Na Slovensko dorazili prvé vlny chladného počasia, v niektorých okresoch teploty klesajú aj pod bod mrazu. Jeseň a zima prinášajú výrazne zhoršené pracovné podmienky nielen pre motor, ale i pre akumulátor. Jeho kapacita vtedy zreteľne klesá, a tak sa ľahko môže stať, že nebude mať dosť energie na roztočenie premrznutého agregátu, ktorého diely sú skôr zlepené než mazané poriadne viskóznym olejom.

Pri súčasných autách je vtedy v podstate jedinou možnosťou použiť špeciálny externý štartovací zdroj, alebo iné vozidlo. Pripojiť sa naň možno pomocou štartovacích káblov. Ich zapojeniu je potrebné venovať dostatočnú pozornosť a dodržať presný postup. Inak hrozí poškodenie akumulátora, alebo dokonca aj elektrickej sústavy. 

Ak je to možné, obe vozidlá by mali mať motory približne rovnakého objemu a konštrukcie. To totiž znamená, že porovnateľné budú aj ich nabíjacie sústavy. Striktne však treba dodržať jednu podmienku: palubné napätie musí byť v oboch prípadoch rovnaké. Na prepätie sú citlivé najmä riadiace jednotky a ich poškodenie by bolo nezvratné. Pri zapájaní káblov sa autá nemôžu dotýkať.

Častá chyba vodičov

V prvom kroku sa zásadne pripája svorka prvého (zväčša červeného) kábla na kladný pól (+) vybitého akumulátora. Jeho napätie je veľmi nízke, pri neopatrnej manipulácii s druhým koncom a jeho kontakte s nejakou kovovou, teda ukostrenou časťou auta preto hrozí oveľa menšie riziko skratu. Následne sa pripne druhá svorka prvého kábla na kladný pól (+) akumulátora v pomocnom aute.

Tretím krokom je pripojenie druhého (obvykle čierneho) kábla na záporný pól (–) akumulátora pomocného auta. Úplne na záver sa jeho druhý koniec pripája na kostru auta s vybitým akumulátorom, napríklad na blok motora. Ideálne je čo najbližšie ku štartéru, ten je však obvykle len ťažko dostupný.

Veľa vodičov to nevie, no na vozidle s vybitým akumulátorom sa kábel zásadne nikdy nepripája priamo na záporný pól. Pri manipulácii so svorkou sa totiž nemožno vyhnúť iskreniu. To je nebezpečné, pretože už krátko po zapojení okruhu začínajú z elektrolytu unikať extrémne výbušné výpary a iskra môže spôsobiť ich okamžitú explóziu.

Niekedy treba aj počkať

Následkom výbuchu takmer vždy praskne obal akumulátora, zvlášť ak je skrehnutý mrazom. Škody, resp. ich následky sú však oveľa väčšie, keďže vytekajúci elektrolyt je extrémne korozívne agresívny na všetko, čo zasiahne. Okrem toho hrozí tiež riziko požiaru.

Niektoré automobily majú akumulátor umiestnený vzadu, prípadne je inak ťažko dostupný. V takom prípade mávajú na vhodnom mieste, zväčša v motorovom priestore, osadené špeciálne kontakty na štartovacie káble. Podobné riešenie sa niekedy využíva aj vtedy, ak nie je problém s prístupom k akumulátoru, no možno ním zabezpečiť spojenie s menšou stratou napätia. Treba ich preto vždy využiť. 

Motor pomocného auta je lepšie pri zapájaní káblov vypnúť, pri štartovaní už ale má bežať, aby do systému dodával viac energie. Ešte lepšie je, ak sú vtedy jeho otáčky vyššie než voľnobežné. Keď má oživované vozidlo akumulátor extrémne vybitý, prípadne ak má jeho motor väčší objem, je lepšie so štartovacím pokusom chvíľu počkať. Niekedy to môže byť aj 10 minút, či dokonca aj viac, trebárs pol hodina.