Reklama

"Nesplniteľná" norma Euro 7: Niekoľko faktov, ktoré objasňujú obávanú prohibíciu pre spaľováky

Emisné normy Euro 7

Zdroj: Škoda

Reklama

Norma Euro 7 bude zavedená už o pár rokov. Mnoho značiek verí, že miera dopytu vo vzťahu k emisiám spôsobí, že náklady na spaľovacie motory budú tak neúnosné, až nakoniec z trhu zmiznú.

V januári tohto roka nadobudla platnosť nová norma Euro 6d. Ďalšie nariadenie Euro 7, ktoré má vstúpiť do platnosti v roku 2025, síce ešte nepozná svoju konečnú podobu, no už teraz vieme, že sa bude zameriavať predovšetkým na drastické zníženie emisií oxidov uhlíka (NOx). Odvážne plány Európskej únie hovoria o tom, že zo súčasných povolených 60 mg/km pre benzínové motory a 80 mg/km pre dieselové motory, sa má hodnota znížiť bez ohľadu na pohon na 30 mg/km.

Dá sa toto číslo pri konvenčných motoroch vôbec dosiahnuť? V praxi to bude znamenať, že výrobcovia prestanú predávať automobily s tradičnými spaľovacími systémami alebo dokonca utnú mild-hybridné vozidlá, pretože maximálne hodnoty emisií, ktoré sú aktuálne v návrhu, skutočne obmedzia doterajšie vnímanie a proces výroby. A možno sa skutočne dočkáme toho, že prísne európske normy nás donútia k prechodu na elektrický pohon, alebo si budeme strážiť svoje staršie auto ako oko v hlave.

Pre výrobcov automobilov môže implementácia nových emisných predpisov Európskej únie viesť v prípade nedodržania k extrémne vysokým pokutám. Ciele týkajúce sa emisií CO2 na roky 2020/2021 pre výrobcov znamenali drastický posun smerom k elektrifikácii vozového parku a zmenu komerčného scenára, ktorý je teraz oveľa viacej zameraný na predaj čisto elektrických vozidiel a plug-in hybridov. Dokonca sa objavili určité hlasy európskych orgánov, ktoré chcú vedieť presný a konečný dátum predaja spaľovacích vozidiel. Podporované sú viacerými štátmi, ktoré vyhlasujú, že v najbližších rokoch spaľovacie motory zakážu.

Návrh Európskej únie na Euro 7

Štúdia Európskej únie je základom pre nové limitné hodnoty emisií, pričom do centra pozornosti obmedzení sa dostali hodnoty oxidu uhoľnatého (CO) a oxidov dusíka (NOx). Podľa dostupných informácií bude na dosiahnutie klimatických cieľov potrebné stanoviť prísnejšie limity ako v súčasnej norme Euro 6d, ktorá platí od januára 2021. V odporúčaniach AGVES, odbornej skupiny poskytujúcej v tejto oblasti poradenstvo Európskej únii, sa pre novú emisnú normu Euro 7 navrhujú nasledujúce opatrenia:

  • Emisný limit pre všetky nové vozidlá bude obmedzený na 30 mg oxidov dusíka na kilometer (odporúčanie obsahuje ešte prísnejší návrh, ktorý hovorí o hodnote 10 mg/km). Súčasné predpisy sú stanovené na 60 mg/km pre benzínové vozidlá a 80 mg/km re autá poháňané dieselovým agregátom.
  • Emisie CO (oxidu uhoľnatého) by mali byť znížené na 100 – 300 mg/km, pričom súčasné predpisy nastavili rozsah od 500 – 1 000 mg/km.
  • Výnimky už nebudú akceptované. V teste skutočných emisií, pri ktorom sa merajú emisie znečisťujúcich látok, by mala EÚ vyžadovať, aby automobil neprekročil hranicu aj pri prísnejších teplotných limitoch. Takže po novom bude musieť auto zostať v rozmedzí emisných noriem aj v rozsahu od – 10 °C do + 40 °C a aj pri nadmorskej výške medzi 1 000 až 2 000 metrov nad morom.
  • Životnosť nových vozidiel je definovaná na 15 rokov alebo 240 000 kilometrov a sú do nej zahrnuté emisie produkované aj pri ťahaní prívesu, pri pripevnenom strešnom nosiči alebo nosiči bicyklov.

Nemecká asociácia automobilového priemyslu (VDA) varuje, že návrh povedie k ukončeniu výroby spaľovacích motorov, pretože ich v podstate zakáže - v prísnom režime jednoducho neobstoja. Združenie sa obáva, že spaľovacie motory už nebudú konkurencieschopné kvôli vysokým technologickým a ekonomických nákladom na splnenie veľmi nízkych emisných limitov. V tomto vyjadrení tkvie istá pravda. Aj keby boli výrobcovia schopní prísť s technológiami, vďaka ktorým by spaľovacie motory boli kompatibilné s normou Euro 7, z ekonomického hľadiska by to znamenalo obrovský rast nákladov na vývoj a takmer určite aj na ich kúpu.

Zdroj: Mercedes-Benz

Emisné normy Euro 7

Automobilky teda pravdepodobne hromadne prejdú na elektrický pohon, pre ktorý už majú pripravené iné platformy. Ale najväčším problémom elektromobilov z pohľadu spotrebiteľov je predsa ešte stále cena! Úspory z rozsahu realizované masovou výrobou sú do značnej miery kompenzované zvýšenými cenami surovín pre výrobu batérií. Ďalším problémom je, že Európa pri súčasných technológiách nemá vlastné zdroje a veľa výrobcov je preto nútených využívať dodávateľov z Číny, Japonska a Južnej Kórey.

A čo zvyšok sveta?

Čo so zvyškom sveta? To je asi najväčšia dilema, ktorá ale zrejme trápi nedostatočné množstvo ľudí. Európa neúnavne sprísňuje svoje emisné stropy, Čína ju nasleduje a to isté platí aj o niektorých amerických štátoch, napríklad o Massachusetts či Kalifornii. Pod novým vedením Bieleho domu sa dá očakávať väčší dôraz USA na ekologické smerovanie. Všetci ostatní sú ale z hľadiska predpisov minimálne o 10 – 15 rokov pozadu a u nich sa zrejme budú naďalej vyrábať benzínové a naftové agregáty, minimálne do roku 2050. Pre automobilové spoločnosti to znamená, že musia vyrábať dve paralelné modelové rady – jeden pre ekologické krajiny a druhý pre zvyšok sveta, ktorý sa životným prostredím nateraz až tak nezapodieva.

Teoreticky je však možné veľa  dosiahnuť vylepšením spaľovacieho motora, aby bol účinnejší a pritom menej znečisťoval ovzdušie. Mazda po vytvorení zážihového motora s tlakovým zapaľovaním vyvinula vznetový motor s rekordne nízkym kompresným pomerom 14,1 : 1. To zlepšuje miešanie paliva so vzduchom, znižuje teplotu tlaku v hornej časti piestu a vo výsledku produkuje menej oxidov dusíka a sadzí. Mnoho ďalších spoločností tiež pracuje na systémoch variabilnej kompresie, chladení výfukových plynov či nových typoch vstrekovania. Ruka v ruke s nimi ide vývoj nových automatických prevodoviek, pretože manuálne rýchlosti nie sú kompatibilné s nízkymi emisiami, takže sú odsúdené na zánik.

Podľa serveru Ourworldindata.org tvorí doprava približne 16,2 % celkových emisií na planéte Zem. Z toho 73 % (11,9 % z celkového balíka 16,2 %) je pridelených cestnej doprave. Ďalšie delenie hovorí, že 60 % zo spomínaných 11,9 % má na svedomí osobná doprava, 40 % nákladná doprava.

Na 16,2 percentách dopravy sa 1,9 percentuálnymi bodmi ďalej účastní letecká doprava a 1,7 percentuálnymi bodmi lodná doprava. Príspevok železničnej dopravy na sumárnej cifre 16,2 % je iba 0,4 percentuálneho bodu. Pokiaľ ide o škodlivé častice vytvárajúce smog, existujú ďalšie zaujímavé štatistiky. Iba 28 % z týchto škodlivých častíc pochádza z výfukov vozidiel so spaľovacím motorom. Ďalších 7 % tvoria brzdy, 12 % pneumatiky a drvivá väčšina s podielom až 53 % je výsledkom opotrebenia vozovky a zle vyčistenej cesty. Takže otázkou zostáva, či by sa Európska únia nemala sústrediť aj na riešenie iných, pre zdravie obyvateľov miest s hustou dopravou možno podobne dôležitých problémov.