Päť či šesťročné auto, najazdených niečo cez stotisíc kilometrov, za menej než polovicu ceny nového sa zdá byť veľmi dobrá kúpa. No už pri prvom servise môže prísť nemilé prekvapenie. Ak príde rad na výmenu spojky, suma za ňu môže kľudne dosiahnuť pätinu aktuálnej ceny auta, ba i viac. Na vine je najmä dvojhmotový zotrvačník, súčiastka, o ktorej mnoho vodičov ani len netuší.

Rastúce nároky na komfort prevádzky sa prejavujú rôznymi spôsobmi. Od dvojzónovej klimatizácie, cez okná na elektrinu, až napríklad po dvojhmotové zotrvačníky. Ich úlohou je tlmiť torzné kmitanie, ktoré je sprievodným znakom každého spaľovacieho motora. Prispievajú tak k jeho vyššej kultúre chodu, a tým aj k nižšej úrovni hluku a vibrácií vozidla celkovo.

Spomínaný typ zotrvačníka nie je novinkou, prvýkrát sa objavil už v 80-tych rokoch. Vo veľkom sa však rozšíril až s nárastom počtu osobných vozidiel so silnejšími vznetovými motormi, hoci sa v menšom meradle kombinuje aj so zážihovými. Dôvodom je princíp práce vznetových agregátov a tiež ich charakteristika, s vysokým krútiacim momentom dosahovaným už pri nízkych otáčkach.

Sprievodným javom sú však vyššie torzné kmity, citeľné a v konečnom dôsledku často aj počuteľné najmä pri nižších otáčkach a vyššom zaťažení. K motoru prirodzene patria a napríklad v úžitkových automobiloch roky patria k tradičnej kulise. V osobnom aute, zvlášť ak je zaradené do vyššej triedy, či dokonca do prémiového segmentu, sú však absolútne neakceptovateľné.

Spaľovací motor produkuje prácu iba počas jedného zdvihu, tie ostatné ju naopak spotrebúvajú. Energiu pritom čerpajú zo zotrvačníka, ktorý svojim momentom zotrvačnosti zároveň tlmí pulzácie krútiaceho momentu a tým aj osciláciu otáčok. Platí, že čím je zotrvačník väčší, tým sa na vyhladení priebehu podieľa účinnejšie a chod motora je tak kultúrnejší.

Moment zotrvačnosti je ale zároveň prekážkou, ktorú treba prekonávať pri zmene otáčok. S väčším zotrvačníkom preto motor horšie reaguje na pohyb plynového pedálu a väčšmi sú zaťažené aj synchronizačné spojky v prevodovke. Riešením, ktoré vyhovuje obom požiadavkám je dvojhmotový zotrvačník. Na tlmení torzných kmitov sa nepodieľa iba jeho moment zotrvačnosti, ale tiež protipohyb, a teda kinetická energia druhej hmoty. Vďaka tomu môže byť ľahší, no jeho tlmiaci účinok je vyšší.

Dvojhmotový zotrvačník má teda hmotu rozdelenú do dvoch častí. Prvá je pevne spojená s kľukovým hriadeľom a jej moment zotrvačnosti je výrazne menší, než v prípade klasického zotrvačníka. Často je dokonca vyrobená len ako plechový výlisok. Na druhú časť sa krútiaci moment prenáša pomocou pružín. Na nej je už osadená spojka, tá má ale odlišnú konštrukciu, s neodpruženou lamelou. Druhá časť teda zvyšuje moment zotrvačnosti prevodovky.

V prípade akejkoľvek dvojice dielov obvykle platí, že ich vzájomný pohyb sprevádza opotrebenie a dvojhmotový, či inak nazývaný dvojdielny, alebo delený zotrvačník nie je výnimkou. Okrem toho navyše dochádza k pozvoľnej únave pružín, ktoré oba diely spájajú a tiež k postupnej degradácii maziva, ktoré všetky časti oddeľuje a v istej miere zabezpečuje tiež tlmenie ich pohybu.

Životnosť dvojhmotového zotrvačníka významne ovplyvňuje spôsob prevádzky automobilu. Skracujú ju najmä prudké zmeny zaťaženia, teda silná akcelerácia, negatívne na ňu vplýva aj jazda pri nízkych otáčkach a vyššom zaťažení, prípade veľmi nízke otáčky motora všeobecne. Príkladom je napríklad spomaľovanie so zaradeným prevodovým stupňom, až kým otáčky neklesnú do oblasti voľnobehu.

Kratšiu existenciu zotrvačníka takmer vždy spôsobí aj úprava motora na vyšší výkon, keďže presiahne hranicu, na ktorú je dimenzovaný. Takisto sa na ňom poriadne podpíšu jazdy s prívesom, zvlášť v kopcovitom teréne.

Extrémne negatívne pôsobí na mechanizmus zotrvačníka preklzujúca spojka, či už z dôvodu technickej poruchy, alebo nevhodnej techniky jazdy. Vznikajúce teplo spôsobuje degradáciu maziva, ktoré oddeľuje styčné povrchy častí zotrvačníka a zabezpečuje ich tlmenie, poškodzujú sa dokonca aj samotné povrchy. Zhoršenie vlastností maziva, alebo dokonca jeho únik okrem toho poškodí aj ložisko, oddeľujúce oba diely zotrvačníka.

Problémy s dvojhmotovým zotrvačníkom sa samozrejme prejavia na kultúre chodu motora, teda zvýšením hladiny vibrácií. Rozoznať ho možno aj pomocou zvuku, typického kovovo znejúceho rinčania, pri určitých otáčkach motora. Jeho hlasitosť však nemusí byť vysoká. Okrem toho sa môžu objaviť aj rázy pri preraďovaní prevodových stupňov.

Poškodený zotrvačník je potrebné bezpodmienečne vymeniť. Dôvodov prečo je viacero: zhoršuje kultúru chodu motora, môže viesť k poruche prevodovky, alebo inej časti pohonného mechanizmu a v neposlednom rade sa môže fyzicky ďalej poškodiť tak, že to pri vyšších otáčkach skončí jeho deštrukciou.

Výrobcovia predpisujú kontrolu zotrvačníka pri každej výmene spojky a zväčša najneskôr pri každej druhej aj nový zotrvačník. Práca nie je náročná, no horšie je to s jeho cenou. Len zriedka sa pohybuje pod hranicou 500 eur, oveľa častejšie ju dosť výrazne presahuje a výnimkou nie sú ani prípady, keď prevyšuje tisíc eur. Ak k tomu pripočítame zhruba rovnakú cenu za spojku, výsledná suma rozhodne nie je malá. Hlavne, ak má celé auto hodnotu päť-, či šesťtisíc eur.

Lacnejším riešením sa pred časom ukazovali byť náhradné zotrvačníky, vyrobené ako klasické jednohmotové, ku ktorým sa dodávala aj spojka s odpruženou lamelou. No žiaľ, skúsenosti s nimi veľakrát neboli dobré a v niektorých prípadoch ich použitie dokonca viedlo k poruche prevodovky. Dôvodom boli práve vyššie torzné kmity, ktoré sa na ňu prenášali a na ktoré nebola dimenzovaná. Mnohí aftermarketoví výrobcovia preto od jednohmotových alternatív nakoniec upustili.

Časovaná bomba v aute: Dvojhmotový zotrvačník

Plus TV

Prvá jazda I Nová Alfa Romeo Junior a Jeep Grand Cherokee

Nový Auto Bild v predaji! Prináša tip na skvelú vychytávku pre vodičov a unikátne testy

Reset a teraz znovuzrodenie: Nová identita značky Jaguar v podobe, akú nečakáte!

Výber pre vás

Časovaná bomba v aute: Dvojhmotový zotrvačník

Súvisiace články

Vyššia spotreba paliva? Toto môžu byť príčiny