Turbodúchadlá sú tu s nami takmer od vzniku automobilov. Za vynálezcu turba sa považuje švajčiarsky inžinier Alfred Büchi, ktorý si dal súčiastku zvyšujúcu výkon motora patentovať už v roku 1905. Technológia sa za ostatných vyše 100 rokov posunula miľovými krokmi vpred, no princíp ostal rovnaký.
V tejto časti série článkov o turbodúchadle sa pozrieme na potenciálne poškodenia turbodúchadla cudzími telesami. Tie sa môžu do turbodúchadla dostať cez nasávanie, ale aj pri uvoľnení čiastočky v motore. Dôsledky môžu byť katastrofálne, dá sa im však nejak predísť?
Ako môžu turbo poškodiť cudzie telesá?
Ďalšou známou príčinou poškodenia turbodúchadla sú nečistoty, ktoré sa dostanú do nasávania. Vďaka extrémne vysokým otáčkam môžu aj tie najmenšie častice spôsobiť fatálne poškodenie turbodúchadla. Napríklad vo vozidlách s vysokým počtom najazdených kilometrov sú lopatky kompresora v priebehu rokov často výrazne zbrúsené.
V najlepšom prípade dôje k zníženiu výkonu motora, pretože lopatky vháňajú do motora menej vzduchu. Poškodené alebo zlomené lopatky na strane nasávania spôsobujú nerovnováhu, ktorá môže spôsobiť nepravidelné otáčania hriadeľa alebo jeho ložísk, čo často vedie k úniku oleja z okruhu. V záverečnej fáze sa môžu lopatky odlomiť úplne a vôjsť nasávaním až do valcov, kde majú na svedomí fatálne poškodenie.
Poškodené lopatky sa dajú pomerne ľahko diagnostikovať, pretože pri väčšine moderných motorov je možné ich skontrolovať po odstránení prívodného potrubia vzduchu. Zložitejšie je to na strane výfuku, kde sú lopatky viditeľné až po kompletnej demontáži turbodúchadla. Tu však lopatky nepoškodzujú cudzie telesá, ale skôr časti motora, ktoré sa uvoľňujú, ako napríklad časti výfukového potrubia.
Zdrojom nebezpečenstva je aj poškodenie motora takzvaným preskočením rozvodov, kedy sa "stretli" piesty s ventilmi. Ak sa pri oprave neodstránia všetky kovové čiastočky, ktoré sa uvoľnili z poškodených ventilov alebo piestov, ihneď po naštartovaní motora môže dôjsť k ďalšiemu poškodeniu.
