Tento obrázok možno vidieť v každom väčšom meste bez ohľadu na krajinu či región

Poradca Ako vzniká kolóna? Málo známe chyby šoférov

Foto: TASR

30.7. 8:20 Naše cesty sú plné a dôsledkom sú priam nekonečné kolóny. Ako však kolóna vznika a čo sú jej hlavné príčiny? Ako sa správať? Odpoveď je v podstate jednoduchá a riešenie závisí od každého z nás.

Čo majú všetky veľkomestá spoločné? Dopravné zápchy. Slovenské mestá nie sú výnimkou. Napríklad Bratislava sa v dopravnom indexe spoločnosti TomTom, ktorá zhromažďuje údaje zo svojich navigácií, ocitla za minulý rok v globálnom meradle na 69. mieste a v európskom na 31. mieste. TomTom pritom sleduje situáciu celkovo v 403 mestách v 56 krajinách na šiestich kontinentoch.

Tento obrázok možno vidieť v každom väčšom meste bez ohľadu na krajinu či región
Tento obrázok možno vidieť v každom väčšom meste bez ohľadu na krajinu či región
Zdroj: TASR

Spomedzi našich miest sa do rebríčka dostali aj Košice (196. miesto v globálnom rebríčku, 116. v európskom). Neveselé umiestnenie. Ďaleko za naším hlavným mestom sa ocitla aj Praha (149. miesto v globálnom rebríčku) a také metropoly ako Berlín, Mníchov, Viedeň či Liverpool.

Vodiči v Bratislave počas rannej a popoludňajšej špičky potrebujú na polhodinovú jazdu v priemere o 20 minút viac. Podľa štatistiky TomTom najlepším dňom bola vlani nedeľa 1. apríla, keď bolo zahltenie ciest len trojpercentné, čiže v podstate žiadne. Najhorším dňom bola streda 6. júna, keď zahltenie dosiahlo až 81 percent.

Naši nemeckí kolegovia sa na podstatu problému opýtali fyzika a odborníka na kolóny Duisbursko-Essenskej univerzity Michaela Schreckenberga. I keď na prvý pohľad si možno poviete, čo nás po Nemecku, zistíte, že rovnaká situácia je aj na Slovensku. Podľa neho totiž dve z troch kolón vznikajú pre preťaženie cesty. Inými slovami, príliš veľa áut na príliš úzkych cestách.

Ako vlastne vzniká kolóna?

Moment, keď sa zrazu kolóna z ničoho nič rozplynie a široko-ďaleko žiadne stojace autá, len plynulá jazda, síce môže pôsobiť ako nadprirodzený fenomén, má však veľmi pozemskú príčinu. A k tomu ešte jednoduchú: ak je na ceste priveľa vozidiel, úplne stačí, ak niekto niekde pred vami začne brzdiť. Pochopiteľne začnete brzdiť vy, tí za vami a celou plechovou lavínou sa preženie tsunami spomaľovania.

Vlny sa môžu v závislosti od dĺžky radu vozidiel šíriť niekoľko kilometrov a deje sa to tak dovtedy, kým je jedno auto nútené zastaviť. A to je presne okamih, keď vzniká stojaca kolóna, ktorá zasahuje nielen priebežné pruhy a hlavné cesty, ale aj vedľajšie cesty a privádzače.

Podľa Schreckenberga o vzniku kolóny rozhoduje aj kondícia vodiča. Napríklad po dovolenke potrebujú vodiči minimálne dva až tri dni, kým sa preprogramujú z dovolenkového režimu na každodennú rutinu. Inými slovami si znovu musia zvyknúť na pracovný režim a s ním spojené plné a úzke cesty.

Do tretice je tu vplyv počasia. Akonáhle prší, vodiči zvyknú jazdiť opatrnejšie. Môžu mať obavy z klzkejšieho povrchu alebo sa od mokrej vozovky odrážajú svetla protiidúcich vozidiel, ktoré ich oslepujú. A pokiaľ majú špinavé čelné sklo alebo opotrebované stierače, je ich jazda ešte opatrnejšia alebo zmätenejšia. A kolóna je na svete.

No ani fakt, že ste práve nechali jednu kolónu za sebou, neznamená, že máte voľnú cestu. Vodiči totiž často pridajú plyn a keďže sa upokoja, môže poľaviť ich sústredenie. Dôsledok? Na náhle zmeny v premávke alebo prekážky reagujú hekticky, často zbytočne brzdia a vznikajú nové kolóny.

Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
Zdroj: TASR

V meste dodatočne ovplyvňujú tok premávky semafory, križovatky, autobusy, cyklisti a chodci. Nedajbože niekde pracujú cestári a všetko sa zastaví. K tomu pripočítajte odbočujúce vozidlá, autobusy vychádzajúce zo zastávky či vodičov hľadajúcich parkovacie miesto. Podľa Schreckenberga nepomôže ani povolenie pre elektromobily či taxíky používať vyhradené jazdné pre autobusy. Autobus a elektromobil idú rôznou rýchlosťou, preto ovplyvňujú premávku v ostatných pruhoch.

Časté chyby šoférov v kolóne

1. Tlačia sa na vozidlo vpredu

Udržiavajte dostatočný odstup, aby ste mali priestor a čas spomaliť, ideálne bez zastavenia. Prudké brzdenie spôsobuje kolónu.

2. Zbytočne šaškujú medzi pruhmi

V dopravnej zápche často vidno vodičov, ktorí špekulujú ako zlatnícki učni a radia sa z pruhu do pruhu. To však núti ostatných brzdiť a teda to spomaľuje celú premávku.

3. Neudržiavajú stabilnú rýchlosť

Aj keby ste mali ísť na voľnobehu na prvom rýchlostnom stupni, pomáhate ostatným robiť to isté. Kolóna sa síce hýbe pomaly, ale hýbe sa. Časté zmeny rýchlosti znervózňujú ostatných vodičov a spôsobuje to, čo sme popísali vyššie: brzdenie a kolónu.

4. Sú neohľaduplní

Pokiaľ sa zaraďujete do radu vozidiel z vedľajšej cesty alebo z privádzača na diaľnici, čo najskôr prispôsobte rýchlosť ostatným vozidlám a plynulo sa zaraďte medzi ne, aby ste nenarušili tok premávky a neprinútili ostatných zbytočne brzdiť. Ak ste v priebežnom pruhu resp. na hlavnej ceste, umožnite ostatným zaradiť sa tým, že zväčšíte priestor od vozidla pred vami.

Autobild.sk komentuje

Ako vidno, problémy s kolónami nie sú len slovenským fenoménom. A hoci profesor Schreckenberg hovorí o Nemecku, akoby sme cez kopirák videli aj situáciu v našich mestách. Tvrdí, že mestské mýto nepomôže, nakoľko by z centier vyhostilo práve malé autá. Prečo? Pretože na rozdiel od nich by si mýto mohli majitelia veľkých vozidiel a SUV dovoliť, čiže by stále zahlcovali cesty a parkoviská.

Za alternatívu úplne pochopiteľne považuje verejnú dopravu. „Je chrbtovou kosťou našej mobility a mohla by odľahčiť cesty. Žiaľ, je príliš drahá.“ Pripomína vám to niečo? Nám tiež. Ako príklad Schreckenberg uvádza Viedeň, kde ročný lístok na všetky linky stojí 365 eur, čiže euro na deň! Za túto cenu a dobre nastavené intervaly by na MHD ochotne presadlo oveľa viac ľudí, vrátane nás.

Do tretice spomína fakt, že v Nemecku často ľavá ruka nevie, čo robí pravá. „Mestskí plánovači nevedia, čo plánujú regionálni dopravcovia. A tí zas nepoznajú úmysly železníc.“ Každý si hrabe na svojom piesočku a dôsledkom sú rozbité cesty a vlaky a nekonečné kolóny. A tak sa opäť natíska rovnaká otázka ako v predchádzajúcom odseku: pripomína vám to niečo?

Zdroj: Soňa Zverková
Diskusia  ()

Video

Diskusia