Pochádzam z automobilovej rodiny, vyštudoval som strojné inžinierstvo a už od roku 2001 som motoristický novinár. Viac ma baví hardvér ako softvér - viac železa a menej káblikov. Zaujíma ma automobilová história a jej odkaz pre dnešok aj budúcnosť, lebo všetko tu už raz bolo, len to nemalo dotykový displej.

Milan Adámek

Medzi mrakodrapmi v&nbsp;Busane prevádzkuje Jung Il Nam svoju nemeckú exklávu. Žiarivo čistá dielňa a umývacia plocha pre puntičkárov. Práve traja pracovníci ručne šampónujú jedno BMW M 760 Li, vedľa hučí Kärcher. Nemecká dôkladnosť nemá šancu proti kórejskej precíznosti. Základné umytie stojí v prepočte 26 eur, plný umývací program pre rozmaznaných 225 eur. Umývacie prostriedky sú značky Herrenfahrt z Mannheimu.

Keď sa Jung Il Nam dozvedel, že prišla návšteva z Nemecka, povedal len: „Ah, Autobahn!“ Viac po nemecky nevie. Už tri roky vedie Jung Il Nam túto umývaciu službu a zdá sa, že sa mu vodí dobre. V Južnej Kórei je to ako všade na svete. Nemecké inžinierske umenie je vysoko cenené. Trhový podiel nemeckých prémiových modelov stúpa každý rok. V roku 2021 sem len Mercedes predal 76 000 vozidiel a BMW okolo 66 000. Je to veľa?

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/ako-juzna-korea-stala-svetovou-automobilovou-velmocou">Pozrite si v archíve viac obrázkov </a>

Povedzme to takto: Obaja lokálni premianti trhu Hyundai a Kia dodali spoločne 1,3 milióna exemplárov. Okolo 80 % všetkých predaných áut pochádza z&nbsp;domácej produkcie. Tak na uliciach 3,5-miliónového Busanu jazdia domáce autá. Ioniq 5 ako e-taxi, luxusné limuzíny Genesis a u nás už dlhšie nepredávané Kie Carnival v preprave pasažierov. Prepychový veľkopriestorový van v salónnej úprave s tlstými koženými sedadlami, hrubými závesmi a&nbsp;s&nbsp;funkciou masáže nôh v zadnom rade.

Od chodenia peši po jazdu s masážou nôh: „Po vojne v roku 1953 patrila Južná Kórea k najchudobnejším krajinám na svete,“ hovorí Sowon. Mladá dáma žila ako dieťa štyri roky v Kolíne a v Brémach. Medzitým sa opäť vrátila domov. Životné podmienky sú tu dnes dobré, ale tvrdé. Maturity sú tu považované za najťažšie na svete. Životné náklady sú v Soule na jedenástom mieste z&nbsp; 209 veľkomiest sveta. Kto niečo dosiahol, býva vo výškovej budove. A to čo najvyššie, ako je možné.

Dostať sa vysoko hore – po tom túži Kórea už celé desaťročia. Za svoj vzostup ďakuje krajina diktátorovi. Park Chung-hee bol medzi rokmi 1961 až 1979 prezidentom. Potláčal demokratickú scénu a na konci ho zavraždil člen jeho vlastnej tajnej služby, ale začiatkom šesťdesiatych rokov podporil mohutný hospodársky rast. Podporoval firmy, aby začali robiť niečo úplne nové a okrem iného ich nasmeroval aj do automobilovej oblasti.

Preto dnešné kórejské automobilové značky nemajú čisto automobilovú históriu, ale sú to obrovské koncerny so zmiešanou produkciou. Najväčším koncernom v krajine je Samsung, ktorý je u nás známy hlavne televízormi a mobilnými telefónmi. To, že koncern patrí celosvetovo k Top 500 životných poisťovní alebo že vyrába pod svojou značkou aj autá, vie už u nás menej ľudí. Od roku 2000 síce patrí väčšinový podiel výroby osobných áut Renaultu, ale autá si názov ponechali aj doteraz. Na dvojposchodovom moste v Busane nás práve predbieha Samsung XM3, ktorý u nás poznáme pod názvom Renault Arkana.

Aj Hyundai je taký gigant, hoci medzičasom bol rozdelený na rôzne, sčasti hospodársky od seba nezávislé, časti. Pod názvom Hyundai vznikajú lode, nábytok, kuchyne, autobusy, výťahy. Aj trojhodinovú cestu zo Soulu do Busanu absolvuje človek vo vlaku Hyundai (dvere a okná však mal made in Germany). A kto chce, môže pred odletom domov nakúpiť na letisku v Hyundai Duty Free Shope.

Kórea je dnes piatym najväčším výrobcom áut na svete. Keď v roku 1991 prišli do Európy prvé kórejské autá, nikto na to ani nepomyslel. Vtedy sa predávali ich modely hlavne pre výhodnú cenu. Hyundai Lantra bola o tretinu lacnejšia než VW Passat alebo Opel Vectra. Pri Lantre poskytovalo kedysi podporu japonské Mitsubishi. A samotný Mercedes prenechával Kórejčanom staré technické know-how. Pod kapotou SsangYongu Musso z&nbsp;deväťdesiatych rokov je motor Mercedes. Príležitostne ešte na kórejských cestách vidieť SsangYong Chair­man vo formáte triedy S, ktorý však v skutočnosti spočíva na technike z&nbsp;triedy E (W 124).

Všetko to je už história. Dnes zvládnu Kórejčania výrobu sami. A&nbsp;niekedy dokonca lepšie. Minimálne od slávnej scény, keď bývalý šéf VW Winterkorn na autosalóne IAA 2011 sediac v Hyundaii nahnevane povedal: „Tu nič nevŕzga!“, sa tešia autá z Kórey dobrému ohlasu.

Po 30 rokoch postaví Hyundai továreň v Južnej Kórei

Z chudobnej krajiny vzišiel hrdý hightech národ. Následok: Hyundai a Kia vyvážajú viac ako polovicu svojej produkcie do zahraničia. Ich fabriky pracujú na Slovensku, v Česku či v Indonézii – lebo v Kórei sú medzitým príliš vysoké mzdy a stávková pohotovosť osadenstva veľmi vysoká. Napriek tomu Hyundai oznámil, že skoro po troch desaťročiach postaví do roku 2025 novú továreň na elektrické autá doma v Južnej Kórei.

Kam vedie cesta Kórey, ukáže návšteva vývojového centra Hyundai v&nbsp;Namyangu. Stojí tu Jae­yong Song pred veľkým, zakriveným projek­čným plátnom. Je šéfom jedného z&nbsp;koncernových odvetví, ktoré chce vytvoriť mobilitu budúcnosti s novým typom lietajúcich zariadení. Tie by mali byť poháňané elektrickým prúdom alebo vodíkom. Song pracoval veľa rokov v NASA a hovorí: „Tá technika príde, je to len otázkou času.“ Naposledy boli za prevratnými zmenami v preprave vzduchom prúdové lietadlá, teraz by mala prísť úplne nová forma pohonu.

Spoločne s výrobcom prúdových motorov Rolls-Royce chce Hyundai vyvinúť malé lietadlá. Štvor- alebo päťmiestne elektrické vznášadlá, ktoré budú slúžiť na prepravu na krátke vzdialenosti vo veľkomestách a nebudú pritom potrebovať žiadnu vzletovú ani pristávaciu dráhu.

A vodíkový pohon, ktorý sa tu tiež vyvíja, budú zase využívať asi 20-miestne lietadlá v regionálnej preprave. Mali by byť jednoznačne ekonomickejšie než v súčasnosti prevádzkované súkromné prúdové lietadlá, a tiež ekologickejšie. Song hovorí: „Len v samotných USA je vyše 5 000 letísk, z ktorých mnohé neponúkajú žiadnu oficiálnu leteckú prevádzku.“ Poletíme onedlho v kórejských lietadlách namiesto toho, aby sme jazdili v kórejských autách?

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/ako-juzna-korea-stala-svetovou-automobilovou-velmocou">Viac obrázkov z Južnej Kórey </a>

Až taký veľký nezvyk by to nemusel byť. Interiérový dizajn malého lietadla pochádza z pera dizajnéra Luca Donckerwolkeho. Belgický návrhár už má vo svojom portfóliu autá Hyundai, Kia aj Genesis. A vzduch nad nami tu bude stále.