Keď sa v roku 2008 objavila prvá generácia päťdverového hatchbacku Sandero, zaujala absolútnou jednoduchosťou a cenou 210 000 Sk (dnes by sme to nepresne prerátali ako 7 000 eur). Od osemventilového 1,4-litrového benzínového štvorvalca (55 kW/75 k) nečakal nikto žiadne zázraky a žiadne sa ani nekonali. Interiér bol v znamení sivého tvrdého plastu, jazda hlučná, spotreba vzhľadom na výkon vysoká (7,5 litra).
Dacia sa však celkom dobre predávala vo svete, kde nemala širokú cenovú konkurenciu (Renault Thalia, Fiat Punto). Vo východnej Európe ako Dacia Sandero, v Brazílií, Rusku, na Blízkom východe a Iráne ako Renault Sandero. Výroba bežala v siedmich výrobných závodoch rozmiestnených po celom svete. Problémom boli nedostatočné výsledky v nárazových testoch.
V roku 2012 prišla druhá generácia s vyspelejším dizajnom aj modernejšími šestnásťventilovými motoromi. Pribudli prepĺňané trojvalce a hodnotenie v Euro NCAP dosiahlo štyri hviezdičky, čo bol pokrok oproti trom hviezdičkám prvej generácie. Auto dostalo aj nejaké dekorácie, interiér už nevyzeral ako prvé cvičenie učňa pri lisovaní plastov. Rázvor 2 589 milimetrov ostal zachovaný, dĺžka narástla o 37 milimetrov. Sandero si uchovalo dobrú prejazdnosť na zničených cestách plných výtlkov. Jeho jednoduchá konštrukcia sa postarala o ľahké a lacné servisovanie. Cena druhej generácie začínala dokonca na hodnote 6 490 eur (1,2 16V 55 kW/75 k).
Dnes má Sandero po facelifte a úplne inú zostavu motorov ako na začiatku. Verzia SCe (54 kW/73 k – atmosférický litrový trojvalec) sa predáva od 7 960 eur. Sandero sa stalo najlacnejším autom na mnohých svetových trhoch a postupne sa prepracovalo aj do vyspelejších krajín ako Veľká Británia, Nemecko či Francúzsko (kde sa predtým o importe vôbec neuvažovalo). Tam sa však dostali hlavne lepšie výbavové verzie, a preto aj ceny boli o niečo vyššie. Stalo sa z neho druhé auto do rodiny, ktoré ste mohli nechať na chate a používať ho len počas dovolenky. U nás plnilo úlohu prvého rodinného vozidla, a to celkom statočne.
