenšil. V základnej forme ponúka o 30 litrov menej než doteraz. Číslo ďalej znižuje viacprvková náprava súvisiaca s použitím štvorkolky a tiež rezervné koleso, ktoré je v tomto prípade pod podlahou. Výsledkom je podľa normy VDA iba 376 litrov. To nie je nič extra, no oceňujeme prítomnosť háčikov i možnosť sklopiť zadné operadlá do takmer dokonalej roviny. V tomto prípade ponúka kufor najviac 1 341 l.

Revolučná dizajnová premena interiéru

Kým vnútorné rozmery zostali viac-menej zachované, vyhotovenie urazilo veľký kus cesty. Duster II spája s nami nedávno testovaným zástupcom prvej generácie takmer iba volant. Ten možno konečne nastavovať v dvoch osiach. Zásadná zmena uľahčuje hľadanie pohodlnej polohy vodiča, ku komfortu prispievajú aj veľkorysejšie dimenzované sedadlá s lepšie tvarovanými výplňami. Oproti exemplárom použitým v predchodcovi sú pohodlnejšie.

Kreslá nie sú ani zďaleka jediným miestom, ktoré zaznamenalo kvalitatívny progres. Lepšie materiály nájdeme na mnohých miestach. Prím síce stále hrajú relatívne tvrdé plasty, ale šancu dostalo veľa hodnotnejšie pôsobiacich dielcov. Snáď najvypuklejším príkladom sú otočné ovládače automatickej klimatizácie vybavené malými displejmi pripomínajúce modely Audi. Kokpit vyzerá krajšie než doposiaľ, jeho dizajnovú premenu možno na rozdiel od exteriéru označiť za revolučnú.

K celkovému dojmu prispela svojou troškou aj radiaca páka, ktorej hlavica sa drží omnoho lepšie než v minulosti. Jej kulisa by však mohla byť presnejšia. V interiéri stále cítiť dôraz na nízke výrobné náklady, napriek tomu sme sa v ňom cítili príjemnejšie než pri origináli. Mohlo za to aj odhlučnenie. Decibely ubudli z hľadiska aerodynamiky, ale menej počuť aj motor či podvozok.

Zásadný pokrok urobilo rumunské SUV v oblasti vybavenia. Stále má síce napríklad multimediálny systém s „old-school“ grafikou, no inak toho Duster II ponúka dosť. Zaujali nás najmä dva doposiaľ nedostupné prvky. Jedným je bezkľúčová karta známa z modelov Renault. Druhým kamerový systém, ktorý obsahuje štyri elektronické oči. Kvalitou ich obrazu neohúri. A taktiež neponúka už pomerne klasický pohľad z vtáčej perspektívy, softvér by údajne celé riešenie zbytočne predražil.

Tichý benzín 1.2 TCe spotrebou nepotešil

Okrem platformy zachovala rumunská automobilka aj paletu pohonných jednotiek. Spomedzi štvorice dostupných motorov padla v našom prípade voľba na agregát 1.2 TCe dosahujúci nezmenený výkon 92 kW (125 k) a krútiaci moment 205 Nm, ktorý sa kombinuje výhradne so šesťstupňovou manuálnou skriňou. V našom prípade ho doplnil systém 4x4.

Tento pohonný reťazec nás v prvom rade zaujal akusticky, benzínový štvorvalec totiž pracuje prekvapujúco ticho. V oblasti zvukovej izolácie motorového priestoru evidentne urobili konštruktéri značky Dacia kus roboty. Chod kvarteta piestov počuť pri bežnej jazde v interiéri len málo a ani vo vyšších otáčkach nie je agregát prehnane hlučný. V prípade prvých dvoch prevodov ich pritom dosahuje rýchlo. Sú totiž veľmi krátke, čo sme ocenili pri plazení sa náročnejším terénom. Na ceste si to vyžaduje zvyk.

Naskladanie stupňov ovplyvňuje subjektívne pocity z dynamiky. Duster II pôsobí s týmto motorom celkom svižne, aj keď jedenásť sekúnd na stovku v skutočnosti nie je žiaden zázrak. Napriek malému zdvihovému objemu je motor pružný a príjemne zrýchľuje. No veľké zaťaženie mu ktovieako nevonia, pri ťažkých pracovných povinnostiach je dieselový „kruťák“ jednoducho na nezaplatenie. V roli každodenného auta však benzínový model vďaka svojej kultivovanosti a výkonu určite nesklame.

Nevýhodou skúšanej verzie oproti vznetovým alternatívam je tiež spotreba paliva, ku ktorej v našom prípade prispelo zimné obutie. Najmä diaľničný výsledok tesne atakujúci deväťlitrovú hranicu nás nepotešil. V meste sme dokázali jazdiť za zhruba osem, na vidieku potreboval motor 6,1 l/100 km. Nie je to málo. Ale taktiež to nie je tragicky veľa a letné gumy tieto čísla iste znížia.

Keďže platforma sa nezmenila, od podvozka nemožno čakať nejaké revolučné riešenia. Jeho konštrukcia zostala rovnaká. Prednú os tvorí klasický MacPherson, zadná náprava závisí od verzie pohonu. V prípade štvorkolky je viacprvková. Aj napriek zachovaniu základných rysov nezostalo prejavy techniky rovnaký, čo je cítiť už po prvých kilometroch.

Dacia jazdí v prvom rade tichšie, za čím vidíme lepšiu izoláciu podblatníkov či kvalitnejšie uloženia jednotlivých komponentov zavesenia kolies. Tie môžu byť pritom väčšie než doposiaľ. V minulosti boli maximom šestnásťpalcové disky, teraz sú stropom sedemnástky. Malo ich aj testované auto. S jedným palcom navyše sa konštruktéri výborne popasovali, navzdory nemu Duster II filtruje nerovnosti o niečo lepšie než originál.

Na väčších defektoch asfaltu síce otrasy cítiť, no pruženie s nimi dobre bojuje. Prekvapujúco komfortné je SUV mimo spevnených povrchov. Je evidentné, že s jazdením po hline a štrku rátali okrem marketingových pracovníkov aj samotní konštruktéri. Svojimi všestrannými danosťami robí druhá generácia česť predchodcovi. Rumun je schopný aj v náročnejšom teréne, vďaka svetlej výške vyše 20 centimetrov a dobrým nájazdovým uhlom mu problém nerobili ani hlboké koľaje či prejazd cez pár balvanov.

Napriek týmto schopnostiam bude väčšina exemplárov novinky Dacia doma najmä na ceste. Jej jazdné vlastnosti neboli silnou stránkou v minulosti a generačná výmena to nezmenila. Nepáčil sa nám príliš výrazný posilňovač riadenia. Všimli sme si tiež výrazné náklony karosérie pri prejazde zákrut, no napriek nim dokázalo vozidlo dobre podržať stopu a správať sa neutrálne. Trochu nás prekvapilo použitie bubnových bŕzd na zadnej náprave. Dnes sa už veľmi nenosia, ale problém s nedostatočným účinkom pri spomaľovaní sme nemali. Razancia procesu brzdenia je akurátna.

<a href="https://autobild.cas.sk/clanok/214957/duster-druhej-generacie-prichadza-na-trh/">Generačná výmena nezmenila základnú cenu</a> typu Duster. Slovenskému importérovi sa podarilo zachovať magickú štartovaciu priečku na úrovni 9 990 eur, no vrchná finančná hranica sa vďaka extra vybaveniu posunula vyššie. Ukazuje to aj testovaný automobil. Bez opcií stojí kombinácia motora 1.2 TCe, štvorkolky a úrovne Prestige 16 540 eur, ale nami skúšaný kus stál vyše 18-tisíc.

K najvyššie postavenej verzii ponúka rumunská automobilka viacero príplatkových volieb. Rovnako ako v minulosti však za ne pýta rozumné čiastky, inak by výsledok mohol byť výrazne vyšší. Najvyššou položkou bola 490 eur stojaca oranžová metalíza. Tri stovky stála automatická klimatizácia, dve sa doplácali za vyhrievanie predných sedadiel i bezkľúčové rozhranie a napríklad sústava kamier pridala iba 250 eur. Pri iných značkách sa pritom zväčša za tieto prvky dávajú násobne vyššie peniaze.

Duster bol hlavným stavebným kameňom úspechu značky Dacia a svoju popularitu si udržal aj po rokoch. Automobilka preto nemala dôvod pristúpiť k radikálnym úpravám. Základný recept na úspešné rumunské SUV zostáva po generačnej výmene rovnaký, okrem kompaktných rozmerov a slušného priestoru ide o dobré terénne schopnosti či vo všeobecnosti nízke ceny.

Nami skúšaný exemplár sa síce cenou priblížil k dvojnásobku základu, racionálne rozmýšľajúci človek však iste nebude mať problém ju skresať odstránením niektorých prvkov. Za problém možno označiť aj vyššiu spotrebu benzínu či neveľkú radosť motora z veľkého zaťaženia. Pre profesionálov či ľudí jazdiacich dlhé trasy bude vhodnejší diesel, no ten je drahší a menej kultivovaný...

V základnej konštrukcii sa teda betseller nezmenil, no k pokroku došlo vo viacerých kľúčových oblastiach. Na scénu prišiel najmä hodnotnejšie pôsobiaci interiér. Vďaka odlišnému dizajnu, lepším materiálom či rozšírenej ponuke vybavenia jasne zatieňuje originál a je taktiež komfortnejší. Vozidlo navyše stíchlo vo všetkých smeroch. Tieto veci boli zákazníkmi najčastejšie kritizované, ich riešeniu teda musíme dať palec hore. Evolúcia typu Duster sa jednoznačne podarila. Jeho predajné úspechy môžu pokračovať, rovnako ako budovanie reputácie kedysi zatracovaného výrobcu.