Nebudeme sa s nikým radiť, čo sa stane s ruskými energiami. Odpojíme sa od nich čím skôr a rozhodneme od stola, po porade v Bruseli. Slováci sa tak ocitli v situácii, do ktorej ich dostali politici vlády Eduarda Hegera, keď v tichosti presadili podmienky, ktoré sú pre ďalšie fungovanie krajiny zásadné.

Namiesto troch rokov odpojenia sa od ruskej ropy, dostalo Slovensko len osem mesiacov. Premiér Eduard Heger sa na sociálnej sieti pochválil, že sme schválili embargo na ruskú ropu. O šesť mesiacov teda prestane Európa dovážať ruskú ropu a o osem mesiacov aj ropné produkty. „Pripomienky Slovenska boli akceptované. Mojou prioritou sú garancie pre našich občanov v prípade energetických výpadkov,“ uviedol.

Odhliadnuc od prázdnych fráz, ktorými premiér dlhodobo ovplýva, je problém v tom, že nevyrokoval pre krajinu dobré podmienky. Ba možno otvorene povedať, že išlo o fatálne zlyhanie slovenskej diplomacie v Bruseli. To, čo Slovensko v najbližších mesiacoch čaká, pripomína bez preháňania katastrofický scenár, ktorý si uvedomujú zrejme už aj na ministerských či vyšších stoličkách vo vláde.

Zastupovanie záujmov Slovenska je jednoznačnou kompetenciou predsedu vlády, ktorý bol na začiatku volebného obdobia dokonca v pozícii ministra financií. Svoj postoj ani neprekonzultoval na všetkých úrovniach ministerstiev či ďalších orgánov štátu, nevynímajúc ani odbornú či laickú verejnosť, ako TREND zisťoval.

Premiér kratšiu lehotu ticho odobril

Prečo sa Slovensku nepodarilo vyrokovať lepšie podmienky, ako napríklad dosiahlo Česko? Zrejme nebol zo strany premiéra záujem. Vo vysvetlení pre TREND totiž 2. júna neuviedol, že by žiadal od Bruselu niečo iné. Nespomenul ani rezort hospodárstva ministra Richarda Sulíka, ktorý sa o deň na to (3. júna) ocitol v paľbe spochybnenia dodaných podkladov pod vplyvom obvinení György Gyimesiho (OĽaNO), že svojim „diletantským prístupom a svojou lenivosťou“ spôsobil extrémne škody.

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) následne na svojej sociálnej sieti uviedol, že poslanec OĽaNO nerozumie problematike. „Ak ma kritizuje a vyzýva na odstúpenie, mal by si v prvom rade naštudovať fakty. Embargo odsúhlasil na summite premiér E. Heger,“ spresnil minister.

Premiér nenamietal, že by jeho požiadavky boli v niečom v rozpore s tými v Bruseli. Ropné embargo sa nevzťahuje na ropu dovážanú ropovodom, tým je zabezpečená dodávka ropy pre krajiny, ktoré majú problém z krátkodobého hľadiska získať ropu z iných zdrojov, uviedla pre TREND Ľubica Janíková, hovorkyňa premiéra E. Hegera.

V prípade Slovenska je závislosť na ruskej rope takmer na úrovni 100 percent „Slovensko má prechodné obdobie na export ropných výrobkov po dobu 8 mesiacov. To treba odlišovať od výnimky pre Česko – tá sa týka importu,“ spresnila ešte 2. júna Ľ. Janíková pre TREND.

Česko je podľa nej vysoko závislé od dodávok zo Slovenska (kupuje 50 percent dieselu v zahraničí) a nevie v krátkodobom horizonte nahradiť, preto si vyrokovali dlhšie prechodné obdobie (18 mesiacov). „V prípade Slovenska ide o inú situáciu, naďalej k nám bude prúdiť ruská ropa, z ktorej si vieme vyrobiť pre vlastnú spotrebu potrebné ropné výrobky, exportovať ich môžeme po dobu 8 mesiacov, do Česka po dobu 18-tich mesiacov,“ spresnila Ľ. Janíková.

Nemožno zaručiť zásobovanie trhov

Slovenská rafinéria Slovnaft ohlásila pár hodín po prijatí šiesteho balíčka sankcií voči Rusku niektoré varovné scenáre. Od januára 2023 prestane zásobovať tuzemský trh palivom. Slovenskí vodiči nebudú môcť tankovať lacné palivá, riadne si priplatia, keďže tak za nich rozhodli ich vrcholoví politici. Výpadok Slovnaftu taktiež ohrozí zásobovanie európskeho trhu pohonnými hmotami, najmä naftou.

Nie je reálne, aby naša jediná rafinéria za pár mesiacov kompletne prekopala technologické procesy a prestavila sa na iný typ ropy. Môže jej to trvať roky a štát sa na to bude zrejme len prizerať.

„Súčasný návrh sankcií nám nedáva pôvodne požadovaný trojročný časový priestor na vykonanie technologických úprav v rafinérii a logistickom zabezpečení pri dovoze a spracovaní alternatívnej ropy. Doteraz nám nie sú známe dôvody, na základe ktorých sa trojročné obdobie zmenilo na osem mesiacov. Z tohto dôvodu nemôžeme niesť prípadné následky a dopady na slovenskú ekonomiku a zásobovanie obyvateľstva,“ uviedol pre médiá Anton Molnár, riaditeľ komunikácie spoločnosti Slovnaft.

Isté je, že investície v tomto prípade pôjdu minimálne do miliónov eur, navyše je v pozadí „strašiak“ ministra financií Igora Matoviča, ktorý ich chcel zaťažiť 30-percentnou daňou z ropy.

Slovnaft potrebuje aktuálne zvýšiť investície, aby prestavil svoje technológie čo najskôr a prispôsobil sa aktuálnej situácii, ktorá na trhu nastala, hovorí pre TREND František Burda, investičný analytik FinGO.sk.

„Pokiaľ to nestihne, môže sa stať, že budeme mať nedostatok palív a ovplyvní nás to. No na druhej strane sú firmy na západe, ktoré môžu navýšiť kapacitu spracovania ropy už teraz a náš výpadok dovozom na istý čas vykryť,“ zamýšľa sa analytik.

Embargo bude cenovo bolestivé

Analytici to hovoria od začiatku jasne – Slovákov čakajú drahšie palivá a čoskoro budú možno aj na prídel. Otvorene o tom hovoria napríklad v rôznych európskych krajinách. Európa by sa kvôli napätej situácii na trhu s ropou v lete mohla stretávať s nedostatkom pohonných hmôt, potvrdil 2. júna 2022 pre Der Spiegel aj šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Fatih Birol.

Súčasnú situáciu vyrovnal aj s ropnou krízou v 70. rokoch, ktorá podľa neho tak zásadné dopady nemala. „Vtedy to bolo len o rope,“ povedal šéf IEA. „Teraz máme ropnú krízu, plynovú krízu a elektrickú krízu súčasne,“ dodal.

F. Birol pre nemecký časopis Spiegel ďalej uviedol, že „…keď sa v Európe a USA začne hlavná dovolenková sezóna, dopyt po palivách stúpne. Potom by sme mohli vidieť nedostatok napríklad nafty, benzínu alebo leteckého paliva, najmä v Európe.“ 

Ceny benzínu zlomili koncom uplynulého týždňa ďalší rekord – liter pohonnej látky stojí už viac než 1,80 centov, čo sme tu ešte nemali. Zdražovaniu pritom nemusí byť koniec, pohonné látky totiž nebude mať čoskoro kto vyrábať. „Logicky menšia ponuka znamená drahšie palivá a ceny, takže tlak na cenu bude veľký,“ uviedol pre TA3 analytik portál Energie pre vás Jozef Badida.

Nové sankcie Slovnaftu neumožňujú vývoz kľúčových produktov na tradičné trhy do Česka, Rakúska či Poľska. „Tým pádom rafinéria bude musieť obmedziť výrobné kapacity pod technologické minimum. V takomto prípade bude musieť odstavovať fabriku, a to nikto na Slovensku, ani v rámci strednej Európy nechce,“ doplnil Dominik Hapl, analytik spoločnosti Across Private Investments.

Samozrejme, nikde nie je napísané, že sa nemôžu lídri v Bruseli vrátiť k rokovaciemu stolu a vykomunikovať si nejakú ďalšiu výnimku alebo zmenu už vyrokovaných pravidiel, dodal pre TA3 D. Hapl.

Ekonómovia tiež upozorňujú, že Rusko môže úplne ukončiť prepravu suroviny cez ropovod Družba na Slovensko, keďže pri tak nízkych objemoch Moskva nebude ochotná platiť prevádzkové náklady. Prípadne tak môže urobiť bez varovania, keď vyplo krajiny, ktoré mu za plyn neplatia v rubľoch. Za poslednú dodávku plynu totiž aj Slovensko platilo v eurách.

Nedostatok palív ohrozí aj domácnosti

Ako pre TREND hovorí Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov, balík sankcií zobral na vedomie. „Avšak platí, čím dlhšie prechodné obdobie je, tým väčší priestor má priemysel, aj jednotlivé podniky na prípravu a prechod na nové spôsoby fungovania.“

Podľa aktuálnych informácií hrozí, že po uplynutí ôsmych  mesiacov nebudú môcť podniky z dotknutých sektorov zaručiť zásobovanie trhu v regióne strednej Európy. To bude mať podľa neho následne negatívny dopad aj na nadstavené spracovateľské kapacity v našej krajine.

„Slovenský trh nebude možné zásobovať. Nedostatkové pritom budú nielen ropné produkty, ale aj palivo. Je nespochybniteľné, že tieto opatrenia môžu mať priamy vplyv aj na celý tuzemský priemysel. Dopady pravdepodobne pocítia aj domácnosti,“ dodal M. Hošták. Vládni predstavitelia by mali prijímať takéto rozhodnutia vždy len po dôkladnej analýze a odbornej diskusii s podnikateľmi.

Postupné odpojenie sa od ruskej ropy podporuje aj Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD), ale obávajú sa časového harmonogramu, ktorý sa zásadne zmenil oproti pôvodnému plánu. Podľa ich generálneho sekretára Andreja Lasza, rafinéria Slovnaft je v porovnaní s inými rafinériami, ktoré dokážu svoju produkciu umiestniť na domácich trhoch, vysoko proexportne orientovaná.

„Je otázne, či je za osem mesiacov možné objednať, dodať a nainštalovať významné technologické zmeny, najmä s ohľadom na to, že sa nachádzame v období vážnej materiálovej krízy,“ dodal pre TREND.

Problémy budú vo všetkých sektoroch

Problémy v slovenskom priemysle nebudú jediné, ktoré sú hrozbou najbližších mesiacov. Dotknú aj ostatných podnikateľov, prakticky vo všetkých sektoroch. Rovnako budú podľa F. Burdu pravdepodobne ovplyvnené aj firmy, ktoré odoberajú produkty zo Slovnaftu a môžu v budúcnosti zápasiť s nedostatkom surovín. Ide hlavne o plasty, rôzne chemické produkty, vykurovací olej.

Okrem toho Slovensko čaká rekordná dražoba, ktorá spadne na plecia všetkých. Ako hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis, existuje výrazné riziko, že ceny palív ostanú vysoké, respektíve budú vyššie ako bez embarga. „Embargo povedie k obmedzeniu ponukovej strany pri systematicky rastúcom dopyte, špeciálne po nafte, čo by sa malo prejaviť do vyšších cien,“ uviedol pre TREND.

Obmedzenie výkonu Slovnaftu spôsobí podľa neho ešte väčšiu dopytovoponukovú nerovnováhu na trhu palív, čo sa v trhovej ekonomike prejavuje štandardne tlakmi na rast ich cien. „Jednoducho embargo znamená, že zaplatíme daň v podobe pomalšieho rastu životnej úrovne. Bolo politicky rozhodnuté, že to budeme akceptovať z etických principiálnych dôvodov nepodporovania a oslabenia ruského režimu,“ uzatvoril S. Pánis.

Ďalšie dôležité správy