Redakcia Auto Bild

V diskusii o udržateľnej mobilite sa do centra pozornosti dostali e-palivá. Sú aktuálnym sporným bodom, odkedy EÚ rozhodla, že od roku 2035 sa nesmú registrovať žiadne nové spaľovacie autá. Mnohí motoristi aj výrobcovia považujú e-palivá za šetrnú alternatívu k elektrickým pohonom. S pomocou e-palív by sa v budúcnosti mohli využívať aj spaľovacie vozidlá a ich technológia a infraštruktúra. Na druhej strane zástancovia klímy tvrdia, že e-palivá sú podvod – nepomáhajú znižovať CO 2 v atmosfére, ale skôr plytvajú energiou. Tu je niekoľko argumentov, či a ako sú e-palivá šetrné k životnému prostrediu.

Aká je bilancia CO2 e-palív? Palivá sú založené na skutočnosti, že proces spaľovania je obrátený. Najprv sa z atmosféry extrahuje CO2, aby sa potom opäť uvoľnil pri spaľovaní syntetických palív. To znamená, že e-palivá môžu byť v súvahe neutrálne voči skleníkovým plynom. Pri výrobe sa najskôr viaže oxid uhličitý (CO2), ktorý sa potom opäť uvoľňuje v motore. Aby bol klimaticky neutrálny, celý výrobný proces musí byť ekologický, teda od výroby až po prepravu na čerpaciu stanicu.

Je tiež dôležité vedieť, že CO2 je lokálne vyfukovaný späť do vzduchu v mieste spaľovania, zatiaľ čo je extrahovaný v mieste extrakcie. Celkovo sa pri spaľovaní nevyprodukuje viac CO2, ako sa viazalo predtým. Z atmosféry sa však neodstraňuje ani CO2, takže výroba e-palív je hrou s nulovým súčtom, nečistí atmosféru od skleníkových plynov, ale necháva pomery tak, ako sú. Pointa je, že e-palivá sú v najlepšom prípade klimaticky neutrálne; na výrobu a dopravu sa však musí použiť nemálo energie. &nbsp;

Syntetické palivá sú založené na vodíku (H2 ). Na jeho získanie sa voda (H2O) elektrolýzou rozdelí na kyslík (O) a vodík. Potom sa pridáva CO2 odobratý zo vzduchu, ktorý sa neskôr opäť spaľuje. Tento zložitý výrobný proces vyžaduje elektrinu, ktorá musí pochádzať z obnoviteľného zdroja energie, ako je vietor alebo slnko, inak nie je zelený. To si tiež vyžaduje veľa elektriny - naozaj veľa. Nie nadarmo bol vo veternom Čile zriadený pilotný závod na výrobu syntetického paliva, kde už prvé Porsche Panamera poháňali e-palivá.

Nízka účinnosť je hlavnou kritikou e-palív. Pretože premena elektriny na palivo spotrebuje veľa energie, ktorá by podľa kritikov mohla priamo poháňať e-autá. Množstvo, ktorým je auto poháňané e-palivami a dokáže s ním prejsť 100 kilometrov, vystačí na čisto batériový elektromobil na približne 700 kilometrov. Inými slovami, účinnosť e-palív je okolo 15 percent, pri elektromobiloch je to medzi 70 a 80 percentami. Energetická bilancia palív na báze elektriny je teda výrazne horšia ako samotná elektrina. Inak povedané, elektrina z 3-megawattovej veternej turbíny vystačí na 1 600 elektrických áut, 650 na vodík a len 250 na e-palivá. Nie nadarmo odborníci kritizujú e-palivá ako neefektívne a drahé.&nbsp;

Vznikajú pri spaľovaní e-palív špeciálne znečisťujúce látky?

V každom prípade sa viazaný CO2 pri spaľovaní v motore auta opäť uvoľňuje. Ale vychádza okrem toho z výfuku viac nečistôt? Každodenné testy sú spočiatku náročné na implementáciu, pretože neexistujú takmer žiadne voľne dostupné e-palivá. Test ADAC však odhalil, že tri benzínové motory (vrátane dvoch modelov Golfu) a dva naftové boli poháňané syntetickým palivom a testované na emisie škodlivín vo viac ako 100 meraniach. Výsledok bol oznámený v decembri 2022.

Pri prevádzke s e-palivami alebo HVO (rastlinná nafta) benzín aj nafta nielenže spĺňali limitné hodnoty emisií znečisťujúcich látok, ale boli aj výrazne nižšie ako bežné palivá na báze fosílnych palív. Množstvo dusíka emitovaného vznetovými motormi bolo tiež o 40 percent nižšie ako pri jazde na konvenčnú naftu. Štúdia T&amp;E (Transport &amp; Environment, zastrešujúca organizácia európskych environmentálnych organizácií) už v roku 2021 ukázala, že pri spaľovaní e-palív sa produkuje rovnako dusíka, ale trikrát toľko škodlivého oxidu uhoľnatého, ako pri normálnom prémiovom benzíne E10. Emisie amoniaku boli potom dokonca dvakrát vyššie. Amoniak sa môže spájať s inými časticami vo vzduchu a vytvárať ďalšie častice. Zdá sa teda, že existuje rozpor, pokiaľ ide o šetrnosť k životnému prostrediu.

Aké sú výhody e-palív oproti nabíjateľným batériám?

Naproti tomu e-palivá majú tú výhodu, že majú vyššiu energetickú hustotu ako autobatérie alebo vodík uskladnený v plynnej forme. Vďaka tomu sú, rovnako ako vodík, odporúčané na diaľkovú, leteckú alebo lodnú dopravu, kde elektrický pohon už nie je alternatívou kvôli ťažkej batérii.

Ďalšia praktická výhoda: e-palivá možno prepravovať na veľké vzdialenosti, napríklad v cisternách. A sú dobre skladovateľné, čo je pri elektrine dosť náročné. Zástancovia e-palív tiež konštatujú, že účinnosť nie je rozhodujúca, keďže použitá solárna a veterná energia by sa tak či onak musela využiť.

E-palivá by sa preto mali vyrábať tam, kde je veľa vetra a slnka. Napríklad v čilskej Patagónii, kde Porsche nedávno spustilo do prevádzky pilotný závod (spolu so spoločnosťami Siemens, MAN a ExxonMobil), alebo na rozľahlých územiach severoafrickej Sahary. Energiu však treba využívať aj na prepravu kvapalných e-palív, čo v konečnom dôsledku oslabuje ekologickú rovnováhu.

Z miesta výroby by sa e-palivá museli dovážať do Európy za predpokladu, že sa vyrábajú mimo Európy. Veď existujúcu infraštruktúru medzi rafinériou, prepravou paliva a čerpacími stanicami možno využívať aj naďalej, pretože syntetické palivo sa fyzikálne správa ako fosílne palivá. Čo sa týka výroby, vybudovanie životaschopnej infraštruktúry pre osobné autá bude pravdepodobne trvať roky, ak nie desaťročia. Napríklad výrobca palív Shell predpovedá, že nebude schopný ponúkať množstvá relevantné pre trh pred rokom 2030.