Jeseň udrela v plnej sile a prakticky na celé územie Slovenska prináša výdatné zrážky. Dážď je vo všeobecnosti pre motoristov rizikový, a to hneď z viacerých dôvodov. Na začiatku dažďa vzniká riziko zmiešania prachu s vodou, ktorá zvyšuje pravdepodobnosť šmyku. No tým sa hrozby pre bezpečnosť nekončia. Akonáhle poriadne zaprší, vzniká ďalšia: akvaplaning.

Čo je to akvaplaning?

Ako akvaplaning sa označuje plávanie pneumatiky na vodnej hladine. Drážky pneumatiky počas jazdy odvádzajú vodu, ich kapacitu však obmedzujú ich tvar a prierez. Pri určitej rýchlosti (otáčkach kolesa), ktorá závisí od viacerých faktorov, sa pred pneumatikou začína vytvárať vodný klin a ten začína nadnášať koleso.

V momente, keď sa vztlaková sila vyrovná tiaži vozidla pripadajúcej na dané koleso, pneumatika sa na vrstve vody nadnesie a úplne stratí kontakt s vozovkou. Ak tento jav postihne všetky kolesá, auto sa stáva neovládateľným a nemožno meniť jeho smer ani brzdiť. Situácia sa preto neraz končí tragicky. Akvaplaning je nenápadný zabijak a vzniká na všetkých typoch ciest s vyššou hladinou vody. Všade tam, kde dažďová voda dostatočne neodteká. Najrizikovejšie miesta sú podjazdy, koľaje po kamiónoch, zjazdy z miernych kopcov alebo klopené zákruty.

Ako včas rozpoznať akvaplaning?

Ak chce motorista zvládnuť nebezpečnú situáciu, musí ju v prvom rade rozpoznať . Akvaplaning nie je výnimkou. Aj tu platí, že najlepšia je prevencia a tú môžete vykonávať úplne prirodzene. Pri jazde za výdatného dažďa skenujte vozovku pred sebou a ak náhodou zbadáte veľkú lesklú plochu, je vysoko pravdepodobné, že ide o mláku. Pripravte sa na prejazd cez ňu, zbystrite zmysly a sústreďte sa na to, ako s vami auto komunikuje.

Prvým symptómom nadnášania kolesa je mierny posun vozidla do jednej či druhej strany. Koleso, ktoré voda nadľahčí, prestane zaberať a auto sa posunie do jeho strany. Príznakom akvaplaningu je aj ľahké riadenie, inými slovami kolesá nereagujú na jemné pokyny volantu. V nevýhode sú majitelia vozidiel s pohonom zadnej nápravy, nakoľko akvaplaning prednej nápravy je pri nich oveľa ťažšie rozpoznateľný. Odporúčame preto pozorne sledovať reakcie kolies na pokyny volantu. U vozidiel s hnanou prednou nápravou bez ESP začínajú pri "jazde na vode" kolísať otáčky motora. Ak máte ESP, sledujte reakcie auta a varovné kontrolky.

Ďalším signálom môže byť pokles hluku od podvozku, nakoľko pneumatiky stratili kontakt s asfaltom. A keďže kolesá preklzujú na hladine vody, aj pri ustálenej jazde začínajú kolísať otáčky motora. Pozorní vodiči môžu predzvesť akvaplaningu rozpoznať v predstihu. Patrí sem, napríklad, spenená voda na kolesách predchádzajúcich vozidiel. Odporučiť môžeme aj stíšenie rádia, aby ste počuli zmeny v otáčkach motora a vo zvuku od podvozku.

Pozor, treba si uvedomiť, že akvaplaning je často prekvapiví a reakcia musí byť okamžitá. Nebudete mať čas niekoľko sekúnd premýšľať nad tým, či už vám nadľahčuje koleso, alebo nie. V každom prípade platí, že netreba preceňovať sily vodiča a ani automobilu. Prispôsobenie jazdy aktuálnym podmienkam je síce otrepané, ale stále aktuálne pravidlo.

Ako zvládnuť akvaplaning?

Základom je pochopiteľne vyhnúť sa riziku akvaplaningu. Pri silnom daždi to znamená najmä zložiť nohu z plynu. To platí najmä pre vozidlá s pohonom zadnej nápravy a pre tie, ktoré jazdia s nie práve novými pneumatikami. Našou ďalšou radou je predvídavosť a dodržanie väčšej bezpečnej vzdialenosti.

Z hľadiska akvaplaningu sú najrizikovejšie kaluže vody a vyjazdené koľaje od kamiónov alebo autobusov. Akonáhle rozpoznáte akvaplaning, brzdenie je to posledné, čo by ste mali urobiť. Riešenie je práveže úplne jednoduché: zošliapnite spojku a na voľnobehu počkajte, kým pneumatiky opäť získajú kontakt s vozovkou a za každých okolností držte volant rovno, aby pri obnovení kontaktu s vozovkou nedošlo k nečakanému vybočeniu vozidla. Následne prispôsobte rýchlosť tak, aby sa akvaplaning nezopakoval. 

Ako pomáha elektronika?

Bez ohľadu na počet hnaných náprav sa nespoliehajte na elektronické systémy. Tie majú vodičovi pomáhať, a nie preberať jeho zodpovednosť za bezpečnosť jazdy. Akvaplaning je rovnako šmyk či nehoda len vrcholom ľadovca, ktorému predchádzali šoférske chyby.

Ako znížiť riziko akvaplaningu?
  • Pravidelne kontrolujte hĺbku dezénu na celej šírke behúňa
  • Zjazdené letné pneumatiky včas nahraďte novými. Kritická je hĺbka dezénu pod 4 mm
  • Pravidelne kontrolujte nahustenie pneumatík
  • Ubezpečte sa, že pri montáži (napr. pri prezúvaní) je dodržaná smerová konštrukcia pneumatiky
  • Pri výbere nových letných pneumatík by mali byť vlastnosti na mokrom povrchu prvoradé
  • V prípade potreby nechajte skontrolovať tlmiče, ktoré môžu zvýšiť riziko aquaplaningu

Upozorňujeme, že ABS nedokáže akvaplaningu zabrániť a ESP pomôže len čiastočne. Až po zvládnutí akvaplaningu môže ESP pomôcť obnoviť stabilitu vozidla. Jedinou výnimkou je situácia, keď začne plávať jedno koleso. Vtedy ESP dokáže upraviť otáčky ostatných troch kolies tak, aby vodič mohol opäť získať kontrolu nad vozidlom.