Tentokrát nehovoríme o nastavovaní navigácie ani sledovaní mapy, ale skôr o psychologickom momente. Nikdy pri počítaní času jazdy nepoužívajte jednoduchú matematiku. Trasu dlhú 650 km určite neprejdete za päť hodín, ako by sa pri diaľničnej rýchlosti dalo očakávať. I keď vám Google ukáže relatívne priaznivú dobu jazdy, situácia v premávke sa môže kedykoľvek zmeniť k horšiemu. Už len preto, že rovnakým smerom sa pohnú stovky ďalších áut, nielen zo Slovenska.

Reálna diaľničná rýchlosť sa v lepšom prípade pohybuje okolo 100 km/h cez deň a 110 km/h v noci. Dôvodom sú zdržania po ceste, najmä kolóny. Ďalšou príčinou sú úseky so zníženou rýchlosťou, napríklad, počas stavebných prác na ceste. Nervy ako z ocele si vyžaduje aj predchádzanie kamiónov, ktoré je povolené, napríklad, v Rakúsku. A tak sa vám pokojne môže stať, že jeden kamión ide rýchlosťou 100 km/h a druhý ho predchádza rýchlosťou 103 km/h. Dôsledok je jasný každému vodičovi.

Keď k tomu všetkému pripočítate prestávky, 650 km prejdete za sedem hodín alebo viac. Ide tu predovšetkým o psychologický moment. Ak správne odhadnete čas jazdy, budete pokojnejší. Nebudete neustále sledovať hodinky a znervózňovať sa, že cesta trvá dlhšie, ako ste si mysleli. Duševná pohoda je pre vodiča rovnako dôležitá ako čokoľvek iné.

Podľa zaužívanej teórie by rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou nemal presiahnuť 5°C. To je pochopiteľne len teória. Ak je vonku 40°C, nastavenie klimatizácie na 35°C je skôr zlý vtip. No aj s tým sa dá vybabrať postupným znižovaním alebo zvyšovaním teploty.

Nastupovanie zo 40-stupňovej horúčavy do auta vychladeného na 20°C je priveľký skok a telu môže spôsobiť teplotný šok. Ten sa môže prejaviť kŕčom, bolesťami a v extrémnom prípade povedie k zápalu kĺbov. Oveľa lepším riešením je strpieť istý čas vyššiu teplotu a postupne ju znižovať. Telo sa tak aklimatizuje bez rizika bolestivých kŕčov či iných komplikácií. Rovnaký teplotný šok zažije telo aj v opačnom prípade. Pred plánovanou prestávkou môžete postupne zvýšiť teplotu alebo pootvoriť okno, aby sa do kabíny dostal teplejší vzduch. A ak sa počas cesty zapotíte, najmä na chrbte, rozhodne sa počas prestávky prezlečte do suchého.

Ak si rozhorúčený človek sadne do príliš vychladeného auta, svalstvo môže zareagovať kŕčom. Kritickou oblasťou je predovšetkým chrbtica. Pokiaľ sa svaly okolo nej stiahnu, môžu pritlačiť stavce k sebe a pricviknúť nervy. Príznakom je ostrá bolesť, ktorá vystreľuje do rôznych častí tela, neraz do nôh. Ani dlhodobo otvorené okno nie je ideálnym riešením. Hoci je prúdiaci vzduch teplý, môže zasiahnuť krčnú chrbticu a viesť k bolestivému stuhnutiu šije. Všetko sa zhorší, ak je vodič spotený.

Z rovnakého dôvodu si nepúšťajte chladný vzduch z klimatizácie na tvár ani na krk. Výduchy nasmerujte do stredu a nahor, nakoľko chladný vzduch je ťažší a klesá. Množstvo tepla sála aj z rozpáleného čelného skla a palubnej dosky, ktoré sú najviac vystavené priamemu slnku. Ďalšou možnosťou je preto aspoň spočiatku nasmerovať prúdenie na čelné sklo ako v zime pri rozmrazovaní. Ak je prúdenie rýchlejšie vzduch sa vráti do kabíny a ochladí aj osoby na predných sedadlách.

Pokiaľ v meste jazdíte s príliš sklopeným sedadlom, nepriaznivé dôsledky nepocítite. Ak však sedíte za volantom niekoľko hodín, počítajte s bolesťami chrbta. Pololežiaci vodič sa totiž hrbí a naťahuje za volantom, čím automaticky stráca oporu operadla. Z lekárskeho hľadiska to znamená, že váhu tela nenesie svalstvo, ale chrbtica. Pri dlhej ceste preto zvoľte vzpriamenejšiu polohu.

Veľkým pomocníkom je určite bedrová opierka, ktorá pomáha zachovať prirodzené zakrivenie chrbtice a znižuje jej zaťaženie. Každý vodič, ktorý bedrovú opierku má, si už bez nej nevie predstaviť život. Ak kupujete nové auto, priplaťte si za ňu. Túto investíciu určite neoľutujete.

Dlhým sedením bez pohybu sa spomaľuje krvný obeh, ktorý ovplyvňuje nielen okysličenie mozgu a koncentráciu. V extrémnom prípade alebo genetickej predispozícii môže spomalenie prietoku krvi viesť až k zápalu žíl. Znášanie dlhšej nehybnosti je veľmi individuálne. Jeden vodič to zvláda lepšie, iný horšie. V zásade platí, že ľudia s nadváhou ju zvládajú horšie.

Telu môžete pomôcť striedavým napínaním a uvoľňovaním lýtkových svalov. Toto svalstvo sa považuje za druhé srdce a pomáha pumpovať krv a tým ju okysličovať. Aj počas jazdy to môžete dosiahnuť ohýbaním chodidiel v kotníku, čiže striedavým napínaním do špičky a tzv. flexu (prsty smerujú nahor ku kolenám, do „fajky“). Pokiaľ máte tempomat, ste v obrovskej výhode. Ak ho nemáte, rozhodne precvičte predkolenie počas prestávky.

Nech sa deje čokoľvek, robte pravidelné prestávky v intervaloch dve až tri hodiny, najviac však štyri. Po prvé, mozog si potrebuje oddýchnuť, koncentrácia je mimoriadne náročná. A po druhé, potrebujete rozprúdiť krvný obeh.

Na parkovisku alebo odpočívadle urobte zopár jednoduchých cvikov: drepy, úklony, predklony, krúživé pohyby trupu, postavte sa striedavo na špičky a na päty alebo zľahka ponaťahujte svaly zadnej časti lýtka. Pozor, spočiatku robte menšie a šetrné pohyby. Po dlhej nehybnosti je telo stuhnuté a príliš prudkými alebo veľkými pohybmi by ste si mohli uškodiť. Ignorujte posádky ostatných vozidiel, pravdepodobne ich vidíte prvý- a poslednýkrát v živote. Vaše zdravie a bezpečnosť sú absolútnou prioritou.

Dostatočný príjem tekutín je veľmi dôležitý, dehydratácia hrozí najmä v horúčavách. V závislosti od miery nedostatku tekutín sa môže dehydratácia prejavovať nevysvetliteľnou únavou, výpadkami pamäte a pozornosti, podráždenosťou, apatiou alebo zhoršením vyjadrovacích schopností. Na fyzickej úrovni je jednoznačným príznakom hustý tmavý moč a v niektorých prípadoch aj bolesť pri močení. Ďalšími symptómami je búšenie srdca, tŕpnutie alebo tras končatín alebo bolesti hlavy.

Počas dlhej jazdy sa vyhýbajte sa sladeným nápojom, ktoré síce pocitovo zaženú smäd, telu však dostatok tekutín nedodajú. Najlepšie sú nesladené minerálky. Pite ich často, aj vtedy, keď nepociťujete smäd.

Dlhá jazda predstavuje veľkú záťaž na mozog. O to dôležitejšie je dodržiavať pitný režim a pravidelné prestávky. Z hľadiska koncentrácie sa však záťaž neúmerne zvyšuje v noci, keď posádka spí a vodič je odkázaný sám na seba. Odporúčame robiť častejšie prestávky, nakoľko chladný nočný vzduch je veľmi osviežujúci.

Najkritickejšie je obdobie pred východom slnka, čiže medzi treťou a štvrtou hodinou ráno. Vtedy sa v organizme začína nový denný biorytmus a človek je psychicky aj fyzicky najzraniteľnejší. Ideálne je práve v tomto období robiť prestávky častejšie ako za dňa. Ak máte so sebou energetický nápoj, tak ho radšej vypite práve v tomto čase. Pozor, počítajte s tým, že po uplynutí jeho účinku budete na tom horšie. A čím viac týchto nápojov počas jazdy vypijete, tým bude ich účinok kratší a slabší. Ku koncu cesty vám už vôbec nepomôžu a koledujete si o poriadny problém.

Najväčšie riziko sa spája s relatívne krátkym úsekom cesty tesne pred cieľom. Vodič je počas jazdy spravidla po celý čas v strehu. Nachádza sa v neznámych končinách, musí sledovať navigáciu aj situáciu v premávke. V blízkosti cieľa však z vodiča obvykle opadne stres, prejaví sa fyzická a psychická únava a následne klesne pozornosť. Práve v tomto okamihu je riziko nehody najväčšie. Pokiaľ sa nachádzate v blízkosti cieľa svojej jazdy, dvojnásobne zbystrite pozornosť alebo si urobte prestávku. I keby vám do cieľa chýbalo len pár kilometrov.