Mám rád praktické, jednoduché a funkčné autá. Lákajú má omnoho viac, než nedostupné luxusné modely. Zaujímajú ma technológie (nielen automobilové) a inovácie, preto ma prirodzene fascinuje aj svet hybridných a elektrických pohonov. Efektivita je kľúčom k úspechu a ekológii.

Filip Kadlečík

Redakcia Auto Bild

Kto nepozná Toyotu Century, poprípade netuší o jej existencii, ten by ju mohol ľahko prehliadnuť. Navonok sa nesnaží byť nápadná a je možné, že po nej pohľadom len skĺznete bez väčšieho záujmu, dokonca vám môže prísť nudná. To je však zásadný omyl. Limuzína s dĺžkou 5,27 metra je všetko, len nie nudná. To, čo v Európe znamená Rolls-Royce či Maybach, predstavuje v Japonsku Century.

Práve Century je to auto, ktorým sa necháva voziť kráľovská rodina, špičkoví členovia vládneho kabinetu a najúspešnejší podnikatelia krajiny. Predáva sa iba v Japonsku a aktuálnu verziu kúpite za približne 160 000 eur. Napriek tomu, že ide o pravé JDM auto (Japan Domestic Market - vozidlo určené pre domáci japonský trh), často si nájde cestu aj do zahraničia. Jeden špičkový exemplár sa nachádza aj v zbierke nemeckej Toyoty a Auto Bild dostal šancu vyskúšať si ho na vlastnej koži.

Toyota Century svoju históriu píše od roku 1967, kedy celá automobilka oslavovala nedožité sté narodeniny svojho zakladateľa - Sakichiho Toyodu. Century po anglicky znamená “storočie”, je teda jasné, čo týmto menom Japonci sledovali. Prvá generácia vozidla zotrvala vo výrobe neuveriteľných 30 rokov, jej nástupca dorazil až v roku 1997. Opticky išlo o podobné vozidlo, pôsobí však ešte dôstojnejšie a najmä - prešlo z motora V8 na prepychovú V12.

Po prechode na vidlicový dvanásťvalec sa vlajková loď Toyoty stala jediným japonským automobilom, ktorý bol sériovo dostupný s týmto typom agregátu. Problémom z hľadiska Európy je fakt, že JDM automobily majú pravostranné riadenie. Tu sa však pozeráte na extrémne raritnú limuzínu s ľavostranným riadením, ktoré si práve v roku 1997 objednala európska centrála Toyoty sídliaca v Bruseli. Century malo slúžiť svojmu pravému účelu - ako reprezentatívna limuzína pre najdôležitejšie návštevy v automobilke. Dnes už slúži ako ako exponát v archíve nemeckej Toyoty.

Pozrime sa, ako inak, najskôr na zadné sedadlá. Vďaka vysokej línii strechy sa na ne dostanete pohodlne, bez nepríjemného ohýbania. Namiesto typických vlnených poťahov sú sedadlá tohto kúsku potiahnuté kožou. Tá je poctivá, mäkká a úžasne pohodlná. Podlaha je pokrytá nadýchaným kobercom. Výplne dverí zasa pokrýva koža, ozdobné drevo a hliník. Čohokoľvek sa tu dotknete, je maximálne hodnotné a príjemné. Auto vyžaruje neuveriteľnú istotu, bezpečie a ponúka relaxačnú atmosféru.

Výnimočné odhlučnenie drží všetok každodenný zhon a stres mimo kabíny. Rovnakú funkciu majú aj elektricky ovládané háčkované závesy. Keď sa zavrú, máte priestor úplne pre seba. Toto je definícia prepychu, ktorý vystihuje Century. Ďalším vrcholom je možnosť pripojenia malého diktafónu, na ktorý si človek v pokoji môže nahrávať svoje nové nápady. Inak sú technológie vzadu pomerne obmedzené. Vyhrievané a elektricky nastaviteľné zadné sedadlá s masážnou funkciou sú síce pekné, no v tej dobe ich už mala aj konkurencia.

Presadnime si na sedadlo vodiča. Aj tu prevláda kvalitné drevo a koža. Kvalitu a luxus tu však narúša prekvapivo veľké množstvo dielov z veľkovýroby, ktoré majú “neurodzený” pôvod. Páčka nastavovania volantu, samotný volant, rôzne tlačidlá… Tie všetky možno nájsť aj v podstatne lacnejších automobiloch.

Nevadí, koniec-koncov, len veľmi málo majiteľov Century sa reálne dostane za volant. My však medzi nich nepatríme. Otáčame jedoduchým kľúčom zapaľovania - podobným tým z iných modelom Toyoty z tohto obdobia - a päťlitrový motor V12 s výkonom 206 kW (280 k) sa majestátne prebúdza k životu. Je ťažko si všimnúť, či je motor vlastne v prevádzke.

Ak vozidlo stojí, vibrácie alebo zvuky mohutného pohonu nie sú zreteľné. Pri akcelerácii sa však zvuk motora ladne zdvihne, štvorstupňový automat podraďuje a Century vyráža vpred dôrazne, ale stále veľmi elegantne. Ani pri plnom zaťažení motor nie je vyslovene hlučný, vibrácie sú len ťažko badateľné. To je zásluha hodvábne jemného chodu motora.

Century je tak tiché, že v ňom môžete konverzovať pošepky, dokonca aj pri vysokom diaľničnom tempe. Nie je to však len zásluha motora. Všetko je tu krásne vyvážené, napríklad smerovky tikajú presne tak, aby ich bolo počuť, ale aby zároveň nerušili posádku. Počas jazdy nezaznie ani jeden nepríjemný výstražný tón. V tom by sa dnešné autá od Century mohli učiť.

Zmes digitálnych a analógových displejov poskytuje vodičovi iba nutné informácie a zobúdza sa len zapaľovaním. A podvozok? To, čo dvojtonová limuzína nevyrovná sama, pohltí vzduchové pruženie. Inými slovami: Century vám dopraje maximálny pokoj. Aj my už nechávame Century na pokoji a prinášame ho späť do archívu.

Po vystúpení z japonskej limuzíny sa poslednýkrát pozrieme na ušľachtilú Toyotu. Kapotu a ráfiky zdobí zlatý fénix, symbol pochádzajúci z japonskej mytológie. C-stĺpiky sú zasa dekorované malými označeniami V12. Logo Toyoty by ste tu hľadali márne. Po našom zážitku zrazu Century vidíme inými očami. Je nudné? Skôr hanblivé. Nenápadné? Nie, tradičné.

Tretia generácia, ktorá vyzerá takmer rovnako, sa vyrába od roku 2017. Asi 50 kusov za mesiac vznikne pod rukami šikovných majstrov. Teraz však už s hybridnou V8 od Lexusu pod kapotou. Jej povaha je však rovnako baroková, ako v roku 1967. To sa pravdepodobne nezmení ani v priebehu nasledujúcich 50 rokov.