Eva Karolčíková

Nemecko sa považuje za krajinu, ktorá na prírodné zdroje nie je príliš bohatá. Ale práve Nemci objavili najväčšiu zásobáreň lítia na svete. S rastúcim dopytom je pre výrobcov elektrických automobilov stále ťažšie spĺňať požiadavky na zvýšený objem výroby, pretože ťažba vzácnych materiálov je kvôli nedostatku obtiažnejšia. Niektorí si preto rezervovali zásoby na ďalšie roky, no mnohí výrobcovia sa obávajú, že kľúčových materiálov na výrobu batérií nie je dostatok.&nbsp;

Lítium je totiž jednou z rozhodujúcich súčastí batérií, nielen tých automobilových, a tak sa nemožno čudovať, že dopyt po ňom stále narastá. S aktuálnym objavom zásobárne v Nemecku sa mnohým výrobcom uľavilo a s najväčšou pravdepodobnosťou aj tým najväčším domácim automobilkám. Lítium sa nachádza pod povrchom v tekutom stave a ak sú predpovede geológov správne, pod riekou Rýn je zrejme najväčšia zásoba lítia na svete. Hlavnou otázkou však zostáva, či sa dá úspešne vyťažiť.&nbsp;
Ak dokážu tekuté zlato vyťažiť, závislosť nemeckých výrobcov na dovoze lítia z iných krajín by sa výrazne znížila.&nbsp; V Austrálii sa lítium ťaží z baní, zatiaľ čo v Čile ho získavajú zo slanej púšte. Spoločnosť z Karlsruhe to chce teraz zmeniť a ťažiť lítium ekologickým spôsobom - a to priamo na mieste, v toku vrchného Rýna. Horst Kreuter, spoluzakladateľ vulkánskych energetických zdrojov, vidí v hlbinách Horného Rýna veľký potenciál. „Lítiové ložisko, o ktorom tu hovoríme, je obrovské a jeho vlastnosti sú ideálne pre náš cieľ výroby vysokokvalitného lítia v priemyselnom meradle v Nemecku,“ povedal pre Manager Magazin.

Geológovia odhadujú, že juhozápadný región má dostatok lítia na výrobu 400 miliónov elektromobilov. Podľa Horsta Kreutera ťažba lítia v Nemecku ponúka množstvo výhod, predovšetkým z ekologického hľadiska. Napríklad v Čile sa lítium získava odparovaním z čerpanej slanej vody. To má významný vplyv na hladinu podzemnej vody, na čo sa čílski farmári sťažujú roky.
Surovina pre batérie by sa ale v tomto prípade získavala priamo z vody, navyše by sa mala pritom získať dokonca tepelná energia a elektrina. Navyše s miestnym financovaním by už nebola potrebná doprava zo zámoria poškodzujúca klímu. Geotermálna metóda, ktorou sa má extrakcia vykonávať, však nie je bezproblémová. V roku 2007 bolo v Čiernom lese poškodených mnoho domov, pretože pri prácach v podzemí sa vytvorili praskliny.
Spoločnosť už má zo zásobami konkrétne plány. Podľa ich prognóz by do roku 2024 bolo možné na dvoch miestach ročne vyrobiť až 15 000 ton hydroxidu lítneho. Druhá fáza výkopov by sa začala po roku 2025, kedy by chceli pomocou ďalších staníc vyťažiť 40 000 ton hydroxidu lítneho ročne. Podľa Horsta Kreutera by celková investícia&nbsp; predstavovala 1,7 miliardy eur. Jeho startup, ktorý spolupracuje s austrálskym investorom Hancockom Prospectingom, zatiaľ vyzbieral 75 miliónov eur, čo je iba zlomok.