Podľa rodičov bolo moje prvé slovo “Porsche” a drží ma to dodnes. Motoristické články píšem viac ako 5 rokov, preferujem šoférskejšie zamerané a kultové autá.

Anton Čorňák

Auto schopné prejsť 8 000 kilometrov medzi zastávkami na čerpanie paliva? Znie to nemožne, však? Odpoveď nám ponúka samotná história: áno, je to skutočne nemožné. To však americkej automobilke Ford Motor Company nezabránilo v predstavení práve takého auta v roku 1958. Ford Nucleon bol totiž konceptom (alebo lepšie povedané myšlienkou) vozidla poháňaného malým jadrovým reaktorom.

V roku 1958 ukázal Ford svetu auto, aké ešte nevidel. Koncept Nucleon lákal na dojazd viac ako 5 000 míľ na jedno "natankovanie", čím apeloval na povojnovú fixáciu na pohodlie, ktoré odvtedy dominuje americkému konzumu. Rovnako ako niektoré iné jadrové fantázie z 50-tych a 60-tych rokov minulého storočia, ani Nucleon nebol nikdy zhmotnený. Čiastočne kvôli technickým problémom, s ktorými zápasíme dodnes.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/zabudnute-koncepty-ford-nucleon-ake-sialene-je-auto-jadrovy-pohon">Nenechajte si ujsť galériu k článku</a>

Predtým, ako sa budeme venovať dôvodom, prečo Nucleon nikdy nevznikne, poďme sa pokúsiť lepšie pochopiť samotné auto, počnúc jeho rozmermi. Tlačové materiály Fordu predpokladali, že Nucleon bude mať dĺžku 5 metrov a šírku 1,97 metra. Na výšku mal mať len 1 051 milimetrov, čím mal byť len o 22 milimetrov vyšší ako legendárny Ford GT40.

Zďaleka najzaujímavejším rozmerom je ale rázvor, ktorý bol s dĺžkou len 1,76 metra až o 30 centimetrov kratší, ako pôvodné Mini z 50-tych rokov. Nápravy boli umiestnené blízko seba s obrovským predným previsom kvôli hmotnosti, ktorú si mal Nucleus niesť so sebou vzadu: malý jadrový reaktor, ktorý vytlačil kabínu pred prednú nápravu

Jadrový reaktor dostal komerčné meno „Power Capsule“ a podľa automobilky malo ísť o rádioaktívne jadro s ľahkou údržbou. Reaktor mal generovať energiu pre „elektronický menič krútiaceho momentu“, teda išlo pravdepodobne o usporiadanie elektromotora a generátora ako v prípade klasického hybridu. O koncepte sme ale od jeho predstavenia v roku 1958 nepočuli. Dôvod je jednoduchý: jadrová energia nielenže nebola pripravená poháňať osobné automobily v tom čase, ale nie je pripravená ani dnes, o 65 rokov neskôr.

Ako pre motoristický portál The Drive vysvetlil profesor systémového inžinierstva Dr. L. Dale Thomas, zástupca riaditeľa Centra pre výskum pohonu na Alabamskej univerzite v Huntsville, problém s reaktorom v meradle osobného automobilu nespočíva v umiestnení rádioaktívneho materiálu, ale v manipulácii s energiou, ktorú uvoľňuje.

"Samotné jadro reaktora (vrátane tienenia) pre malý jadrový reaktor by sa reálne mohlo zmestiť do motorového priestoru osobného vozidla, kde by generovalo dostatok energie na jeho pohon," vysvetľuje Dr. Thomas. "Problém však vyplýva z problému premeny energie. Jadrový reaktor generuje tepelnú energiu, ktorú je potrebné premeniť na mechanickú energiu."

Rovnako, ako spaľovací motor, aj jadrový reaktor by tak musel premieňať tepelnú energiu na mechanickú silu, teda na výkon a krútiaci moment. Reaktory dokážu túto úlohu vykonávať omnoho efektívnejšie ako spaľovacie motory, pretože teplo, ktoré vytvárajú, sa často používa na premenu vody na vodnú paru, ktorá roztáča turbíny pripojené ku generátorom vyrábajúcim elektrickú energiu.

A tu je jadro problému: tento proces totiž zahŕňa reťazec premien energie. Z tepelnej na mechanickú, z nej na elektrickú a následne späť na mechanickú, ktorá poháňa kolesá. Čím viac premien, tým nižšia efektivita a tým viac mechanických častí. Dokonca aj v jednoduchšom koncepte, v ktorom nahradíme parnú turbínu za jednoduchý <a target="_blank" rel="noopener" href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Tepeln%C3%BD_stroj">tepelný stroj</a>, musí byť prebytočná tepelná energia odvedená pomerne komplikovaným spôsobom v porovnaní so spaľovacím motorom.

"Mobilná jadrová energia v takom malom rozsahu nebola v 50. rokoch realizovateľná," uzatvára Dr. Thomas. „A nie kvôli samotnému malému reaktoru, ktorý dnes vieme vyrobiť v omnoho menšej mierke – pozri projekt <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.nasa.gov/directorates/spacetech/kilopower">NASA KRUSTY</a> – ale kvôli premene tepelnej energie na mechanickú energiu a likvidáciu odpadového tepla v mierke osobného vozidla.“

„Ford pravdepodobne optimisticky predpokladal, že technológia premeny energie sa výrazne zlepší (dodnes máme pravidelne nové objavy v oblasti premeny energie). V ostatnom prípade by sa celá architektúra okolo chladenia a odvádzania prebytkového tepla jednoducho nezmestila pod karosériu osobného vozidla.“

Nucleon navyše nikdy nevznikol ako koncept v plnej mierke. Archivár z Fordu pre The Drive prezradil, že koncept existoval iba ako modely v mierke 3:8, čo dokazuje, že Ford sa skôr zaoberal odpoveďou na otázku, ako bude vyzerať auto s jadrovým pohonom, než ako bude fungovať.

Bol to predsa len koncepčný automobil, ktorý sa zdal ako ďalší logický krok smerovania automobilového priemyslu cez šošovky Ameriky fascinovanej atómovou energiou. Samozrejme, koncepčné autá sú (zvyčajne) navrhnuté tak, aby neoslovili náš pragmatizmus, ale našu predstavivosť, a práve tá nás núti pozerať sa do budúcnosti s úžasom.