Je to o osemnásť viac ako v roku 2021. Vzrástol aj počet ľahkých zranení (zo 4 504 v roku 2021 na 4 837 o rok neskôr) a celkový počet nehôd (z 11 886 na 12 050). K poklesu došlo iba pri ťažkých zraneniach (z 869 na 855 prípadov). Polícia vidí za nepriaznivým vývojom nielen rastúci počet vozidiel (ten ku koncu roka presiahol 3,53 milióna, na troch obyvateľov SR tak pripadajú dve autá) v kombinácii s nedobudovanou infraštruktúrou, ale aj súčasnú spoločenskú situáciu, ktorá sa prejavuje nervozitou a nesústredenosťou za volantom. „Dôvodom nárastu počtu dopravných nehôd a usmrtených osôb bolo aj uvoľnenie opatrení v súvislosti s ochorením covid-19 a mnoho ďalších faktorov, ktoré Policajný zbor nedokáže ovplyvniť,“ zdôraznil riaditeľ odboru dopravnej polície Tomáš Vrábel.
V rámci priemeru
Z dlhodobého pohľadu minuloročný výkyv nie je dramatický. V poslednom predpandemickom roku 2019 zomrelo na cestách 245 osôb, ťažkých zranení bolo dokonca 1 050, výrazne vyšší bol aj celkový počet nehôd a ľahko zranených účastníkov. Ešte priaznivejšie vychádza desaťročné porovnanie. V roku 2012 bol celkový počet nehôd o šestnásť percent vyšší, počet ľahko zranených o desatinu vyšší, ťažko sa zranilo o 31 percent viac ľudí a počet obetí na životoch bol o 21 percent vyšší ako vlani.
Slovenskí vodiči nevybočujú ani z celoeurópskeho porovnania. Podľa najnovších štatistík pripadá v krajine ročne 4,5 obete dopravných nehôd na stotisíc obyvateľov. To je prakticky rovnaké ako priemer za celú Európsku úniu, ktorý predstavuje 4,4 obete na stotisíc obyvateľov a rok. Podobne (ne)bezpečné ako na Slovensku sú cesty v Maďarsku a Česku, v Rakúsku je počet obetí len mierne nižší (3,9), ale v Poľsku takmer o polovicu vyšší (6,6).
Lenže Slováci počítajú obete dopravných nehôd inak ako susedia. Do štatistík sa rátajú iba osoby, ktoré podľahnú následkom zranenia do 24 hodín od nehody. V Európe je pritom štandardom 30-dňová lehota. Počas tohto času totiž môže účastník dopravnej nehody podľahnúť pridruženým zdravotným komplikáciám, ktoré by normálne nenastali.
Novela číslami zamáva
Zmeniť to má novela zákona o cestnej premávke, ktorú predložili poslanci Miloš Svrček (Sme rodina), Lukáš Kyselica (OĽaNO) a Katarína Hatráková (Kresťanská únia, predtým OĽaNO). „Touto úpravou bude zabezpečená korektnosť údajov vo vzťahu k porovnávaným ukazovateľom jednotlivých krajín,“ uviedli odvolatelia v dôvodovej správe. Na otázku TRENDU, o aké veľké percento v porovnaní s celkovou štatistikou obetí dopravných nehôd ide, však poslanci nereagovali.
Novela, ktorá nadobudla platnosť na začiatku januára, zrejme ovplyvní ešte jedno číslo – celkový počet dopravných nehôd. Doteraz sa totiž za dopravné nehody považovali aj incidenty, pri ktorých síce nedošlo k zraneniu, ale bola poškodená infraštruktúra. Odteraz budú za dopravnú nehodu považované len tie udalosti, pri ktorých sa cesty alebo verejnoprospešné zariadenia „znefunkčnia“. Menšie karamboly tak budú v očiach polície a poisťovní iba škodovými udalosťami.
- Zamerané na rýchlosť a chodcov
- Tento rok sa chce polícia pri svojich preventívnych akciách zamerať primárne na najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky. „Aktuálne prebieha dopravnobezpečnostná akcia s názvom Reflex, ktorej cieľom je zníženie počtu dopravných nehôd s následkom na živote a zdraví,“ povedal riaditeľ odboru dopravnej police na policajnom prezídiu Tomáš Vrábel. Policajti pri nej budú nielen merať rýchlosť vozidiel, ale aj kontrolovať dodržiavanie povinností chodcov a cyklistov, najmä to, či za zníženej viditeľnosti nosia reflexné prvky.
Ciele sú stále ďaleko
Zmeny v štatistikách môžu spolu s doterajším vývojom nehodovosti skomplikovať dosiahnutie ambicióznych cieľov, ktoré si vytýčila Národná stratégia SR pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2021 až 2030. Je medzi nimi zníženie počtu úmrtí a osôb ťažko zranených pri dopravných nehodách na polovicu oproti roku 2020. Zvolený referenčný rok pritom patril na slovenských cestách k najbezpečnejším v histórii. Do roku 2050 má byť v súlade s medzinárodným projektom Vision Zero úmrtnosť na cestách dokonca nulová.
Napriek nepriaznivému celkovému vývoju vlani došlo podľa ministerstva dopravy v niekoľkých oblastiach k zlepšeniu. „Spomenúť môžeme novelu zákona o cestnej premávke, ktorá vo vzťahu k cyklistom zakotvila napríklad bezpečný odstup 1,5 metra pri obchádzaní,“ uviedol komunikačný odbor rezortu.
Hrozbou však ostáva alkohol pri šoférovaní. „Mnoho slovenských vodičov často banalizuje riziko požívania alkoholu za volantom,“ podotýka ministerstvo dopravy. Ďalšie riziko, najmä vo veľkých mestách, predstavuje rastúca obľuba elektrických kolobežiek.
