Tento komentár pre vás pripravil Radovan Žuffa z redakcie magazínu TREND.
Najväčším konkurentom EÚ je dnes Washington, ktorý chce zelenú energetiku masívne podporiť 369 miliardami dolárov.
Pri súčasnej geopolitickej situácii a divokých rozhodnutiach európskych politikov to bolo len otázkou času. Nemecký koncern Volkswagen hodil do vôd udičku, na ktorú sa snaží niečo uloviť.
Podľa amerického denníka Financial Times totiž údajne pozastavuje plány na vybudovanie poslednej zo šiestich avizovaných gigafabrík vo východnej Európe a uprednostní výstavbu podobnej baterkárne v Spojených štátoch.
Tieto informácie sa objavili tak nečakane, že vyzneli takmer ako podpásovka najmä pre susedné Česko, ktoré ihneď argumentovalo tým, že naďalej rokuje s koncernom o možnej výstavbe továrne na batérie.
Zámer však napriek prvotnej panike a rozhorčeniu miestnych politikov zrejme účel splnil. Tým bolo pritlačiť na európskych úradníkov, aby si viac vážili, čo majú doma a čo sa takpovediac stále počíta.
V konkurencii iných ťažkých váh, akými sú voči EÚ práve Spojené štáty či Čína, týmto vyhlásením Volkswagen priamo zaloboval na prahu Európskej únie a naznačil, že je najvyšší čas reagovať aj napríklad na americký zákon o znižovaní inflácie či ďalšiu podporu priemyslu a elektromobility, podobne ako to robia za veľkou mlákou.
Je podľa neho totiž jedna vec vidieť v únii budúci zelený skanzen, ale očakávať, že to v dnešných búrlivých vodách zaplatia samotné najväčšie firmy nie je v poriadku.
Skupina Volkswagen Group dala dokonca nepísané ultimátum a čaká na odpoveď Európy, kým bude pokračovať v plánoch na výstavbu ďalších závodov na výrobu batérií v Európe.
Potreba „správnych rámcových podmienok, ktoré by mala priniesť takzvaná zelená dohoda EÚ“, skôr vyznieva rovnako ako potreba ponuky, ktorá sa neodmieta na stole v centrále Volkswagenu, a to čím skôr. Ide napríklad aj o štátnu pomoc v súlade s Čínou a Severnou Amerikou, surovinovú stratégiu na dekády vopred a cenovo dostupnú obnoviteľnú energiu pre priemysel.
Financial Times totiž kontrovali a naznačili, že Amerika má o veľké firmy záujem a otvára im v dnešnom geopolitickom boji o budúce investície dvere, keďže tam by na výstavbu závodu mohol koncern získať deväť až desať miliárd eur na dotáciách. Inými slovami, je to drahá rukavica, v ktorú koncern dúfa a verí, že únia aj zodvihne.
Washington totiž latku zdvihol a zelenú energetiku chce masívne podporiť 369 miliardami dolárov a aj preto dnes Volkswagen hrá vabank. Nejde tu totiž len o jednu fabriku, o ktorej sa špekuluje či bude, alebo nebude vo východnej Európe. Ak to bude Volkswagenu dávať zmysel a víziu opätovného získania líderstva vo svete áut, postaví ďalšie dve fabriky nielen v Európe ale aj v Amerike.
Všetko je to o nastavení budúcich podmienok a legislatívy tak, aby čo najviac vyhovovala koncernu a tiež dorovnáva ponuku Američanov. Lojalita Európe ide dnes, keď sa hádže kockami na ďalšie dekády, bokom a cieľom Volkswagenu s podobnými vyhláseniami je zrejmé, že tak to musia vnímať najmä spohodlnelí byrokrati v Bruseli.
Ako totiž nedávno naznačil člen predstavenstva Volkswagenu Thomas Schmall, situácia došla tak ďaleko, že Európa dokonca riskuje, že prehrá „preteky o miliardové investície, o ktorých sa rozhodne už v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch“.
Najhoršie na tom je, že Volkswagenom to môže len začať a pridajú sa k nemu aj ďalší giganti. Napríklad Northvolt sa totiž stále nerozhodol či postaví svoju ďalšiu továreň na batérie v Nemecku alebo expanduje najskôr v Severnej Amerike.
