Keď predstavuje jeden model dobrú polovicu predajných čísel značky na európskom kontinente aj napriek tomu, že nie je zďaleka jediný, zaslúži si patričnú pozornosť. Platí to aj pre kompaktné SUV Nissan Qashqai. Jeho druhá generácia už na našich stránkach nie je novinkou, predstavili sme ju <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/193257/nissan-odhalil-qashqai-druhej-generacie">virtuálne už vlani v novembri</a> a koncom tohtoročného januára sme sa už s vami delili aj o <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/194072/nissan-qashqai-ii-evolucia-priekopnika">prvé jazdné dojmy</a> z medzinárodnej prezentácie.

Nastal teda čas na prvú dôkladnú individuálnu previerku na domácej pôde. Čo odhalila v prípade tejto novinky? Čo pridal Qashqai II k našim doterajším teoretickým poznatkom a prvej praktickej ochutnávke? Odpovede sme hľadali v teste momentálne špičkovej verzie, to znamená s turbodieselom 1.6 dCi vo výkonovej verzii 96 kW (130 k), pohonom všetkých kolies a najvyššou výbavou Tekna.

Teoretické porovnávanie dizajnu a základných mier aktuálnej generácie s predošlou už tretíkrát opakovať nechceme, pokojne ho vynecháme a ak by vám pred celkový obraz chýbalo, nájde ho v spomínanej <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/193257/nissan-odhalil-qashqai-druhej-generacie">statickej premiére</a> aj <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/194072/nissan-qashqai-ii-evolucia-priekopnika">prvej jazdnej prezentácii</a>. Tu už sa prakticky vrhneme na všetky možné dopady a súvislosti daných zmien.

Začneme vonkajšími rozmermi a vnútorným priestorom. Qashqai ani v prvej generácii nepatril k modelom prekypujúcim vnútorným priestorom. V druhej časti jeho kariéry to čiastočne kompenzovala verzia „+2“, neriešila však všetko. A čo číslo II? Nuž, mierne rozpaky....

Konkretizujme. Kým nemáte viac než 180 cm a vaše nohy tvoria bežný dĺžkový podiel z celkového formátu, možno si ani nič nevšimnete. Teda nič zlé. Práve naopak: Qashqai II vám môže pripadať v prednej časti kabíny veľmi útulný a budete si vychutnávať s pocitom bezpečia vás objímajúci „kokpit“ úplne novej palubnej dosky, orientovanej, na rozdiel od predchodcu, už jednoznačne na vodiča, aj s patričnou jemnou asymetriou stredovej konzoly.

Formát okolo 185 cm však už predstavuje mierny problém, tu už sa príjemná útulnosť mení na nežiaducu prítulnosť. Keď si napríklad takto vysoký vodič pri dlhej jazde „na tempomat“ chce nechať oddýchnuť „spojkovú“ nohu tým, že ju pokrčí v kolene a chodidlo pritiahne až k sedadlu, má problém: koleno sa mu ledva, ak vôbec, zmestí do úzkej medzery medzi volant a výplň dverí. Rozvaľovať sa nemôže ani druhou nohou, tu však tesné pomery aspoň trochu kompenzuje príjemná mäkko čalúnená opierka kolena z vonkajšej časti stredovej konzoly.

Priestoru nad hlavou je vpredu dosť, to riešiť nemusíme. Vzadu však áno. V nami testovanej verzii uberala vzduch nad lebkou veľkoplošná sklenená strecha – jedna z tých moderne a trendovo nezmyselných, ktoré sa nedajú otvárať (dobrák, ktorý s tým prišiel ako prvý, má šťastie, že sa naňho nepamätáme, lebo inak by sa mu nechutne čkalo....). Nebyť tejto „panoramatickej nádhery“, tak aj hlava 185 cm vysokého pasažiera za rovnakým vodičom by sa zmestila aj s malou rezervou, takto už ale ide do priameho kontaktu s vnútorným obkladom strechy tesne za tou sklenenou somarinou.

V pozdĺžnom smere je to trochu lepšie, tu už sa pri spomínaných formátoch vzadu nájde aj pár extra centimetrov pred kolenami. Na dlhšie vozenie troch osôb vzadu samozrejme zabudnite. A to aj napriek tomu, že krajné dve miesta nie sú vyprofilované nijako extra výrazne a tak operadlo, ako aj sedák, sú pomerne ploché. Zato predné sedadlá sú profilom veľmi príjemné, tvrdosťou výplne také akurátne a nedolámu vás ani pri dlhej ceste.

Batožinový priestor nadbytkom prepravnej kapacity neoslní, z jeho základu 401 litrov sa už smejú aj niektoré hatchbacky nižšej strednej triedy. A my sa pre zmenu otvorene musíme smiať z toho, ako si výrobca robí bláznov z novinárov a ako konkurentov pri porovnávaní objemu kufra pre Qashqai uvádza priamo v oficiálnych tlačových materiáloch práve kompaktné hatchbacky typu Focus, Golf a spol....

Ale aspoň že je tu aspoň šikovné dvojité dno, teda presnejšie trojité, pretože pod hlavnou úrovňou, takmer dokonalo zarovnanou so sklopenými operadlami, je ešte odkladací priestor s krytom deleným na dve polovice a pod ním ešte ďalší, ktorý vypĺňa rezervné koleso. Síce iba dojazdové, ale aj to stojí pri dnešnom trende „run-flatov“ a lepiacich súprav za pochvalu.

Základný priestorový rámec interiéru sme teda zhodnotili, pozrime sa ale ešte na ergonomické a ďalšie súvisiace detaily. Začneme na sedadle vodiča. Ak má vaša telesná schránka formát, ktorý sa za volant napchá bez kompromisov, tak zistíte, že veľa iných dôvodov na mračenie sa nemáte. Spomínaná „orientácia na vodiča“ nie je len marketingovým zaklínadlom, ale aj reálne funguje. Takmer všetky dôležité ovládače aj zobrazovače máte pekne na dohľad a na dosah, neblúdite zbytočne pohľadom ani nešmátrate rukami.

Slovíčko „takmer“ sa do predošlej vety dostalo pre pár detailov, ktoré predsa len nie sú celkom podľa ergonomickej biblie. Napríklad volič pohonu prednej nápravy, automatickej alebo zamknutej štvorkolky, sa z dobre viditeľného a rukou dostupného miesta pri páke prevodovky u predchodcu presunul hlboko pod volant, kamsi k ľavému kolenu vodiča.

Ale možno to bol aj zámer, v rámci toho, ako sa výrobca pri novej generácii snaží profilovo ešte viac odlíšiť tie „asfaltovo“ ladené esúvéčka od tých „terénnych“. Každopádne, prepínač nie je vo svojej neergonomickej utopenosti sám, spoločnosť mu robia aj deaktivácia stop-štart systému, parkovacích senzorov či stabilizačnej elektroniky. Prečo? Aby nekazili dizajn lepšie viditeľných miest stredovej konzoly? To ozaj netušíme....

Už sme keď sme naznačili prítomnosť asistenčných systémov, pristavme sa pri nich. Najvyššia z troch výbav Tekna už ich má v sériovom balíku úplne všetky, bez nutnosti priplácať čo len za jeden jediný. A že ich je dosť: rozoznávanie dopravných značiek, kolízny systém s automatickým núdzovým brzdením, strážca jazdného pruhu a mŕtveho uhla, parkovacie senzory aj parkovací asistent, systém štyroch kamier s virtuálnym zobrazením okolia vozidla „z vtáčej perspektívy“.... a to nie je zďaleka všetko.

Za túto nádielku pomocníkov výrobcu rozhodne musíme pochváliť, mnohí z nich sú ozaj reálne užitoční. Aj tu sme však žiaľ našli nejaké to „ale“. Pamätáte si ešte náš <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/194055/test-nissan-note-1-5-dci-ma-fabia-problem">test nového Nissanu Note</a>? Tam sme nad armádou asistentov podobne pochvalne híkali, ale vyslúžila si aj dávku kritiky za kvalitu niektorých z nich. Napríklad za neostrý obraz a celkovo slabé rozlíšenie spomínaných kamier.

<strong><a href="https://automoto.cas.sk/clanok/194055/test-nissan-note-1-5-dci-ma-fabia-problem">Tip redakcie: Test Nissan Note: Má Fabia problém?</a></strong>

Pri veľkostnej a cenovej kategórii, do ktorej patrí Note, sa to ešte ale dá do istej miery akceptovať. Ibaže príbeh sa opakuje aj vo väčšej a drahšej novinke menom Qashqai II. Aj tu máte pocit, že by šošovky kamier potrebovali neustále čistenie, alebo že vy musíte zájsť k očnému po silnejšie dioptrie.... Našťastie, ostatní asistenti fungujú tak ako majú a nedali nám ďalšie dôvody k frfľaniu.

Na podobnú nôtu zahudieme aj pri celkovom kvalitatívnom zhodnotení interiéru. Oproti prvej generácii je nový Qashqai na pohľad ozaj o triedu onakvejší. Snaha o mäkčenie plastov tu bola už predtým, teraz ju ale výrobca dotiahol ešte ďalej. A aj na pohľad je interiér v globále omnoho hodnotnejší.

Opakujeme: v globále. Pretože ani tu sa všetko nepodarilo bez múch, hodných skorého vychytania. A tak nájdete napríklad ostrú hranu lacného a narýchlo lisovaného a neobrúseného plastu okolo tlačidla ovládania krycej rolety sklenenej strechy, sem tam mierne odstávajúce okrajové lemovanie strešného čalúnenia a pár podobných detailov.

Obočia nám trochu nadvihla a následne zvraštila aj akustická kvalita kabíny. Zase je to o tom istom. V celkovom obraze (teda zvuku) je to všetko ozaj veľmi dobré, so slušným odhlučnením podvozka aj pohonu (o tom ešte ďalej), ale s podozrivými detailnými šramotmi, ktorých pôvod sa nám nepodarilo odhaliť.

Hovoríme hlavne o jemnom drnčaní a praskote niekde z oblasti hornej hrany čelného skla, alebo možno nábežných hrán strešných nosníkov, ktoré sa začína ozývať pri diaľničných rýchlostiach. Ozaj netušíme, čo to bolo, ale pevne dúfame, že len mucha, ktorú sa podarí čím skôr zapleštiť. Prípadne nedokonalosť jedného z prvých vyrobených exemplárov, ktorá sa pri ďalších už neobjaví. Budeme to samozrejme sledovať....

A ideme konečne jazdiť. Tu musíme veľmi rýchlo konštatovať, že keď zvládnete spomenuté priestorové obmedzenia a detailné ergonomické i kvalitatívne muchy, tak vás možno až prekvapí, aké príjemné auto na jazdenie je nový Qashqai. Jednak testovanou pohonnou verziou, ale aj podvozkom, ktorý s ňou priamo súvisí a ktorému patria nasledujúce odseky.

Tou súvislosťou myslíme fakt, že verzia s pohonom všetkých kolies, kombinovaná zatiaľ s jediným motorom, má ako jediná viacprvkovú zadnú nápravu. Nechceme sa tu vŕtať v dôvodoch prečo je to tak ani špekulovať okolo možných následkov, toto je test konkrétneho auta, preto budeme hovoriť o tom, ako konkrétne jazdí, s týmto konkrétnym podvozkom.

A jazdí dobre, ako už sme naznačili. Za volantom tejto novinky máte ozaj pocit, že je navrhnutá a vyrobená poctivo, solídne, na ceste sedí presvedčivo v rovinkách aj zákrutách a dáva vám taký ten príjemný pocit istoty, aký býva bežný hlavne pri drahých prémiovkách.

Karoséria sa síce mierne nakláňa, ale iba toľko, aby vám taktne s bezpečným predstihom naznačila, že už podvozok začína mať dosť a že máte trochu krotiť hormón. Pruženie je ladené pomerne športovo, napriek tomu si však zachováva slušnú dávku komfortu, mechanického aj akustického. Guľometná paľba kamienkov v blatníkoch, ktorou bavil publikum na palube predchodca, značne utíchla.

Komfort pruženia sa nám zdal byť prijateľný dokonca aj napriek ozaj nízkemu profilu obutia a veľkému priemeru kolesa. Konkrétne hovoríme o pneumatikách s rozmerom 225/45 R19. Na najhorších úsekoch slovenských (ne)ciest to už síce trochu bolelo, ale inak sme boli ozaj príjemne prekvapení.

Samozrejme, z daného rozmeru obutia vám musí byť jasné, že autori obrali Qashqai II aj o tie posledné zvyšky jeho terénneho talentu a odsúdili ho už vyslovene len do pozície mestského SUV, či crossoveru, ktorému pohon všetkých kolies a extra svetlá výška (182 mm) slúžia nanajvýš tak na to, aby sa nestrápnil na čerstvo zasneženom parkovisku lyžiarskeho strediska.

Nízkoprofilové 19-ky značne prispeli aj k celkom slušnému pocitu z volantu. Spätnú väzbu starých dobrých hydraulík síce riadenie testovaného auta nemá, mierou poslušnosti predných kolies na pokyny rúk vodiča nás ale uspokojilo. Ani nárazy tenkej vrstvy gumy do kadejakých nerovností na ceste sa do volantu nijako extra neprenášajú. A aj servo nás potešilo dobre dimenzovaným účinkom, tak v normálnom, ako aj v športovom režime. Žiadna preposilňovaná pojazdná talianska kabelka, ale ani žiadna vétrieska, vyžadujúca proletárske bicepsy.

Ani na smerovej stabilite sme nenašli žiadne zmienky hodné nedostatky. Auto je síce oproti predchodcovi ľahšie, ani motor 1.6 dCi ale nie je vyslovená ťažká váha, takže pomer zaťaženia náprav sa nijako dramaticky nezmenil a nedotáčavosť nestúpla. Práve naopak: máme pocit, že jemným doladením charakteristiky pružín a tlmičov je dvojka oproti jednotke o trochu neutrálnejšia.

Brzdy brzdia tak ako majú, ich účinok sa pedálom dávkuje akurátne, tu niet veľmi o čom ďalej filozofovať. Akurát priaznivci old-schoolových parkovacích bŕzd tu oplačú nebohú mechanickú páku a musia svoju dôveru vložiť do elektronicky riadenej a elektricky ovládanej fixácie auta na mieste. Aj my si pomaly zvykáme....

Naftová jednašestka dCi, ako už zaznelo vyššie, je momentálne najsilnejším pohonom, ktorý má nový Qashqai k dispozícii. A pokojne môžeme konštatovať, že sa nám po prípadnej ešte silnejšej verzii počas testu ani nejako veľmi necnelo. Podobne ako pri predošlej generácii, aj tu sa nám zdá byť 130-koňový diesel akurátnym stádom. Teda ešte akurátnejším, keďže tu má s autom ľahším o pekných pár desiatok kíl aj evidentne menej práce.

Odspodu ťahá motor dobre, nedrhne sa ani pod pásmom 1500 otáčok. Ak ste však navyknutí na zvyčajné konce pracovných pásiem naftových agregátov doby nedávno minulej, motor 1.6 dCi 96 kW vás môže ozaj šokovať: otáčkomer sa zastaví až na hodnote zhruba 5300 za minútu, pričom pri dosahovaní piatich tisícok ešte celkom zreteľne ťahá. Nuž, ďalší dôkaz o tom, že naftové a (prepĺňané) benzínové agregáty sú si stále viac podobné.

A ešte jeden dôkaz: testovaný Qashqai nás pozitívne prekvapil takmer úplnou absenciou typického prejavu naftových agregátov: nepríjemného nízkofrekvenčného dunenia a vibrácií na voľnobehu a pri podtočení, hlavne za studena. To ozaj takmer zmizlo. Klobúk dolu. Žiaľ, v ostatnom registri otáčok už oslavné ódy na odhlučnenie motora spievať nemôžeme. Je nanajvýš tak niekde na priemere. A to je škoda, lebo keď sa podarilo utlmiť nekultúrnu neplechu v konštrukčne najnáročnejších nízkych pásmach, námaha a investícia do zvyšku nemusela byť nijako extrémne vysoká.

Na pohonnom reťazci nás trochu zarazila prevodovka. Nie presnosťou, tá je úplne v pohode, aj napriek tomu, že páka je pomerne vysoká a dráhy pohybu v kulise nemá najkratšie – ale to je jedno, lebo „chodí“ ozaj dobre, príjemne a spoľahlivo. Otázne je sprevodovanie. Nevieme, či je to nepresnosťou otáčkomerov, alebo ďalším reálnym skrátením šestky, každopádne, pri tomto teste a diaľničnom tempe 130 km/h nám ľavý budík ukazoval ešte o stovku viac než predtým, teda 2600. A to je trochu veľa....</p>

OK, chápeme, celkovo krátke sprevodovanie pekne nakopne rozjazdovú dynamiku a pružnosť, ale aspoň tá šestka mohla byť dlhšia. A spotreba na diaľnici by následne išla určite dolu. Náš nie celkom hviezdny autostrádny priemer 7,7 l/100 km sa síce dá pripísať aj pomerne surovému motoru, sprevodovanie si však rozhodne vypýtalo svoju daň. Pri ostatných režimoch spotreby (nájdete ich v tabuľke) reálne predpokladáme, že dobré zabehnutie motora pošle čísla niekam do toho pekného pásma, ktorým sa s nami lúčil rovnako motorizovaný a motoricky už dobre usadený <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/191046/nissan-qashqai-360-dostupnejsia-spicka">Qashqai prvej generácie</a>.

Pochvalu v rámci pohonného reťazca smerujeme aj k systému 4x4. Ten pridá svoje nielen k efektívnemu prenosu sily motora na cestu, ale aj k jazdným vlastnostiam, keďže spoľahlivo bojuje proti nedotáčavosti pod plným plynom vo výjazde zo zákruty. Qashqai II je na tom s trakciou pozoruhodne dobre aj keď necháte zapnutý len predný pohon, keď je ale pod gumou už ozaj klzko, štvorkolka je jednoducho štvorkolka....

Slovenské ceny pre Qashqai druhej generácie sme mali k dispozícii už pri jeho medzinárodnej jazdnej prezentácii. A <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/194072/nissan-qashqai-ii-evolucia-priekopnika">kolega Marek Pokrývka právom neskrýval prekvapenie</a> z toho, že novinka medzigeneračne zlacnela o pekných pár stovák. Po prvom teste sa na dojme príjemného prekvapenia nič nemení, nezistili sme na aute také nedostatky, ktoré by jasne stáli za spomenutým zlacnením.

Len stručne pripomeňme, že so základom sa dostanete už pod hranicu 18 tisíc a keďže Qashqai II nie je český, francúzsky ani rumunský budgetový produkt, tak to v žiadnom prípade neznamená holé a bosé auto s dreveným volantom a dierou v podlahe pre forsáž á la Flinstone.

Samozrejme, s výberom lepšieho pohonu a vyššej výbavy cena adekvátne stúpa. To znamená, že ak by ste chceli nami testovaný diesel dCi 130, zaplatíte minimálne 21 750 eur, a to ešte stále máte iba pohon prednej nápravy a najnižšiu výbavu. Najvyšší výbavový stupeň a pohon 4x4 nakreslia na cenovku sumu 28 850 eur.

To je na jednej strane celkom dosť, lenže podobne tučne (a hádam aj tučnejšie) výbavou napchaté a hlavne o generáciu modernejšie auto sme teraz mali o tisícku lacnejšie než vlani u predchodcu, teda pri zohľadnení aktuálnej akciovej zľavy dokonca o dve tisícky. A tu už nám príde obhajoba jeho ceny o niečo prijateľnejšia než predtým. Inými slovami, nemusíte vôbec prekročiť magickú 30-tisícovú hranicu, aby ste Qashqai II dostali natlačený tak, že z neho nadbytok výbavy priam vypadáva cez výfuk.

Hotovo, dotestované. Ale nie dopísané. V takýchto prípadoch sa záver formuluje dosť ťažko. Nový Qashqai sa totiž na jednej strane ozaj výrazne medzigeneračne posunul. Na druhej strane sme však na jeho peknej novej fasáde našli ešte pár fliačikov, ktoré bude treba zaretušovať. Máme z neho dojem ako z novostavby, síce ozaj veľkorysej, ale tak trochu narýchlo dokončenej – tu dierka v omietke, tam odstávajúca škridla....

To je síce z aktuálneho a okamžitého pohľadu možno trochu sklamanie, hlavne pri novinke takto veľmi očakávanej. Ale zase, na druhej strane to nevidíme nejako výhľadovo negatívne, pretože snáď okrem spomínaného tesného priestoru na ľavé koleno vysokého vodiča a neveľkého kufra si vcelku jednoducho vieme predstaviť rýchle vychytanie všetkých ostatných spomenutých múch ako odhlučnenie motora, pazvuky z prednej časti strechy či lacné plasty niektorých interiérových detailov.

Ak vám ale takéto muchy neprekážajú, prípadne ste ochotní dať tejto novinke ešte trochu času na ich vychytanie, tak neoľutujete. Odmení sa vám moderným a v globále hodnotným interiérom, slušne dynamickým naftovým motorom, dobrými jazdnými vlastnosťami aj komfortom pruženia a cenou, ktorá vďaka o niečo bohatšej, modernejšej výbave a miernej úprave čísel v tabuľke smerom nadol už nepotrebuje veľkohubého obhajcu.

<span><strong><a>Kliknite pre zobrazenie tabuľky s kompletnými parametrami testovaného automobilu</a></strong></span>

Test Nissan Qashqai 4x4: Pán múch

Plus TV

Prvá jazda I Nová Alfa Romeo Junior a Jeep Grand Cherokee

Nový Auto Bild v predaji! Prináša tip na skvelú vychytávku pre vodičov a unikátne testy

Reset a teraz znovuzrodenie: Nová identita značky Jaguar v podobe, akú nečakáte!

Výber pre vás