Jedným z výsledkov retrovlny poslednej dekády minulého storočia je aj úplne nové Mini z roku 2001. Hoci oproti svojej historickej predlohe citeľne podrástlo, stále bolo v meste ako doma a na ceste sa nedalo prehliadnuť. Na trhu bolo úspešné, aj keď dostalo do vienka zopár typických britských vlastností – jeho motory boli smädné sťa horda anglických futbalových fanúšikov, na prevodovky a elektriku sa dalo spoľahnúť ako na londýnske počasie a kvalita spracovania pripomínala tamojšiu kuchyňu.

V novembri 2006 nastúpilo Mini druhej generácie, u materského koncernu BMW označené kódom R56. Oproti svojmu predchodcovi neprinieslo nič zásadne nové, bolo skôr len takou opatrnou evolúciou na prepracovanej pôvodnej platforme, no výsledok bol oveľa vyzretejší. Za roztvorenými kukadlami sa už neskrýval motor z brazílskej pobočky firmy Chrysler, ale štvorvalec zo spolupráce s koncernom PSA, z nového zdroja pochádzali aj prevodovky a citeľne sa zlepšila aj kvalita spracovania.

Dvojka sa samozrejme na jednotku podobala, no každý diel jej karosérie bol úplne nový a o 60 mm narástla aj celková dĺžka. Primárnym dôvodom bola bezpečnosť. Aj vďaka tomu získalo Mini pri skúškach Euro NCAP maximálnych päť hviezdičiek.

Najznámejšie Mini je trojdverový hatchback, no v druhom vydaní sa počet jeho karosárskych verzií utešene rozrástol. Ako prvé pribudlo v roku 2008 kombi nazvané Clubman (kód R55), s menšími tretími dverami na pravom boku, aj o čosi väčším rázvorom a celkovou dĺžkou. Na ďalší rok rozšíril rady kabriolet (R57), v roku 2011 prišiel dokonca prvý päťdverový model, crossover Countryman (R60) a pár mesiacov po ňom ešte aj kupé (R58), doplnené o štýlovo odvodený roadster (R59).

Mini číslo dva mohlo mať pod kapotou zážihový atmosferický štvorvalec s objemom 1,4, alebo 1,6 litra vo viacerých výkonových stupňoch, väčší motor bol dostupný aj v turbodúchadlom prepĺňanej verzii s tromi úrovňami výkonu. Vznetovou alternatívou bol sprvu štvorvalec 1,4 l, neskôr ho doplnil a potom nahradil väčší agregát s objemom 1,6 litra. Ani ten však nevydržal až do konca a v roku 2010 ho vymenil nový motor s rovnakou kubatúrou. Naftovým vrcholom bol štvorvalcový dvojliter.

Väčšina motorov štandardne spolupracovala so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou, okrem nej bol dostupný aj manuál s rovnakým počtom rýchlostí. Všetky verzie mali poháňané kolesá prednej nápravy, výnimkou bol crossover Countryman s pohonom všetkých kolies ALL4.

Dvojka prišla na scénu najskôr so silnejšími modelmi Cooper a Cooper S, až pár mesiacov po začiatku predaja sa pridala aj základná verzia One. Po prvýkrát sa v katalógu objavili aj modely Cooper D a Cooper SD. Necelé tri roky po začiatku výroby nakoniec nastúpil do boja aj vrchol radu John Cooper Works.

Druhá generácia Mini vydržala vo výrobe bez nejakých procedúr na omladenie vzhľadu, zopár technických vylepšení sa však priebežne dočkala. Asi najdôležitejším dátumom je september 2008, odkedy boli všetky modely sériovo vybavené stabilizačným systémom DSC, kombinovaným s brzdovým asistentom EBA a pomocníkom rozjazdu do kopca Hill Assist.

Mini je malé zvonku, na predných sedadlách však ponúka dostatok priestoru aj vodičovi, či spolujazdcovi s výškou 1,9 metra. Za volantom si prídu na svoje najmä tí, ktorí vedia oceniť radosť z jazdy, kompaktné rozmery dávajú autu nevídanú obratnosť a riadenie pripomína motokáru. Podobne je to síce aj s komfortom pruženia, no i tak ho nemožno označiť ako vyslovene nepohodlné.

Počas testu sme preverili základný model Mini One, vyrobený v roku 2008, poháňaný štvorvalcom s objemom 1,4 litra, lakovaný čiernou metalízou Astro Black. Doposiaľ mal jedného majiteľa, ktorý s ním najazdil presne 139 036 kilometrov a teraz si zaň pýta baťovských 5 999 eur.

Auto pôsobí celkom zachovalo, len lak by si už na pohľad zaslúžil poradne ošetrenie. Predajca to zdôvodňuje dlhším státím na dvore, no zdôrazňuje, že o vyleštenie sa ešte postarajú oni. Pohľad do servisnej knižky prezrádza deväť pečiatok dokazujúcich pravidelné kontroly, poslednú pri 115 000 km. Potešiteľná je aj výbava, klimatizácia, vyhrievanie sedadiel, vzadu parkovacie senzory, či rádio s CD prehrávačom.

Pri skúšobnej jazde sme okamžite zaregistrovali nejaké buchotanie na podvozku, no nebolo to nič hrozné, iba vybité spojovacie tyčky. Objavili sme aj drobný únik oleja z motora, inak je všetko v poriadku. Drobné chybičky by však mohli trošku pohnúť s cenou. Predajca súhlasí a k ošetreniu laku pridáva ešte výmenu opotrebených dielov zavesenia a novú STK.

Mini prvej generácia bolo považované za takmer technickú katastrofu, jeho nasledovník je však na tom podstatne lepšie. Výrazný vzostup kvality potvrdzujú aj štatistiky zo staníc technickej kontroly, úplne bez chýb však predsa len nie je. Dôkazom je až jedenásť zvolávacích akcií, ktoré preň výrobca pripravil.

Ich dôvodom boli napríklad voľné skrutky na mechanizme zavesenia kolies, či príliš malé brzdové kotúče modelov John Cooper Works. Okrem toho sa v servisoch v rámci vyzvaných návštev odstraňovali problémy s chybnými chladiacimi čerpadlami prepĺňaných motorov, aj nedostatočným upevnením vane na rezervné koleso a sedadla spolujazdca.

Poruchy katalyzátora a lambda sondy

Častým problémom, ktorým Mini zvyknú trpieť na staniciach technickej kontroly, resp. pri meraní emisií je nedostatočná účinnosť katalyzátora, alebo chybne pracujúca lambda sonda.

Korózia pomocného rámu

Do povrchových plechov karosérie sa korózia pustí len zriedka, no pomocný rám prednej nápravy je na tom horšie. Tu je hrdza vážnou hrozbou.

Poškodené hnacie hriadele

Pri automobiloch s predným pohonom sú hnacie hriadele vždy zaťažené viac a platí to i pre Mini. Ani ich manžety nevydržia extra dlho a to už potom hrozí porucha homokinetického kĺbu.

Zadné parkovacie senzory

Snímače parkovacieho asistenta sú umiestnené v nechránenej zóne, kde na ne striekajú všetky nečistoty z cesty. Ich poruchy preto nie sú žiadnou výnimkou

Aj kľúče zvyknú byť zdrojom problémov. Občas štrajkuje imobilizér, niekedy z niektorého len odpadne chrómový krúžok.

Na druhý pokus to je už podstatne lepšie, od roku 2006 sú Mini spoľahlivejšie. Ale pozor, keďže sú také obľúbené a navyše patria pod BMW, nikdy neboli lacné. Platí to nielen pri nákupe, ale aj pri servise. Kto sa preň rozhodne, tomu odporúčame buď model so zážihovým motorom s objemom 1,4 litra a výkonom 70 kW (95 k), alebo so vznetovým agregátom, dosahujúcim 80 kW (109 k).

Jazdené Mini II: Kazí sa ako prvá generácia?

Plus TV

Prvá jazda I Nová Alfa Romeo Junior a Jeep Grand Cherokee

Nový Auto Bild v predaji! Prináša tip na skvelú vychytávku pre vodičov a unikátne testy

Reset a teraz znovuzrodenie: Nová identita značky Jaguar v podobe, akú nečakáte!

Výber pre vás

Jazdené Mini II: Kazí sa ako prvá generácia?

Súvisiace články

Jazdená Alfa Romeo MiTo: Referendum