Vo fabrike Kia Motors Slovakia v Tepličke nad Váhom sa dnes konalo stretnutie podpredsedu vlády a ministra hospodárstva, Richarda Sulíka, so zástupcami Kia Motors a Hyundai Motor Company. Diskusia sa viedla na tému využiteľnosti vodíka ako zdroja energie v podmienkach Slovenskej republiky, ale aj o výskume, vývoji a infraštruktúre súvisiacej s “palivom” budúcnosti. Zdá sa, že Slovensko v tomto smere môže čakať vodíková renesancia. 

Richard Sulík v žilinskej fabrike Kia Motors Slovakia.
Zdroj: Filip Kadlečík

Richard Sulík prezradil, že SIEA (Slovenská inovačná a energetická agentúra) poveril prípravou prvých plniacich staníc vodíka na Slovensku. Aktuálne totiž u nás nenájdete žiadnu. Na ich realizáciu by sa do veľkej miery mali použiť peniaze z eurofondov. Podľa slov ministra hospodárstva by sme sa prvých mohli dočkať v horizonte mesiacov. Nateraz Sulík hovorí o ôsmich čerpacích staniciach, dá sa teda predpokladať, že by sa mohla jedna nachádzať v každom krajskom meste. 

Zatiaľ sa zdá, že by projekt SIEA mohol bežať na dve fázy, prvú štvoricu staníc by sme mohli mať možno i pred koncom tohto roka, ďalšie neskôr. Podľa slov ministra má výstavba plniacich staníc vysokú prioritu. To potvrdil i Jan Burdinski, výkonný riaditeľ oddelenia Hyundai Motor Europe, ktoré má na starosti komunikáciu s jednotlivými vládami Európy. Hovoril, že Hyundai teší, že minister Sulík svojim zmýšľaním skočil rovno do ďalšej dekády a sústrediť sa chce na vodíkový pohon, nie všetku energiu investovať do rozvoja elektromobility.

Jan Burdinski v žilinskej fabrike Kia Motors Slovakia.
Zdroj: Filip Kadlečík

Hyundai Motor Company patrí medzi niekoľko automobiliek, ktoré sa dlhodobo venujú vývoju vodíkového pohonu a nateraz s ním neprestali. Aktuálne ponúka typ Nexo, ktorý na jednu nádrž zvládne prejsť až 800 kilometrov. Doplnenie nádrže pritom trvá približne tri minúty. Hyundai Motor Company a Kia Motors Slovakia sú prepojené spoločnosti, preto nie je vylúčené, že by sa pre Európu vodíkové auto budúcnosti časom mohlo vyrábať aj na Slovensku. Špekulácie hovoria, že by mohlo ísť buď o Kiu postavenú na platforme Nexa, poprípade samotné Nexo. Dnes však zástupcovia žilinskej fabriky túto tému nijak nekomentovali, všetko je teda hudbou budúcnosti.

Slovensko by podľa Sulíka nemuselo byť iba automobilovou veľmocou, ale i baštou výroby vodíkových dopravných prostriedkov. Nemuselo by pritom ísť len o samotnú produkciu, ale i vývoj riešení pre budúcnosť. Minister hospodárstva naznačil možnosť vzniku výskumného centra v Košiciach, ktorého základom by sa mohol stať tím z Technickej univerzity v Košiciach. Práve ten má totiž pracovať na vylepšovaní uskladňovania vodíka. Vláda sa však podľa jeho slov bude snažiť podporiť i výskum na žilinskej univerzite.

Hyundai Nexo.
Zdroj: Hyundai

Zdá sa, že nová vládna garnitúra má seriózny záujem o tému vodíkového pohonu. Richard Sulík nakoniec dodal, že by nebol skeptický voči faktu, že slovenské hospodárstvo stojí na automobilkách. “Raz za 9-10 rokov tu máme krízu, ale inak z áut Slovensko pekne žije,”, povedal ku koncu svojho vyhlásenia. Aby sa tento stav podarilo udržať, treba podľa neho pozerať do budúcnosti a teda na vodíkový pohon.

Richard Sulík a Jan Burdinski v žilinskej fabrike Kia Motors Slovakia.
Zdroj: Filip Kadlečík

Ku koncu tlačovej besedy prekvapil Jan Burdinski z Hyundai Motor Company správou, že Slovenská republika by časom finančne nemusela dotovať iba kúpu elektromobilov, ale i vodíkových automobilov. Podpora by pritom mohla byť až prekvapivo vysoká, možno i takmer dvojnásobná v porovnaní s nedávnymi osemtisícovými dotáciami na elektromobily. Uvidíme, ako všetko nakoniec dopadne, no zdá sa, že Slovensko by v otázke vodíkového pohonu mohlo mať šancu hrať prvé husle.

Ako funguje vodíkový pohon?
  • Dnešné vodíkové automobily poháňajú palivové články. Organizácia FCHEA (Fuel Cell & Hydrogen Energy Association) palivový článok definuje ako zariadenie, ktoré prostredníctvom elektrochemickej reakcie generuje elektrický prúd. Pri modernom vodíkovom vozidle teda energia nevzniká spaľovaním. Ako uvádza FCHEA, palivový článok, teda základný stavebný prvok pohonnej sústavy vodíkového vozidla, sa skladá z anódy, katódy a elektrolytickej membrány, ktorá rozdeľuje dvojicu elektród.
  • Typický palivový článok funguje tak, že cez anódu prechádza vodík a cez katódu zasa kyslík. Na strane anódy rozdelí katalyzátor molekuly vodíka na elektróny a protóny. Protóny potom prechádzajú naprieč elektrolytickou membránou na stranu katódy, zatiaľ čo elektróny sú smerované do elektrického obvodu a vytvárajú elektrickú energiu. Táto energia potom prostredníctvom malého akumulátora či priamo slúži na pohon elektromotora vodíkového vozidla. 
  • Výhodou vodíkového pohonu je nízka produkcia emisií, ale aj vysoká efektivita a spoľahlivosť palivových článkov. Medzi nevýhody zatiaľ patrí obtiažne uskladňovanie a transport či energeticky náročnejšia výroba.