Pri tvorbe statických záberov automobilov sa často krúti volantom, keďže predný disk nasmerovaný priamo na objektív dáva fotografii extra dynamiku. Takáto póza pôsobí jednoducho povedané viac frajersky. Mnohí vodiči ju preto využívajú aj v bežnom živote pri parkovaní, nájsť kdesi na ulici mesta takto odstavené vozidlo nie je väčšinou problém.

Anketa: Myslíte na parkovaní niekedy na to, aby ste vyrovnali kolesá prednej nápravy?

Na prvý pohľad môže toto správanie pôsobiť nevinne, náprava je predsa prispôsobená na dané pohyby. Teoreticky by to teda škodiť nemalo. Prax však hovorí niečo iné: je to zlozvyk, ktorý so sebou prináša viacero negatív. Ako teda nechať kolesá pred opustením auta? Štandardne má táto dilema len jednu správnu odpoveď a tou je ich vyrovnanie po zaparkovaní.

Kolesá mimo karosérie tvoria prekážku

Základným argumentom proti spomínanému pózovaniu je ohľaduplnosť voči ostatným. Pneumatiky vytŕčajúce mimo obrysov karosérie totiž tvoria prekážku navyše, ktorá môže iným šoférom zavadzať pri manévrovaní. Nejde však len o to. Okrem toho môže dostupné miesto obmedziť tak, že zabráni jednoduchému prechádzaniu pomedzi automobily s detským kočíkom alebo nákupným košíkom.

Vytočené koleso môže uškodiť citlivým dielom podvozka.
Zdroj: Filip Kadlečík

Zbytočné zmenšovanie zväčša úzkych priestorov na parkovisku však „ocenia“ všetci, neobmedzuje len vodičov, mamičky a nakupujúcich. Koleso je prekážkou aj pre ostatných peších. Stačí chvíľa nepozornosti a nohavice zašpinené od trčiacej pneumatiky sú na svete.

Ponechanie vozidla s vytočenými kolesami prináša aj ďalší prozaický problém. V dnešnom uponáhľanom svete totiž nie je nič výnimočné, ak má vodič počas usadania do auta hlavu zahrabanú v pracovných povinnostiach či starostlivosti o potomstvo. Najmä pri opticky vyrovnanom volante môže preto zabudnúť na skutočný uhol riadenia. Rozbiehanie sa v tesných priestoroch tak dokáže vyústiť v náhly pohyb nepredpokladaným smerom a celkom zbytočnú škodovú udalosť.

Kritickým komponentom sú manžety

Téma má však aj technickú rovinu. Predná náprava je síce prispôsobená na otáčanie kolies, ale nie na dlhodobé ponechanie v tejto pozícii. Pre niektoré komponenty to znamená nadmerné namáhanie sa. Kritickou súčasťou sú manžety: pri zaparkovaní vo frajerskej polohe je časť krycej gumy nadmerne roztiahnutá, kým druhá zostáva príliš stlačená.

 Pravidelné parkovanie s trčiacimi pneumatikami môže spôsobiť predčasnú únavu materiálu. Na ochranných prvkoch sa môžu objaviť praskliny a nakoniec trhliny, čo predstavuje riziko pre ďalšie komponenty nápravy. Nečistotám sú vydané na milosť najmä homokinetické kĺby.

Tieto dôležité súčiastky sa môžu vinou poškodeného obalu nadmerne opotrebovávať a výsledkom sú vôle vyúsťujúce v pukanie sprevádzajúce otáčanie volantu či trasenie počas akcelerácie. V prípade zistenia poškodenia na niektorej manžete je preto dobré ju rýchlo vymeniť.

Na strmom kopci ide o bezpečnosť

Napriek spomínaným negatívam sú situácie, v ktorých je ponechanie vozidla s vytočenými kolesami žiaduce. Niekde ho dokonca prikazuje zákon. Je to prípad mnohých hornatých lokalít, snáď najžiarivejším príkladom je severoamerické San Francisco. Na jeho strmých uliciach nájdete autá s vyrovnanými papučkami len zriedkavo. Vodiči to berú ako samozrejmosť, ide totiž o bezpečnosť.

Pri parkovaní v kopci nosom nahor je podľa pravidiel potrebné pneumatiky natočiť smerom od obrubníka. Oň sa má vozidlo jednoducho oprieť, ak by mu náhodou zlyhala ručná brzda a začalo cúvať. Nedôjde tak k ďalším škodám. V prípade parkovania dolu kopcom treba kolesá nasmerovať opačne, teda priamo k betónovému okraju chodníka. Dôvod je rovnaký.

Ak teda občas parkujete v strmom kopci, pokojne volantom otáčajte príslušným spôsobom. Štandardne je však najlepšie schovať kolesá do blatníkov. Nejde len o ohľaduplnosť k iným šoférom a chodcom, ale tiež ku gumeným manžetám chrániacim komponenty prednej nápravy.