Popri <a href="https://autobild.pluska.sk/clanok/219116/prva-jazda-renault-clio-vystupil-z-tiena-minulosti/">nedávnej prvej jazde s piatou generáciou Renaultu Clio</a> nás zaujal detail na jednom z vystavených agregátov, ktoré francúzsky bestseller poháňajú. Išlo o štvorvalcovú prepĺňanú jednotku TCe 130 spriahnutú so sedemstupňovou samočinnou prevodovkou EDC.

Svižný motor so zdvihovým objemom 1,33 l ladený na 96 kW (130 k) a 240 Nm produkuje 119 g CO₂ na jeden kilometer jazdy a do vzduchu vypúšťa nízke množstvo pevných častíc. Hodnoty, ktoré napĺňajú normu Euro 6d-TEMP, môže dosahovať aj vďaka využitiu trojstupňového katalyzátora v kombinácii s filtrom pevných častíc (GPF).

Práve filter pevných častíc bol na vystavenom motore odhalený a tak sme si ho mohli pozrieť na vlastné oči. Taká možnosť sa, až na mechanikov či iných špecialistov, nenaskytá často. Naživo nás prekvapilo, aká hustá je štruktúra tohto filtra. Skladá sa sa z miniatúrnych tunelov vzdialene pripomínajúcich včelie dielo, ktoré majú čiastočne priepustné steny.

Pohľad do útrob GPF bol zaujímavý aj preto, že až vtedy si človek reálne uvedomí, aký odpor dnes musia dnes motory prekonávať. TCe 130 nemá len GPF filter, ale aj trojstupňový katalyzátor. Ten na prvý pohľad pre laika vyzerá podobne, nesie však jednu základnú odlišnosť - vzduch cez neho “len” prefrčí malými dierkami. V GPF to je inak, jednotlivé “chodbičky” sú kde-tu uzavreté a výfukové plyny si musia raziť cestu cez permeabilné steny časticového filtra.

Steny tunelov katalyzátora i GPF sú pokryté tenkou vrstvou vzácnych prvkov, ktoré podnecujú odbúravanie škodlivých častíc. Ide napríklad o platinu či ródium. Potom ich s vysokou účinnosťou odfiltruje dômyselná sieť miniatúrnych chodbičiek. Samotná mriežka je v prípade benzínových filtrov pevných častíc vyrobená prevažne z minerálnej zlúčeniny hliníka a kremíka - kordieritu.

Kordierit má dobré regeneračné schopnosti, vydrží teploty do 1 430 °C a zároveň taktiež podnecuje reaktivitu pevných častíc.  Aj vďaka tomu dnes dosahujeme efektivitu ich zachytávania, ktorá vo viacerých prípadoch ďaleko presahuje 90 percent.

Prečo je vlastne filter pevných častíc potrebný aj v zážihových motoroch (GPF) a neviaže sa už viac len na vznetové jednotky (DPF)? Súvisí to s priamym vstrekovaním paliva a vysokými plniacimi tlakmi v motore, ktoré síce zaručujú vyšší výkon pri nižšej spotrebe benzínu, zároveň však produkujú viac škodlivých pevných častíc. Aby automobilový priemysel neprišiel o pozitíva priameho vstrekovania, musí už dnes jeho negatíva dorovnávať práve motoristickou verejnosťou nenávidený GPF filter.