Redakcia Auto Bild

Je to o&nbsp;osemnásť viac ako v&nbsp;roku 2021. Vzrástol aj počet ľahkých zranení (zo 4&nbsp;504 v&nbsp;roku 2021 na 4&nbsp;837 o&nbsp;rok neskôr) a&nbsp;celkový počet nehôd (z&nbsp;11&nbsp;886 na 12&nbsp;050). K&nbsp;poklesu došlo iba pri ťažkých zraneniach (z&nbsp;869 na 855 prípadov). Polícia vidí za nepriaznivým vývojom nielen rastúci počet vozidiel (ten ku koncu roka presiahol 3,53&nbsp;milióna, na troch obyvateľov SR tak pripadajú dve autá) v&nbsp;kombinácii s&nbsp;nedobudovanou infraštruktúrou, ale aj súčasnú spoločenskú situáciu, ktorá sa prejavuje nervozitou a&nbsp;nesústredenosťou za volantom. „Dôvodom nárastu počtu dopravných nehôd a&nbsp;usmrtených osôb bolo aj uvoľnenie opatrení v&nbsp;súvislosti s&nbsp;ochorením covid-19 a&nbsp;mnoho ďalších faktorov, ktoré Policajný zbor nedokáže ovplyvniť,“ zdôraznil riaditeľ odboru dopravnej polície Tomáš Vrábel.

Z&nbsp;dlhodobého pohľadu minuloročný výkyv nie je dramatický. V&nbsp;poslednom predpandemickom roku 2019 zomrelo na cestách 245&nbsp;osôb, ťažkých zranení bolo dokonca 1&nbsp;050, výrazne vyšší bol aj celkový počet nehôd a&nbsp;ľahko zranených účastníkov. Ešte priaznivejšie vychádza desaťročné porovnanie. V&nbsp;roku 2012 bol celkový počet nehôd o&nbsp;šestnásť percent vyšší, počet ľahko zranených o&nbsp;desatinu vyšší, ťažko sa zranilo o&nbsp;31&nbsp;percent viac ľudí a&nbsp;počet obetí na životoch bol o&nbsp;21&nbsp;percent vyšší ako vlani.

Slovenskí vodiči nevybočujú ani z&nbsp;celoeurópskeho porovnania. Podľa najnovších štatistík pripadá v&nbsp;krajine ročne 4,5&nbsp;obete dopravných nehôd na stotisíc obyvateľov. To je prakticky rovnaké ako priemer za celú Európsku úniu, ktorý predstavuje 4,4&nbsp;obete na stotisíc obyvateľov a&nbsp;rok. Podobne (ne)bezpečné ako na Slovensku sú cesty v&nbsp;Maďarsku a&nbsp;Česku, v&nbsp;Rakúsku je počet obetí len mierne nižší (3,9), ale v&nbsp;Poľsku takmer o&nbsp;polovicu vyšší (6,6).

Lenže Slováci počítajú obete dopravných nehôd inak ako susedia. Do štatistík sa rátajú iba osoby, ktoré podľahnú následkom zranenia do 24&nbsp;hodín od nehody. V&nbsp;Európe je pritom štandardom 30-dňová lehota. Počas tohto času totiž môže účastník dopravnej nehody podľahnúť pridruženým zdravotným komplikáciám, ktoré by normálne nenastali.

<strong>Novela číslami zamáva</strong>

Zmeniť to má novela zákona o&nbsp;cestnej premávke, ktorú predložili poslanci Miloš Svrček (Sme rodina), Lukáš Kyselica (OĽaNO) a&nbsp;Katarína Hatráková (Kresťanská únia, predtým OĽaNO). „Touto úpravou bude zabezpečená korektnosť údajov vo vzťahu k&nbsp;porovnávaným ukazovateľom jednotlivých krajín,“ uviedli odvolatelia v&nbsp;dôvodovej správe. Na otázku TRENDU, o&nbsp;aké veľké percento v&nbsp;porovnaní s&nbsp;celkovou štatistikou obetí dopravných nehôd ide, však poslanci nereagovali.

Novela, ktorá nadobudla platnosť na začiatku januára, zrejme ovplyvní ešte jedno číslo –&nbsp;celkový počet dopravných nehôd. Doteraz sa totiž za dopravné nehody považovali aj incidenty, pri ktorých síce nedošlo k&nbsp;zraneniu, ale bola poškodená infraštruktúra. Odteraz budú za dopravnú nehodu považované len tie udalosti, pri ktorých sa cesty alebo verejnoprospešné zariadenia „znefunkčnia“. Menšie karamboly tak budú v&nbsp;očiach polície a&nbsp;poisťovní iba škodovými udalosťami.

Tento rok sa chce polícia pri svojich preventívnych akciách zamerať primárne na najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky. „Aktuálne prebieha dopravnobezpečnostná akcia s názvom Reflex, ktorej cieľom je zníženie počtu dopravných nehôd s následkom na živote a zdraví,“ povedal riaditeľ odboru dopravnej police na policajnom prezídiu Tomáš Vrábel. Policajti pri nej budú nielen merať rýchlosť vozidiel, ale aj kontrolovať dodržiavanie povinností chodcov a cyklistov, najmä to, či za zníženej viditeľnosti nosia reflexné prvky.

Zamerané na rýchlosť a chodcov

<strong>Ciele sú stále ďaleko</strong>

Zmeny v&nbsp;štatistikách môžu spolu s&nbsp;doterajším vývojom nehodovosti skomplikovať dosiahnutie ambicióznych cieľov, ktoré si vytýčila Národná stratégia SR pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2021 až 2030. Je medzi nimi zníženie počtu úmrtí a&nbsp;osôb ťažko zranených pri dopravných nehodách na polovicu oproti roku 2020. Zvolený referenčný rok pritom patril na slovenských cestách k&nbsp;najbezpečnejším v&nbsp;histórii. Do roku 2050 má byť v&nbsp;súlade s&nbsp;medzinárodným projektom Vision Zero úmrtnosť na cestách dokonca nulová.

Napriek nepriaznivému celkovému vývoju vlani došlo podľa ministerstva dopravy v&nbsp;niekoľkých oblastiach k&nbsp;zlepšeniu. „Spomenúť môžeme novelu zákona o&nbsp;cestnej premávke, ktorá vo vzťahu k&nbsp;cyklistom zakotvila napríklad bezpečný odstup 1,5&nbsp;metra pri obchádzaní,“ uviedol komunikačný odbor rezortu.&nbsp;

Hrozbou však ostáva alkohol pri šoférovaní. „Mnoho slovenských vodičov často banalizuje riziko požívania alkoholu za volantom,“ podotýka ministerstvo dopravy. Ďalšie riziko, najmä vo veľkých mestách, predstavuje rastúca obľuba elektrických kolobežiek.&nbsp;