Podľa rodičov bolo moje prvé slovo “Porsche” a drží ma to dodnes. Motoristické články píšem viac ako 5 rokov, preferujem šoférskejšie zamerané a kultové autá.

Anton Čorňák

Renault Safrane mal za úlohu zastupovať automobilku v segmente vyššej strednej triedy. V roku 1992 tak nahradil úspešný model Renault 25, no na jeho úspech sa mu nadviazať nepodarilo. V novom tisícročí bol Safrane nahradený avantgardnými modelmi Vel Satis a Avantime. 300-tisíc predaných kúskov za 8 rokov produkcie nehovorí o predajných úspechoch, no Francúzi mali s modelom veľké plány.

V 90-tych rokoch kraľovala vyššej strednej triede nemecká trojka: v roku 1994 prišla na scénu prvá generácia Audi A6 ako nástupca modelu 100 a o rok neskôr prišiel aj Mercedes-Benz triedy E generácie W210 a legendárne BMW radu 5 generácie E39. No v tom čase sa už 3 roky vyrábal francúzsky zástupca segmentu: Renault Safrane. Ten mal za úlohu byť tým najlepším, čo automobilka ponúka a prispôsobená tomu bola aj široká ponuka motorov.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/renault-safrane-long-cours-neexistujuci-elegantny-kombik">Nenechajte si ujsť galériu k článku</a>

Pod kapotou Renaultu Safrane mohli byť zážihové štvorvalce s objemom od 1,9 litra až po 3,0-litrový atmosférický vidlicový šesťvalec. Nechýbali ani naftové motorizácie s objemom 2,1 a 2,5 litra. Tou najzaujímavejšou ale Biturbo verzia bola, ktorá bola k dispozícii vo výbavách RXE a Baccara.

Poháňala ho 3,0-litrová V6 doplnená o 2 turbodúchadlá pôvodom z modelu Alpine A610 s výkonom 193 kW (262 koní) a pohonom na všetky 4 kolesá. Keďže ale v tejto cenovej kategórii ponúkala konkurencia V8 motory, Biturbo sa nestretlo s predajným úspechom a údajne bolo vyrobených len niečo cez 800 kusov.

Legenda hovorí, že dlhoročný šéf dizajnu automobilky Patrick le Quément uvidel na autosalóne v Ženeve v roku 1993 v stánku karosárne Heuliez (ktorá sa venovala najmä výrobe autobusov) dizajn praktickejšej karosérie postavenej na základoch modelu Safrane. Len o pár dní neskôr Renault poslal karosárni nový model Safrane, aby podporil myšlienku, ktorá dostala názov Long Cours.

Dizajnéri z Heuliez spojili priestrannosť kombi, eleganciu shooting brake a komfort a prestíž sedanu do jedného auta. Strecha teda nebola len predĺžená, ale značne upravená. Zaoblená strecha končí presklenou časťou, ktorá je štýlovo orámovaná dvoma zvislými zadnými svetlami. V interiéri zobral Heuliez orientáciu na luxus smrteľne vážne a okrem modrých kožou potiahnutých sedadiel, prepracovaného elektrického ovládania sedadiel a priečky medzi kufrom a zadnými sedadlami dokonca automobil vybavili automatickou prevodovkou, ktorú originálny Safrane Biturbo mať nemohol.

Prototyp bol predstavený na parížskom autosalóne, kde sa dočkal pozitívneho prijatia verejnosti. Auto si zamilovala dokonca aj manželka vtedajšieho šéfa Peugeotu, ktorá bola údajne veľmi sklamaná, že si ho nemôže objednať. Napriek tomu sa praktickejší Safrane do výroby nikdy nedostal: vedenie Renaultu argumentovalo tým, že Safrane je s karosériou liftback aj tak praktickejší, ako konkurencia. 