Tieto veci by vám nemali uniknúť pri kúpe jazdeného auta

Kupujete jazdenku? Pozor na tieto detaily, vedia byť zradné!

Pri kúpe jazdenky pozor na tieto detaily! Môžete ich trpko ľutovať

Podľa rodičov bolo moje prvé slovo “Porsche” a drží ma to dodnes. Motoristické články píšem viac ako 5 rokov, preferujem šoférskejšie zamerané a kultové autá.

Anton Čorňák

Kúpa jazdeného auta je veľkou vecou pre takmer každého Slováka. Našťastie, zoznam vecí, ktoré by ste mali pred kúpou auta skontrolovať, nie je až taký dlhý, ako kedysi. Moderné výrobné postupy sú také dobré, ako nikdy predtým, čo znamená nižšie výrobné tolerancie a vyššiu teoretickú spoľahlivosť.

Prirodzene, stále existujú riziká, a to platí bez ohľadu na to, či automobil kupujete od súkromného predajcu alebo z bazáru, poprípade oficiálneho predajcu. Spojením tohto zoznamu s trochou zdravého rozumu a usilovnosti však do veľkej miery riziká spojené s ojazdenými autami eliminuje.

Než sa dostaneme ku konkrétnym odrážkam, pri kúpe ojazdeného auta treba mať na pamäti dve hlavné pravidlá: kupujte hlavou a nie srdcom a po druhé, ak sa vám niečo nezdá, jednoducho odíďte. Ak práve nehľadáte vzácnu klasiku alebo exkluzívny superšport, je veľká pravdepodobnosť, že hneď za rohom na vás čaká lepší kúsok.

Prvú vec, ktorú môžete spraviť ešte predtým, ako auto fyzicky vidíte, je jeho kontrola cez množstvo online poskytovateľov histórie vozidla. Stačí vám VIN číslo, alebo v niektorých prípadoch aj EČV. Vo výsledku sa tak môžete doviezť, či auto nie je v pátraní po kradnutých vozidlách, či za svoj život prežilo nehody alebo či nemá stočné kilometre.

Samozrejme, spoľahlivosť týchto služieb nie je vždy stopercentná, no máte minimálne odrazový mostík, vďaka ktorému viete hneď na začiatku vyselektovať naozaj zlé autá. Dostatok informácií môžete využiť aj na konfrontáciu predajcu a z jeho reakcie usúdiť, či má daný automobil pre vás vôbec zmysel.

Svätým grálom nákupu ojazdených áut je preto servisná kniha alebo v súčasnosti aj elektronická história servisných úkonov. Ak ju automobil nemá, mali by ste si dať pozor a zvážiť, či vám to riziko stojí za to. Servisná kniha vám tiež ukáže ako často a kde bol servis vykonaný, čo znova môže byť indikátorom toho, ako veľmi sa majiteľ o auto staral.

Motor je srdcom auta, a hoci moderné motory sú schopná znášať obrovské množstvo opotrebovania, množstvo komponentov vo vnútri a prísne výrobné tolerancie si vyžadujú nevyhnutnú a hlavne pravidelnú údržbu. Jednou zo závad, ktoré sa dajú ľahko zistiť, sú netesnosti. 

Ak máte možnosť ísť s autom na zdvihák, poriadne skontrolujte známky úniku oleja zospodu motora a prevodovky. Ak nie, otvorte kapotu a skontrolujte netesnosti okolo motora. Úniky oleja je možné ľahko spozorovať ako tmavý lepkavý nános nečistôt. Chladiaca kvapalina má v moderných autách prevažne ružovú farbu, ktorá je viditeľná aj po zaschnutí. Hydraulické oleje v prevodovke a posilňovači riadenia sú červenohnedé.

Pri prevádzkových kvapalinách ešte chvíľu ostaneme. Ak je motor studený, otvorte expanznú nádobu na chladiacu kvapalinu a skontrolujte jej farbu, priezračnosť a v neposlednom rade aj nános na viečku. Ak vidíte čokoľvek iné, ako priezračnú ružovú kvapalinu bez nánosu na viečku, mala by vám v hlave začať blikať varovná červená kontrolka.

Olej alebo v chladiacej kvapaline je znakom zlého tesnenia pod hlavou valcou, alebo v horšom prípade prasknutej hlavy valcov. V oboch prípadoch ide o pomerne náročnú a drahú opravu, ktorej sa pri kúpe jazdeného auta určite chcete vyhnúť. Veko expanznej nádoby chladiacej kvapaliny <strong>v žiadnom prípade </strong>neotvárajte, ak je motor zahriaty na prevádzkovú teplotu. Riskujete vážne zranenia!

Opačným prípadom môže byť chladiaca kvapalina v oleji, ktorá výrazne degraduje jeho mazacie vlastnosti a môže prísť s celým radom súvisiacich problémov. Podobne skontrolujte veko dolievania oleja, poprípade skontrolujte mierku oleja (ak ju auto má). Olej by v žiadnom prípade nemal mať farbu a konzistenciu "kapučína". Biely nános na veku v malom množstve môže byť indikátorom, že s autom sa jazdilo na krátke trasy.

Moderné autá by nemali dymiť. To sa týka aj povestného čierneho dymu z naftových motorov. V ideálnom prípade sa pri studenom štarte postavte dozadu vozidla a sledujte, čo vychádza z výfuku. Biely hustý dym signalizuje vodu (alebo kondenz) v spaľovaní a pri studenom štarte je na krátku dobu normálny. Ak však auto dymí výrazne, signalizuje to potenciálne vážny problém.

Čierny (alebo tmavý) dym pri benzínovom motore znamená bohatú zmes paliva v spaľovacom procese a je sprevádzaná typickým zápachom spaleného benzínu. Môže tiež signalizovať problém s katalyzátorom. V prípade naftového motora zasa naznačuje koniec filtra pevných častíc (alebo jeho úplné odstránenie). Modrý dym hovorí o prítomnosti oleja v spaľovaní a signalizuje potenciálne závažné problémy.

Pri pohľade na karosériu si všímajte akékoľvek anomálie od hrdze cez odtiene laku až po nerovné medzery. Vo všeobecnosti platí, že rôzni výrobcovia majú rôzny prístup k výstupnej kvalite. To platí ako pre hrúbku laku, tak aj pre veľkosť medzier medzi jednotlivými karosárskymi dielmi. Medzery by však mali byť všade rovnaké. Ak sa vám zdá, že napríklad dvere majú na jednej strane medzeru väčšiu a na druhej menšiu, môže to byť znakom, že dvere alebo ich okolie bolo poškodené.

Ak máte k dispozícii merač hrúbky laku, prejdite ním celé vozidlo. Funguje však iba na kovových dieloch, preto s ním hrúbku laku napríklad na nárazníku nenameráte. Vo všeobecnosti platí, že hrúbka laku približne do 150 až 170 mikrónov sa považuje za pôvodnú (závisí od výrobcu automobilu). Naopak, hrúbka laku nad 400 mikrónov naznačuje vážnejší zásah v podobe dodatočného lakovania alebo tmelenia.

Pozornosť venujte aj pneumatikám: ako stavu a veľkosti vzorky, tak aj značke. Hovorí sa, že kto šetrí na značke pneumatík, ten pravdepodobne šetrí aj na zvyšku starostlivosti o auto. 

Nezávisle od toho, či kupujete auto s automatickou alebo manuálnou prevodovkou, radenie všetkých prevodových stupňov vrátane spiatočky by malo byť hladké, jemné, tiché a bezproblémové. Dávajte si pozor špeciálne na automatické prevodovky, ktorých oprava je spravidla násobne drahšia

V aute s manuálnou prevodovkou by mal byť bod záberu spojky približne v strede dráhy pedálu. Ak musíte tlačiť nohu až na podlahu, spojka si bude vyžadovať pozornosť mechanika. Výmena spojky pritom nemusí byť lacnou záležitosťou. 

Bez ohľadu na typ automatickej prevodovky sa uistite, že ste počas testovacej jazdy skúsili zaradili všetky rýchlostné stupne. Uistite sa, že funguje funkcia „kickdown“, teda zošliapnutie plynového pedálu na podlahu a adekvátne podradenie prevodovky o niekoľko stupňov. Ak má prevodovka manuálny režim, ktorý sa ovláda buď páčkami pod volantom, alebo priamo na radiacej páke, vyskúšajte, či funguje správne. Overte si, či v bol v prevodovke <strong>pravidelne menený olej</strong>.

Posledným, no rovnako dôležitým bodom je kontrola chybových kódov prostredníctvom diagnostického rozhrania. Ak nemáte diagnostiku ani spriatelených a ochotných mechanikov, obetujte pár desiatok eur za kvalitnú kontrolu v (autorizovanom) servise. 

V prípade komfortných funkcií automobilu ich nezabudnite odskúšať všetky. To sa týka vyhrievaných sedadiel, strešného okna, parkovacích senzorov, ale skontrolujte aj svetlá, osvetlenie evidenčného čísla, stierače a podobne. Ak dodržíte tieto kroky, do veľkej miery môžete eliminovať riziko spojené s nákupom jazdeného auta. Ak si na samostatnú kontrolu netrúfate, určite sa obráťte na odborníkov: lepšie je minúť pár eur a ušetriť tisíce.