Juhokórejské automobilky prešli počas ostatných rokov veľkým vývojom a svojimi produktmi sa snažia osloviť zákazníkov v mnohých rôznych segmentoch. Ich zástupcovia nechýbajú ani v pomerne dôležitej strednej triede. Od roku 2000 tu značku Kia reprezentuje sedan Optima, ktorého prvé dve generácie boli v Európe predávané pod označením Magentis.

Tretie vydanie tohto vozidla prinieslo svoje základné meno na starý kontinent a vlani uvedený nástupca v tom pokračuje. <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/200634/kia-odhalila-novu-optimu">Premiéru mal v New Yorku</a>, no zaujať sa opäť pokúsi aj Európanov. Má šance na dobytie pevností obsadených prevažne Nemcami? To sme zisťovali v teste naftového modelu so samočinnou prevodovkou a dobrým vybavením.

Zachované základné línie i priestrannosť

<a href="https://autobild.cas.sk/clanok/190503/test-kia-optima-hybrid-elektro-zatial-nie">Kia Optima tretej generácie</a> vyčnievala zo stáda tzv. manažérskych sedanov vďaka ostrým tvarom. Novinka si zachovala základné línie svojho predchodcu: svetlomety plynulo prechádzajúce do masky chladiča, pochrómovaný pás zasahujúci až k veku kufra, štíhle koncové svetlá či imitáciu odvetrávania na predných blatníkoch. Vozidlo však prichádza s mnohými obrúsenými hranami.

Viacero výrazných zlomov ustúpilo v dizajne oblinám, no to nie je všetko. Napríklad tretie bočné okno sa presťahovalo z dverí do C-stĺpika. To je zásadná zmena hovoriaca o celkom novej karosérii. Upravených je však aj množstvo ďalších detailov, ktorým kraľuje maska chladiča s lesklými kryštálikmi. Zaujímavým prvkom sú aj hmlovky tvorené triom diód či osemnásťpalcové ráfiky.

Z hľadiska rozmerov je takmer všetko po starom. Optima je síce väčšia, ale v troch štandardných rozmeroch pribudol iba jeden centimeter. Najvýraznejšie sa zväčšila šírka: presne o 30 mm. Nie je preto prekvapením, že vo vnútri nemožno hovoriť o nejakej priestorovej revolúcii. Predné sedadlá poskytujú dostatok miesta vo všetkých smeroch, vzadu je to trochu tesnejšie v oblasti hlavy. S kolenami však pasažieri na zadných sedačkách určite problém nebudú mať.

Batožinový priestor je prakticky rovnako veľký ako bol. Medzigeneračne narástol na 510 litrov, čo je o päť viac než v minulosti . Koľko je k dispozícii po sklopení zadných sedadiel nevedno, no nie je to veľmi dôležité. Ich operadlá totiž nejdú celkom do roviny, vytvárajú schod a zostáva za nimi relatívne malý otvor. Na sťahovanie teda Optima ideálom nebude. Medzi praktické mínusy môžeme okrem toho zaradiť aj vyššiu nakladaciu hranu a trochu nepravidelný tvar kufra.

Kabína vyzerá jednoznačne hodnotnejšie

Kým tvary karosérie možno označiť za evolúciu, architektúra vnútorných priestorov je prekopaná podstatne výraznejšie. Interiér je kompletne nový. Možno v ňom síce nájsť zopár spoločných rysov s <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/202998/test-kia-sorento-korejcan-po-americky">treťou generáciou typu Sorento</a>, ale v porovnaní s týmto SUV má štíhlejšiu a hranatejšiu palubnú dosku s odlišne usporiadanou centrálnou konzolou i prístrojovým panelom. No napríklad rozloženie slušného počtu odkladacích priestorov je prakticky rovnaké.

Všetky vnútorné plochy sú pokryté pomerne kvalitne pôsobiacimi materiálmi, v porovnaní s predchodcom vyzerá kabína jednoznačne hodnotnejšie. Ocenili sme najmä pohodlné sedadlá potiahnuté kožou. Tá si našla cestu aj na palubovku, ktorá je však vo veľkej miere tvorená viacerými druhmi plastu. Okrem klasických štruktúrovaných dielcov s mäkkým povrchom tu nájdeme aj striebornú imitáciu kovu a prvky pokryté čiernym lakom. Spoločne to pôsobí pomerne vkusne.

Centrálnym prvkom interiéru je dotykový displej, ktorý mal v našom prípade uhlopriečku osem palcov. Za ním sa skrýva koncernový multimediálny systém zdieľaný napríklad s SUV Hyundai Tucson. Ten má príjemné grafické spracovanie, no vo všeobecnosti treba na jeho ovládanie trochu viac práce. Na trhu nájdeme aj intuitívnejšie rozhrania.

Medzigeneračne má tento automobil opäť viac výbavy. Testovaný exemplár mal najvyššie vybavenie Platinum a k tomu zopár príplatkov. Dostal tak šikovného parkovacieho robota, klimatizáciu predných sedadiel či dobre hrajúce ozvučenie Harman Kardon. No jeden prvok nás sklamal. Sústava kamier sa síce skladá zo štyroch kusov a ponúka viacero režimov zobrazenia, ale ich rozlíšenie je na dnešné pomery dosť slabé. Navyše, pri horšom osvetlení kvalita ešte klesá.

Lepšie odhlučnenie a komfortný podvozok

V našich končinách sa Kia Optima štvrtej generácie predáva iba s dvomi motorizáciami. Na výber je atmosférický benzínový dvojliter a turbodiesel so zdvihovým objemom 1,7 litra. My sme mali k dispozícii druhého menovaného. Naftový agregát má maximálny výkon 104 kW (141 k) a krútiaci moment 340 Nm, čo sú vzhľadom na objem motora priemerné čísla. V našom prípade ich prenášala na predné kolesá sedemstupňová dvojspojková prevodovka.

Od tejto kombinácie nemožno čakať žiadne šprintérske ambície: stovku zvláda juhokórejský sedan za rovných jedenásť sekúnd. Dynamika však pri bežnom jazdení postačuje. Pozitívne je, že motor je výrazne lepšie odhlučnený než doteraz a počuť ho naozaj málo. Bohužiaľ, konštruktérom sa celkom nepodarilo potlačiť vibrácie. Tie sa do interiéru stále prenášajú vo vyššej miere, než by sme čakali.

Dvojspojka si s motorom dobre rozumie, pracuje pomerne svižne. Problém jej nerobia jemnejšie rozjazdy ani manuálne radenie. Vrásky na čele nám však robila počas jazdy na diaľnici s adaptívnym tempomatom. Stačil totiž len malý pokles rýchlosti a prevodovka podraďovala v snahe čo najskôr dosiahnuť pôvodné tempo. Celkom zbytočne tak posúvala apetít motora nahor.

Tak ako väčšina výrobcov udáva Kia pre vznetovú dvojspojkovú Optimu zázračne nízku papierové spotrebu, ktorej už od stola nemožno veriť. Prax to potvrdila. Mesto za 5,1 litra je číra fantázia, my sme laboratórnu hodnotu prekročili o viac než dva litre. Výsledok 7,4 l/100 km možno označiť za akceptovateľný. Potešil nás však diaľničný apetít, jeho 6,2-litrový priemer je naozaj slušný. Ani na vidieku sedan nesklamal: pri brázdení okresných ciest si vypýtal 4,8 litra nafty.

Testovaná motorizácia nevyzýva na dynamický štýl jazdy a naladenie podvozkových partií v tom pokračuje. Je totiž jednoznačne smerované skôr ku komfortu. Na dobrom povrchu poskytuje Optima ešte pohodlnejší prejav než doteraz, bez preháňania sa vyrovná aj s niektorými drahšími automobilmi. Menšie nerovnosti bezpečne filtruje a pocítiť dá až tie výraznejšie.

Z hľadiska jazdných vlastností však Optima nehrá prvé husle. Väčšine vodičov síce bude jej obratnosť v zákrutách stačiť, ale v porovnaní s najlepšími konkurentmi sa konštrukčne daná nedotáčavosť dostavuje skôr. Citeľná je aj hmotnosť. Kórejský sedan by sa v tomto smere mohol zlepšiť vďaka adaptívny tlmičom poskytujúcim dočasne tuhšiu charakteristiku, no tie v jeho cenníku nenájdete.

Slovenský importér automobilky Kia predáva sedan Optima štandardne od 24 990 eur. Samozrejme, táto cena platí pre benzínovú verziu a testovaný naftový model je drahší. Pri zaškrtnutí tejto motorizácie a stupňa Platinum sa dostaneme na čiastku 32 190 eur. Na všetky autá je však aktuálna zľava dvetisíc, reálne sme teda tesne nad 30-tisícovou hranicou.

Nami skúšané vozidlo k štandardnej cene pridalo nejaké eurá vďaka príplatkom. Tým hlavným bola samočinná prevodovka za dve tisícky, zásadnú položku tvoril aj Tech Pack obsahujúci adaptívny tempomat, sústavu kamier a autonómny systém núdzového zastavenia. Kia si zaň účtuje 1 490 eur, ďalšiu tisícku pridali bi-xenonové svetlomety a metalíza.

Zrátané a podčiarknuté sa veľmi bohato vybavený exemplár dostal na sumu 36 670 eur, resp. 34 670 eur po zľave. Valná väčšina konkurentov by sa v porovnateľnej konfigurácii dostala o pár tisíc vyššie. V rámci segmentu teda možno povedať, že Optima dokáže byť relatívne lacná.

Konkurentom dýcha na krk intenzívnejšie

Kia Optima štvrtej generácie prišla do sveta s mnohými obrúsenými hranami: doslova i obrazne. Dizajn juhokórejského sedanu má viac oblín než jeho predchodca, vozidlo však okrem toho ponúka hodnotnejší interiér s väčšou porciou vybavenia, lepšie odhlučnený turbodiesel a tiež komfortnejší podvozok. No počas testu sme objavili aj mínusy. Medzi ne možno zaradiť napríklad menej praktický batožinový priestor, vibrácie pohonnej jednotky či nízku kvalitu kamerového systému.

Napriek niekoľkým menším negatívam nemožno prehliadnuť medzigeneračné zlepšenie vozidla. Nemci sa však o svoje pozície medzi manažérskymi sedanmi nemusia prehnane obávať: Optima im síce svojim konkurentom opäť intenzívnejšie dýcha na krk, ale napríklad jazdnými vlastnosťami na tých najlepších ešte stále nedorástla. Mnohých potenciálnych zákazníkov však nepochybne osloví cenou, ktorá pri bohatom vybavení podlieza priamych súperov o pár tisíc.