Havárie obytných automobilov sú pomerne zriedkavé. Podľa štatistík im v európskom meradle patrí menej než jedno percento nehôd, pri ktorých došlo k zraneniu osôb. Uspokojivo sa javia aj testy ich jazdnej dynamiky, kde dosahujú celkom priaznivé výsledky, dokazujúce ich relatívne predvídateľné správanie aj v medzných situáciách.

No keď už k havárii karavanu príde, zranenia bývajú často veľmi ťažké, či dokonca fatálne. Ako ukazujú analýzy týchto nehôd, väčšinou sú nimi postihnutí ostatní účastníci a nie samotní cestujúci v ňom. Veľmi častým prípadom je pritom náraz obytného auta zozadu do iného vozidla.

Mnohým vážnym nehodám karavanov by sa preto dalo zabrániť lepšími brzdami. Práve to je jeden z výsledkov stretnutia nehodových znalcov zo Zväzu nemeckých poisťovní, ktoré sa konalo minulý týždeň. Druhým poznatkom je, že cestujúci v zadnej časti sú zraniteľnejší než tí, ktorí sedia v prednej časti auta. Dôvodom je prudký pohyb vnútorného zariadenia v prípade havárie.

Ako ukázal test, pri náraze rýchlosťou 70 km/h nezabezpečené predmety, medzi nimi napríklad aj pes, lietali interiérom ako zo zbrane vystrelené guľky. Ak by bola plyšová figurína skutočným zvieraťom, je takmer isté, že by let kabínou až do jej prednej časti neprežilo. Je evidentné, že kto má svojho štvornohého miláčika naozaj rád, mal by ho prepravovať výlučne v špeciálnom boxe.

Dlhá brzdná dráha – dôsledok pomalších reakcií a preťažovania

Za jednu z najvýznamnejších príčin havárií obytných automobilov považujú technici ich príliš dlhú brzdnú dráhu, z rýchlosti 100 km/h je to až 60 metrov. S ohľadom na veľkú hmotnosť karavanov je zrejmé, že brzdenie nebude na úrovni osobných vozidiel. Brzdná dráha je však často dlhšia, než by bolo nevyhnutné, čo je spôsobené jednak tým, že mnohí vodiči príliš otáľajú s poriadnym stlačením pedálu, ale tiež preťažením mnohých karavanov.

Vyššia hmotnosť ale nemusí byť vždy spôsobená len prílišným množstvom batožiny. Mnohé automobily sú dodatočne rôznymi kadejakými doplnkami, ako sú napríklad markízy, solárne články, či nosiče. Opatrní by preto mali byť aj motoristi, ktorí si kupujú karavan z druhej ruky. Ak váži viac než je uvedené v dokladoch, jazda sa stáva nebezpečnou a navyše za to v niektorých krajinách riskujú poriadne mastnú pokutu.

Z uvedených dôvodov má zmysel zájsť s karavanom na vozidlovú váhu a zistiť jeho skutočnú hmotnosť. Porovnaním s dokladmi je potom zrejmé, koľko kilogramov možno ešte naložiť. Nemožno pritom zabudnúť započítať ani pasažierov. Úplne najlepšie a najjednoduchšie však je nechať sa odvážiť už aj s nabalenou dovolenkovou výbavou.

Nádrž na vodu vypustiť, proviant kupovať až v cieli

Zvlášť opatrný treba byť pri automobiloch, ktoré majú batožinový priestor vzadu, keďže pri jeho neprimeranom zaplnení hrozí preťaženie zadnej nápravy. Pri prednom pohone, ktorý prevláda už aj pri karavanoch, vtedy hrozia problémy s prenosom hnacej sily v kritickejších situáciách, napríklad pri jazde do kopca, alebo na mokrom povrchu.

Váženie, ak sa preň rozhodnete, by preto malo prebiehať postupne, najskôr jednej nápravy a potom druhej. Netreba pritom zabúdať, že nemálo kilogramov sa dá ušetriť napríklad naplnením nádrže na vodu len spolovice a čosi zavážia aj potraviny, takže i tie možno vo väčšine prípadov pokojne kúpiť až v cieli cesty.

Pri nakladaní obytných, a nakoniec akýchkoľvek automobilov platí ešte jedno dôležité pravidlo: ťažké veci by mali byť umiestnené čo najnižšie nad zemou. Najlepším riešením je ich umiestnenie do odkladacích priestorov pod podlahou. Ľahké veci, ako napríklad oblečenie, už možno uložiť aj do horných skriniek. Musia však byť bezpečne uzatvárateľné.

Pri jazde nesmie v žiadnom prípade dôjsť k situácii, že by okolo posádky začali lietať nejaké uvoľnené predmety. Všetci cestujúci by mali počas jazdy sedieť výlučne na sedadlách, ktoré sú určené na cestovanie a sú vybavené bezpečnostnými pásmi. Podľa odborníkov je ale v mnohých karavanoch istým problémom bezpečnosť detí, pretože v obytnej časti veľakrát nie sú vybavené potrebnými kotevnými miestami. Vtedy je najlepším riešením namontovať detskú sedačku na sedadlo spolujazdca.

Obľúbenou formou domčeka na kolesách je aj obytný príves. Pri jeho prevádzke platia v podstate podobné pravidlá ako pri automobile, no ešte väčší pozor si treba dať pri nakladaní. Platí, že najťažšie predmety patria medzi kolesá, radšej o pár milimetrov vpred ako vzad, a samozrejme čo najnižšie. Nemožno však pritom prekročiť celkovú povolenú hmotnosť.

Pri jazde s prívesom však môže, na rozdiel od jazdy so samotným automobilom, nastať veľmi nebezpečná situácia, kedy sa začne za ťažným vozidlom vlniť. Ak vtedy vodič rýchlo a správne nezareaguje, je len otázkou veľmi krátkeho času, kedy vybočí do vedľajšieho pruhu, alebo sa dokonca neprevráti.

Tendenciu k tomuto javu môže posilniť práve zlé rozloženie hmotnosti. V minulosti sa ako riešenie odporúčalo prudké pridanie plynu, dnes už má ale táto teória viaceré trhliny. Každý vodič by mal byť ale na podobné riziko pripravený a v ideálnom prípade si nejakú modelovú situáciu vyskúšať v bezpečnom prostredí školy šmyku. Pri niektorých najnovších automobiloch mu môže významne pomôcť aj stabilizačný systém, ESP, ktorý má v sebe integrované funkcie na stabilizáciu prípojného vozidla.