Automobilový svet ma uchvátil už v detstve. Voľné chvíle som trávila s otcom v servise a cez víkendy som so zatajeným dychom sledovala preteky F1 či Moto GP. Zaujímalo ma ako fungujú motory a mala som to šťastie, že mi tieto princípy mal kto nielen vysvetliť, ale aj ukázať. V dospelosti som pracovala ako predajkyňa áut, či v požičovni vozidiel. Dnes mi automobilová novinárska oblasť ponúka priestor pre vyjadrenie mojej vášne a znalostí.

Nina Pánska

Šofér aj ostatná posádka vozidla, by mala mať na pamäti, že nesedia doma v obývačke, ale na palube idúceho auta. Kedykoľvek môže prísť krízová situácia, na ktorú treba byť pripravený. Najmä pri jazdách na dlhé trasy, majú spolujazdci tendenciu vykladať si nohy na palubnú dosku. To je veľmi nebezpečný zlozvyk, pretože pri výbuchu airbagu, ukrytého pred nimi, môže prísť k vážnemu poškodeniu nielen týchto končatín.

Nohy sú v prípade nárazu tlačené mimoriadnou energiou smerom do tela a poškodia aj bedrovú časť. Hlava mieri oproti kolenám a výsledky takýchto zranení bývajú tragické. Šofér by mal volant držať oboma rukami oň opretými a hlavne nie jednou rukou, ktorá ponad volant ešte aj pretŕča. Pri výbuchu airbagu by sa takto ruka stretla s airbagom a prišlo by jej poškodeniu, prinajmenšom k zlomenine.

Sedadlo spolujazdca, alebo vodiča, posunuté príliš vzadu, alebo nebodaj naležato, je taktiež nešťastná voľba. Sediaci sa tak dostáva mimo účinnú zónu airbagu. Navyše, ak je pasažier v polohe ležmo, pochopiteľne tak vznikne medzera medzi telom a bezpečnostným pásom. Koleduje si tak o vnútorné zranenia. Bezpečnostný pás musí doliehať na telo, aby fungoval tak, ako je navrhnutý.

Umiestnenie bezpečnostného pásu je tiež mimoriadne dôležité. Spodná časť pásu by mala prechádzať cez panvovú kosť, nie cez brucho, aby boli v prípade nárazu chránené vnútorné orgány. Horná časť pásu by mala prechádzať predovšetkým stredom ramena a ideálne stredom hrudníka. Nikdy by však nemal byť v tesnej blízkosti krku. Každopádne, dôležité je pás vždy mať. Lepšie skončiť s modrinami, ale živý.