ikona

Poradca Nečakané výsledky: Ako najlepšie vychladiť auto?

Foto: dreamstime

4.6. 2018 13:55 Teploty stúpajú a každý motorista pri otvorení dverí auta určite zažil teplotný „direkt“ rovno medzi oči. Aký spôsob je najlepší na vychladenie kabíny? Výsledok testu vás asi prekvapí.

Každý sa po zime tešil na teplejšie počasie, no mnohým sa zdá, že jar bola opäť prikrátka. Teploty stúpajú a zrejme neexistuje väčšie blaho, ako prísť k autu, otvoriť dvere a dostať teplotnú facku rovno medzi oči. Tohto malého súkromného pekla sa desí asi každý, kto sa po dlhom dni v práci teší domov. Jedinou útechou azda môže byť fakt, že klimatizácia je v základnej výbave v takmer všetkých modeloch bez ohľadu na triedu a cenu.

Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
Zdroj: dreamstime

Existuje mnoho rôznych tipov, ako sa zachovať, či pustiť klímu, kedy a ako. Do určitej miery môže pomôcť ochranná fólia na čelné sklo. Pokiaľ totiž do auta cez veľkú čelnú plochu pečie slnko, rozpálená palubná doska sa stáva dodatočným vykurovacím telesom a v meste sa na krátkej trase medzi prácou, obchodom a bytom ani nestihne ochladiť. Hoci nejde o všeliek, určite aspoň sčasti pomôže.

Aká metóda vychladenia kabíny je teda najúčinnejšia? Presne na to sa pozrel Aaron Miller z automobilovej sekcie portálu Thrillist. Na vlastnej koži, vo vlastnom aute a s pomocou digitálneho teplomeru otestoval štyri metódy chladenia kabíny a referenčné meranie teploty vykonal po 10 minútach. Auto nechal stáť niekoľko hodín na texaskom slnku, kde sa vonkajšia teplota pohybovala okolo 38°C. Pochopiteľne nejde o vedeckú štúdiu, ale aj takýto jednoduchý laický test môže mať veľkú výpovednú hodnotu.

Metóda č. 1: Klíma naplno a státie

S cieľom získať akési kontrolné meranie, použil Miller tú najjednoduchšiu mysliteľnú metódu. Naštartoval auto, zapol klímu na maximálny výkon a nechal ju urobiť prácu, na ktorú je určená. Nikam nešiel, auto stálo na mieste. Chcel tak simulovať dopravné kolóny. Je to dôležité, nakoľko klimatizácia potrebuje náporové chladenie a odvod prebytočného tepla.

Počiatočná teplota v kabíne bola 128°F (53,3°C). Najprv dostal povestnú tepelnú facku, aby napokon začal do kabíny prúdiť chladný vzduch. To bolo vpredu, zadná časť vozidla sa stále piekla „vo vlastnej šťave“. Po desiatich minútach teplota klesla na 43,3°C, po ďalších piatich minútach na  41,7°C a po 20 minútach dosiahla 39,4°C. Keďže vonkajšia teplota bola len o dva stupne menšia, v tomto okamihu experiment ukončil.

Metóda č. 2: Otvorené okná a pustená klíma

Na druhý deň prišiel na rad pravdepodobne najpoužívanejší postup. Otvoril okná, pustil klímu na maximálny výkon a pohol sa z miesta. Kabína bola rozpálená o niečo menej než v predchádzajúcom pokuse, teplota bola 52,2°C. Po dvoch minútach zatvoril okno a v siedmej minúte klesla teplota na 43,3°C. Po desiatich minútach prišlo opäť na rade referenčné meranie, teplota spadla na 38,3°C. O ďalších päť minút už bola 36,1°C, čo je v porovnaní s prvou metódou zlepšenie približne o tri stupne.

Metóda č. 3: Zatvorené okná a pustená klíma

Ďalšou bežnou metódou je jazda so zatvorenými oknami a naplno pustenou klimatizáciou. Po piatich minútach sa teplota v kabíne znížila z 58,9°C na 50°C, po desiatich minútach na 41,7°C, po pätnástich na 34,4°C a po dvadsiatich na 31,1°C. Prekvapuje vás, že tento spôsob je účinnejší? Nemalo by, pravdou totiž je, že mnoho vodičov používa nesprávny postup. Otvorenými oknami totiž uniká nielen horúčava, ale aj ten požehnaný chladný vzduch. Týmto spôsobom sa proces chladenia kabíny len spomaľuje.

Metóda č. 4: Mávanie dverami

Autor sa pri štvrtej metóde inšpiroval fyzikou. Stiahol okno na strane spolujazdca a zhruba šesťkrát rýchlo „zamával“ dverami na strane vodiča. Týmto spôsobom chcel vytvoriť akýsi podtlak, ktorý horúci vzduch doslova vysaje z kabíny. Následne naštartoval motor, zapol klimatizáciu na plný výkon, zatiahol okno a pohol sa z miesta. Vonku vládlo „štandardných“ 37,8°C. Úvodná teplota v kabíne pred začiatkom testu bola 57,2°C, čo by bolo ideálne, ak by išlo o relax v saune.

Po piatich minútach klesla teplota len na 51,1°C, no následne nabral test rýchly priebeh. Len o minútu neskôr spadla teplota na 46,7°C a o ďalšiu minútu na 41,7°C. Pri riadnom kontrolnom meraní po desiatich minútach už bola pod 37,8°C. Vtedy autor vypol maximálny výkon klimatizácie a o päť minút neskôr bolo v kabíne 32,8°C. Lenže tým sa pokles teploty nezastavil a po 20 minútach už zavládla vcelku príjemná teplota 30°C.

Rekapitulácia

Keďže záplava číselných údajov môže trochu miasť, ponúkame stručnú rekapituláciu poklesu teploty po 10, 15 a 20 minútach. Len podotýkame, že pri poslednej metóde bola výsledná teplota dosiahnutá bez naplno pustenej klimatizácie.

- metóda č. 1 (max. klíma a státie): -10°C / -11,6°C / -13,9°C (-0,7°C/min.)

- metóda č. 2 (max. klíma a otvorené okná): -13,9°C / -16,1°C / údaj chýba (-1,1°C/min.)

- metóda č. 3 (max. klíma a zatvorené okná): -17,2°C / -24,5°C / -27,8°C (-1,4°C/min.)

- metóda č. 4 (mávanie dverami): pokles o 19,4°C / -24,4°C / -27,2°C (-1,4°C/min.)

Klimatizácia pre správne fungovanie vyžaduje jazdu, nielen pre zvýšenú spotrebu energie, ale aj na náporové chladenia kondenzátora, čo je chladiču podobný objekt umiestnený vedľa štandardného chladiča. Každé vozidlo je síce vybavené pomocným ventilátorom, ktorý má pomôcť chladiť systém klimatizácie, napríklad, pri dlhšom státí v kolóne, náporovému chladeniu sa ale nevyrovná. Pre zachovanie dlhodobej kondície vášho vozidla preto neodporúčame stáť pri aute s bežiacim motorom a zapnutou klímou a čakať, kým sa kabína vychladí.

Zdroj: Soňa Zverková
Diskusia  ()

Video

Diskusia