Automobilový svet ma uchvátil už v detstve. Voľné chvíle som trávila s otcom v servise a cez víkendy som so zatajeným dychom sledovala preteky F1 či Moto GP. Zaujímalo ma ako fungujú motory a mala som to šťastie, že mi tieto princípy mal kto nielen vysvetliť, ale aj ukázať. V dospelosti som pracovala ako predajkyňa áut, či v požičovni vozidiel. Dnes mi automobilová novinárska oblasť ponúka priestor pre vyjadrenie mojej vášne a znalostí.

Nina Pánska

Výraz OBD (On Board Diagnostics) by sa dal preložiť ako palubná diagnostika vozidla. Ide o súhrn komunikačných noriem, konektorov, zariadení a signálov, na základe ktorých je umožnené získavať informácie o vozidle. Bežný používateľ sa s týmto pojmom nestretáva, ale mechanici áno. V samej podstate však ide o systém emisnej diagnostiky, ktorý umožňuje aj komunikáciu s riadiacou jednotkou motora a automatickej prevodovky.

Komunikácia s riadiacou jednotkou umožnená týmto systémom sa uskutočňuje pomocou diagnostického prístroja, ktorý je pripojený do OBD konektora. Ten sa zväčša nachádza v interiéri, v oblasti vodiča. Avšak! To že sa konektor vo vozidle nachádza neznamená, že je automaticky možné aj spojenie a sprostredkovanie potrebných informácií. Podstatné je, aby auto podporovalo normu EOBD/OBDII.

Druhá generácia tejto normy bola zavedená v USA od roku 1996 pod názvom ODB2 (OBDII). Dovtedy automobilky používali rôzne tvary konektorov a komunikačné protokoly, čo bolo v konečnom dôsledku nepraktické. Cieľom novej generácie bolo ich zjednotenie. Európska verzia sa označuje EODB a prišla neskôr, v roku 2001 pre benzínové vozidlá a v roku 2004 pre naftové. Všeobecne platí, že vozidlá so starším dátumom výroby ani zďaleka neprezradia o sebe toľko, čo nové.