V minulosti išlo o obľúbený trik profi vodičov, no vedelo o ňom aj množstvo ďalších majiteľov vozidiel so vznetovými pohonnými jednotkami. Do nafty primiešavali olej určený pre dvojtaktné motory a sľubovali si od neho, že pomôže stíšiť chod ich agregátu, vylepší spaľovanie nafty a prispeje ku kvalitnejšiemu mazaniu vstrekovacej sústavy. Práve vstreky, ktoré nie sú mazané olejom, ale iba palivom, mali najviac pociťovať benefit tejto finty. Je to však skutočne nápomocný zvyk, alebo úplná zbytočnosť, ktorá motoru skôr uškodí? 

Olej pre dvojtakty - Kde sa používa a v čom je charakteristický?
Automobily dnes majú štvortaktné agregáty a tie na mazanie využívajú štvortaktný olej, ktorý má vlastný okruh, v rámci ktorého premazáva jednotlivé komponenty pohonnej jednotky. Dvojtaktné agregáty však na mazanie využívajú samotnú spaľovaciu zmes, v ktorej je okrem paliva a vzduchu prítomný práve aj dvojtaktný olej. Bežný človek s dvojtaktným motorom do kontaktu príde najskôr v záhrade, často poháňa malé stroje ako sú motorové píly či vyžínače. Olej sa v takomto agregáte spolu s benzínom stará o premazávanie jeho útrob a následne spolu s palivom aj zhorí. V množstve prípadov sú oleje pre dvojtakty do veľkej miery porovnateľné s bežným motorovým olejom pre štvortaktný systém, obsahujú však iné aditíva, ktoré napríklad vylepšujú ich schopnosť zmiešať sa s benzínom. 

Do starších naftových agregátov sa zvykol dvojtaktný olej pridávať najmä za účelom lepšieho mazania jeho jednotlivých komponentov - najmä spomínaných vstrekov či ich čerpadla. Tie totiž spravidla nie sú mazané prostredníctvom motorového oleja, ale len samotnou naftou. Dvojtaktný olej vodiči využívali najmä preto, lebo sa o modernej nafte hovorilo, že motor nedokáže premazať tak, ako kedysi. Zmeniť to malo predstavenie procesu hydrodesulfurizácie, ktorý mal na starosti znížiť prítomnosť oxidu siričitého v splodinách vznetového agregátu. Pri ňom totiž palivo naozaj prichádza o časť svojich mazacích schopností.

V praxi platí, že palivá ako také sú v Európe striktne ovplyvnené jednoznačenými normami. Napríklad aj ich mazivosť je určovaná normou EN 590. Netreba sa preto obávať toho, že by nafta mala nedostatočné schopnosti mazania. V praxi sa totiž napríklad efekt desulfurizácie vyvážil inými aditívami. Na druhú stranu však treba povedať, že dvojtaktný olej môže pôsobiť ako extra aditívum a v prípade naftových agregátov naozaj môže mať vplyv na kvalitnejšie premazanie systému. Prináša však vodičovi či agregátu nejaké reálne a citeľné výhody? Ani nie.

Lepšie spaľovanie nafty po primiešaní malého množstva dvojtaktného oleja do nádrže je logický prešľap a jednoznačný mýtus. Spaľovanie nafty ovplyvňuje predovšetkým tzv. cetánové číslo. Čím je vyššie, tým skôr sa palivová zmes vznieti. Dvojtaktný olej, ako neželaná extra prímes, cetánové číslo logicky len znižuje, to znamená, že palivová zmes má z tohto pohľadu horšie vlastnosti, čo negatívne ovplyvňuje aj výkon agregátu

Ďalším častým argumentom pre pridávanie dvojtaktného oleja do nafty je tichší chod agregátu. Niektorí experti Auto Bildu považujú výskyt tohto fenoménu za možný, súvisí totiž s horším spaľovaním. Akonáhle klesne cetánové číslo, dochádza k zhoršenej schopnosti vznietenia nafty. Povedané laicky - motor nedokáže využiť svoj kompletný potenciál a pracuje s nižším výkonom, čo logicky znamená, že bude mať tichší a pocitovo aj o niečo kultivovanejší chod. 

Ďalší odborníci hovoria, že kvôli zníženiu cetánového čísla sa posúva bod, v ktorom sa zmes v motore vznieti a práve toto oneskorenie môže prispievať k tichšiemu chodu agregátu. Aby však človek dosiahol tento efekt, musel by do nádrže naliať celkom seriózne množstvo oleja. Zvyčajne sa pri “finte” s dvojtaktným olejom používa pomer 1:200, no posunutie odpálenia by prišlo pri vyššom pomernom zastúpení dvojtaktného oleja. Čo sa týka zníženia spotreby agregátu, tú vraj týmto trikom docieliť nemožno.

Je zrejmé, že primiešavanie dvojtaktného oleja do nafty bolo vždy založené skôr na viere motoristov vo vylepšené vlastnosti agregátu, než overenými vedeckými faktami. V minulosti však motorom nijak zvlášť neubližovalo. Bolo zbytočné, znižovalo ich výkon, ale výrazné škody by spôsobiť nemalo. Pri dnešných agregátoch však už je situácia iná. Dvojtaktný olej obsahuje množstvo stopových prvkov, ktoré môžu poškodiť vstrekovače systému common-rail. Starší typ vstrekovania pumpa-dýza bol menej náchylný na nečistoty. Dvojtaktné oleje obsahujú napríklad malé množstvo zinku, ktorý sa môže zachytávať na vstrekoch. To znemožňuje ich správne fungovanie, ľahko sa môžu dostať do bodu, kedy bude nutné ich vymeniť.

Využívanie dvojtaktného oleja ako aditíva v moderných motoroch sa môže škaredo prejaviť aj na filtri pevných častíc. Pri spaľovaní tohto oleja spolu s naftou totiž vznikajú častice, ktoré mu popri filtrovaní splodín z nafty ešte priťažujú, čo môže viesť k predčasnému upchatiu tohto systému. Ako vidíte, pri používaní tejto finty v prípade moderných agregátov hrozia serizóne riziká. Áno, je možné, že mierne znižovali trenie v starých dieseloch, ale ich vplyv bol aj tak zanedbateľný. Je teda načase, aby tento zlozvyk definitívne zmizol.