Výfukovým plynom totiž vtedy dávali arómu predovšetkým nespálené uhľovodíky, ktoré sa dali bez problémov identifikovať čuchom. Okrem toho k nim patrili aj takmer nezapáchajúce, no rovnako jedovaté oxidy dusíka a oxid uhoľnatý. Bol to nebezpečný koktail, ktorý bol na frekventovaných miestach s intenzívnou dopravou pôvodcom poriadneho znečistenia ovzdušia.
V minulosti však bola takáto situácia absolútne normálna a považovala sa skôr za známku prosperity. Výsledok a vlastne i dôkaz toho, že si už auto, a vozenie sa v ňom, mohol dovoliť skoro každý. Na Slovensku trval tento stav až do konca 80-tych rokov a ani ostatné európske krajiny nás pri jeho riešení nejako výrazne nepredbehli. V Spojených štátoch, najväčšom spotrebiteľovi benzínu na svete, sa však začalo uvažovať o škodlivosti výfukových plynov už v 50-tych rokoch. Prvotnou príčinou tam bol trvalý smog nad Los Angeles.
Na myšlienku ako sa s kalifornským problémom vysporiadať prišiel Francúz Eugene Houdry. Vyvinul zariadenie, ktoré bolo možné namontovať do výfuku, kde bolo schopné znížiť škodlivé zložky výfukových plynov na minimum. V roku 1956 naň dostal patent a to bol zrod automobilového katalytického konvertora, väčšinou nazývaného nie celkom správne katalyzátor.
Čo ak stratil svoju funkčnosť?
Čo sa stane, ak katalyzátor stratí funkčnosť? V najlepšom prípade nič, samozrejme okrem toho, že sa zvýši množstvo škodlivých emisií vo výfukových plynoch. Pri automobiloch, vybavených palubnou diagnostikou EOBD, predpísanou od zavedenia normy Euro IV, sa ale jeho funkcia monitoruje druhou lambda sondou, umiestnenou vo výfuku za ním. Ak tento systém rozozná poruchu, rozsvieti sa na prístrojovej doske kontrolka.
Pri starších vozidlách, pre ktoré platia predchádzajúce normy, je potrebné postupovať podľa závady a typu motora. Pri zážihových agregátoch je pokles účinku prejavom normálneho starnutia a zväčša ostáva bez povšimnutia. Ukáže sa až pri meraní emisií veľmi vysokými hodnotami oxidu uhoľnatého (CO). Pri vznetových motoroch sa neúčinný oxidačný katalyzátor v podstate nedá odhaliť ani na emisnej kontrole, pretože má na meranie dymivosti zanedbateľný vplyv. Jeho poruchu si preto zväčša nikto ani nevšimne.
Iná situácia však nastáva, ak dôjde k mechanickému poškodeniu, ak je porušený zvonka, prípadne zvnútra rozpadnutý a jeho obsah hrká. To je možné zvlášť pri keramických katalyzátoroch, ale tiež pri filtroch pevných častíc. V extrémnom prípade sa môže blok keramiky vo vnútri vzpriečiť a brániť tak toku výfukových plynov, čo môže spôsobiť prehriatie niektorých častí motora aj následné poškodenie turbodúchadla. Prvým vážnym varovným príznakom poškodeného katalyzátora je pokles výkonu motora sprevádzaný stúpajúcou spotrebou. Ak je jeho vnútro rozpadnuté úplne, na výkone to bude možné pocítiť aj pri bežnej jazde.
