Eva Karolčíková

Za prvú oficiálnu diaľnicu na svete sa vo všeobecnosti označuje súkromná spoplatnená cesta vyhradená pre automobily, ktorú poznáte možno pod názvom Long Island Motor Parkway. Za jej výstavbou, ktorá sa začala v New Yorku ešte 6. júna 1908, stojí William Kissam Vandrebilt II. Čo ho k tomuto nápadu viedlo?

William Kissam Vanderbilt II, pravnuk Cornelia Vanderbilta, bol nadšencom automobilových závodov a v roku 1904 vytvoril Vanderbiltov pohár, prvú veľkú súťaž v cestných pretekoch. Počas prvého desaťročia minulého storočia organizoval preteky predovšetkým na miestnych komunikáciách. Smrť dvoch ľudí a početné zranenia divákov však ukázali potrebu premiestniť preteky z obytných zón na súkromnú cestu.&nbsp;

Na rozdiel od prvých ciest určených primárne pre obchod bola diaľnica Long Island Motor Parkway postavená pre športové súťaže – nebezpečné preteky Vanderbilt Cup. Vanderbilt demonštroval víziu a prenajal si súkromnú vozovku. Jeho snom bola bezpečná, hladká cesta bez polície, bez obmedzenej rýchlosti a miesto na uskutočnenie jeho milovaných medzinárodných pretekov bez toho, aby na trať vbehli diváci.&nbsp;

Vanderbilt a jeho spolupracovníci boli opatrní, aby túto novú a modernú Appianskú diaľnicu umiestnili ako modernú vymoženosť pre všetkých automobilových nadšencov a nie primárne ako rýchlostnú cestu pre závodné automobily.&nbsp;Vychvaľovali cnosti ekonomického rozvoja a efektívnosti rýchleho ústupu z mesta k pokojným a zdravým výhodám "čerstvého vidieckeho vzduchu", ktoré Long Island ponúkal.

Spoločnosť Vanderbilt na vlastnú výzvu reagovala vybudovaním odstupňovanej, prevýšenej a od mesta oddelenej diaľnice vhodnej na rôzne druhy pretekov.&nbsp;Výsledná diaľnica Long Island Motor Parkway sa stala so svojimi prevýšeniami, železobetónovým cestným podložím a kontrolovaným prístupom zároveň prvou spoplatnenou diaľnicou na svete. Cesta sa mala pôvodne natiahnuť až na 177 kilometrov, no nakoniec sa postavilo iba 72 kilometrov za 6 miliónov dolárov.&nbsp;

Diaľničný park na Long Islande sa oficiálne otvoril 10. októbra 1908.&nbsp;Automobily vchádzali do vnútra cez tri mýtnice, ktoré boli postavené v&nbsp;tom istom roku.&nbsp;Diaľnica získala vynikajúce recenzie od verejnosti, novín a automobilových časopisov.&nbsp;Vo svojom úvodníku predpovedal časopis Automobile dňa 15. októbra 1908 s názvom „Prvá z diaľnic je otvorená“ vplyv diaľnice na históriu automobilového sveta. Nazvali ju „epochou v motorovej pozemnej doprave“. Neskôr sa tento trend presunul aj do európskych krajín.

Prvou krajinou v Európe, ktorá otvorila diaľnicu vyhradenú pre motorové vozidlá, sa stalo Taliansko. Nielenže to bola prvá skutočná diaľnica na svete, jej vybudovanie navyše trvalo iba 15 mesiacov. V&nbsp;roku 1922 bolo v&nbsp;Anglicku v&nbsp;obehu 600&nbsp;000 automobilov, vo Francúzsku 300&nbsp;000 a&nbsp;v&nbsp;Taliansku smiešnych 41&nbsp;000. Pomer k počtu obyvateľov bol teda pre Talianov 1 auto na 1 000 obyvateľov. Tak prečo práve oni začali s týmto trendom?

Napriek všetkým číslam sa stavebný inžinier Piero Purricelli pustil do výstavby diaľnice. Bol to veľký krok, ktorý skutočne zjednotil sever a juh krajiny. Oficiálnym dátumom spustenia výstavby talianskej diaľničnej siete sa stal 21. september 1924. Vtedajšia premávka nebol taká hustá ako dnes, ostatne, v tom čase cestovali ľudia hlavne na kočoch ťahanými koňmi a o&nbsp;tvare automobilu mnohí ani nechyrovali.

Nesmieme zabudnúť na to, že na začiatku 20. rokov minulého storočia predstavoval trojuholník Miláno – Turín – Janov oblasť silného rozvoja, ktorá sa nelíšila príliš od priemyselných častí Nemecka, Veľkej Británie či Francúzska. Po prvej svetovej vojne mali priemyselné centrá severného Talianska hustotu automobilov podobnú nemeckým mestám. V roku 1930 mal Turín jedno auto na 56 obyvateľov, Miláno každých 60 v porovnaní s jedným autom na každých 68 obyvateľov vo Frankfurte.

Prvá diaľnica na svete pozostávala iba z jedného jazdného pruhu v každom smere , mala šírku 11 až 14 metrov a povrch z 18 až 20 cm hrubých betónových dosiek. Bola takmer úplne rovná, nachádzali sa na nej stúpania nie väčšie ako 3 %. V roku 1925 bola slávnostne otvorená druhá časť rýchlostnej cesty, ktorá je dnes známejšia po názvom A8. Náklady na prácu sa v tom čase pohybovali okolo hodnoty 90 miliónov lír (dnes by to bolo okolo 83 miliónov eur). Na stavbu bolo použitých 219 betónových blokov, 2 milióny metrov kubických zeminy a viac ako 4 000 zamestnancov, ktorí pracovali vo dne i v noci.&nbsp;

Rozvoj automobilizmu v Česko-Slovensku aj napriek hospodárskej kríze v 20. rokoch a&nbsp;veľkej hospodárskej kríze&nbsp;na začiatku 30. rokov stále narastal, aj keď najmä v českých krajinách. Kým v roku 1922 bolo v Česko-Slovensku len niečo cez 10 tisíc motorových vozidiel, v roku 1930 ich bolo desaťkrát viac. Na Slovensku však bola táto štatistika o niečo smutnejšia – v roku 1922 sa motorové vozidlá u nás rátali v desiatkach, no pozvoľným nárastom sa ich počet dostal v roku 1930 na hodnotu 9071.

Rokmi ale počet automobilov na území Československa ešte narastal a začalo sa uvažovať o výstavbe rýchlostnej komunikácie. V roku 1935 sa nezávisle od seba objavili na stole dva návrhy. Prvý vypracovala Dopravná komisia Československého regionalistického ústredia (ČSRÚ) a druhý spracovali brnianski inžinieri. Súčasná vláda ale nereagovala ani na jeden z týchto projektov a považovala ich za zbytočné.

O dva roky neskôr, v roku 1937 vydal zlínsky veľkopriemyselník Jan Antonín Baťa knihu Budujme štát pre 40 000 000 ľudí, v ktorej navrhoval rozsiahle hospodárske reformy, s cieľom vytvoriť v krajine životné podmienky pre 40 miliónov obyvateľov. Okrem iného navrhol aj&nbsp;Cestnú magistrálu, ktorá mala začínať v&nbsp;Chebe&nbsp;a končiť vo&nbsp;Veľkom Bočkove&nbsp;na Podkarpatskej Rusi. Vybudovaním tejto cesty sa mala skrátiť takmer tisíckilometrová cesta z Chebu do&nbsp;Jasiny&nbsp;časovo z 25 na 10 hodín.

Podľa rozpočtov, ktoré si nechal Baťa urobiť, mal kilometer autostrády stáť 2 milióny Kč, teda celá 980 kilometrov dlhá cesta by vyšla štát okolo 2 miliardy Kč. Počítalo sa so zamestnaním 108 000 robotníkov, ktorých mzdy mali uživiť až pol milióna obyvateľov. Spracované bolo aj financovanie stavby a plány počítali so spoplatnením tejto cesty vo výške 20 halierov za prejdený kilometer. Ročne sa takto malo vybrať až 60 miliónov Kč. Cesta tak mala byť splatená za 33 rokov. Ani to sa však neuskutočnilo.

Takmer tri dekády sa v našej oblasti nič nedialo, hlavne vplyvom vojny a zmeny režimu, no zmena nastala až v roku 1966. Dňa 18. apríla bolo definitívne prijaté rozhodnutie o obnovení stavby diaľnic v Česko-Slovensku. Prvé stavebné práce sa uskutočnili na ťahu D1 na úseku Praha – Mirošovice dňa 8. septembra 1967. O necelé dva roky neskôr, 1. apríla 1969 sa začalo stavať aj pri Brne a o niekoľko dní neskôr historicky prvýkrát aj na území dnešného Slovenska, pri Bratislave. Išlo o&nbsp;diaľnicu D2&nbsp;Brno&nbsp;–&nbsp;Bratislava, konkrétne o úsek Bratislava –&nbsp;Malacky.

V Košiciach sa v 60. rokoch postavil mamutí oceliarsky podnik Východoslovenské železiarne. Táto investícia vyvolala výstavbu mnohých sídlisk, ale i rozšírenie cesty I/50 (cesty I/16) dnes na úseku Košice – Šaca v dĺžke 10,1 km. Bola vybudovaná panelová cesta so smerovo rozdelenými jazdnými pásmi. Dnes je označená ako rýchlostná cesta.

Takto sa plánuje výstavba rýchlostného úseku R2 Kriváň - Mýtna dnes

V&nbsp;januári&nbsp;1972&nbsp;za začal stavať aj ťah&nbsp;D61&nbsp;na úseku Bratislava – Senec, ktorý je dnes súčasťou&nbsp;D1. Odovzdaný bol&nbsp;12. decembra&nbsp;1975. Ale prvý oficiálny odovzdaný úsek diaľnice na Slovensku bol úsek D2 Bratislava – Malacky, ktorý sprejazdnili 7. novembra 1973 po vyše štyroch rokoch výstavby. V tom čase na Liptove finišovala výstavba vodnej nádrže Liptovská Mara. Súčasne s ňou sa stavali aj dva úseky diaľnice D1, ktoré boli pôvodne plánované ako preložka cesty I/18. V čase projektovania vodného diela však ešte neexistovali oficiálne plány na výstavbu diaľnic.&nbsp;

História v pohybe I Kde leží najstaršia diaľnica na svete a ktorá nesie tento titul u nás?

Plus TV

Prvá jazda I Nová Alfa Romeo Junior a Jeep Grand Cherokee

Nový Auto Bild v predaji! Prináša tip na skvelú vychytávku pre vodičov a unikátne testy

Reset a teraz znovuzrodenie: Nová identita značky Jaguar v podobe, akú nečakáte!

Výber pre vás

História v pohybe I Kde leží najstaršia diaľnica na svete a ktorá nesie tento titul u nás?

Súvisiace články

Rebríček našich TOP 10 áut s najzaujímavejším ZVUKOM | EÚ sprísni limity hlučnosti vozidiel

História v pohybe I Viete, kde na Slovensku vznikli prvé čerpacie stanice? Stoja tam dodnes?

Veľký prehľad: Najpredávanejšie autá Európy od roku 1972 po súčasnosť

Plus TV

Prvá jazda I Nová Alfa Romeo Junior a Jeep Grand Cherokee

Nový Auto Bild v predaji! Prináša tip na skvelú vychytávku pre vodičov a unikátne testy

Reset a teraz znovuzrodenie: Nová identita značky Jaguar v podobe, akú nečakáte!

Výber pre vás