Redakcia Auto Bild

Dino 206/246 GT (1967-1974)

Názov tohto auta bol vybraný na počesť Alfreda „Dina“ Ferrariho, najstaršieho syna starého Enza, ktorý predčasne zomrel na vzácnu chorobu. Práve Dino bol jedným z tvorcov motora V6, ktorý bol neskôr použitý v aute pomenovanom po ňom. Dizajn 206 GT je samozrejme od Pininfarina. Pod kapotou je dvojliter V6 s výkonom 178 koní. Celkovo bolo vyrobených 152 kusov, a to v rokoch 1967 až 1969. Potom sa na scéne objavilo Dino 246 GT, potom už s 2,4-litrovým motorom a 192 koňmi.

Lamborghini Countach (1974 – 1990)

Lamborghini Countach debutovalo na ženevskom autosalóne v marci 1971 a okamžite sa stalo legendou vďaka svojmu futuristickému dizajnu, ktorý pôsobil ako zo sci-fi filmu. V skutočnosti bol jeho vzhľad taký pozoruhodný, že Countach LP 400 S sa objavil vo filme The Cannonball Run. Po celú cestu k novému LPI 800-4 má Countach špeciálne miesto v srdciach fanúšikov na celom svete.

Countach poháňal vidlicový 12-valec s rôznymi objemami od 3,9 litra vo verzii LP400 po 5,2 litra vo verzii 5000 QV a 25th Anniversiary. Najsilnejšia verzia mala výkon 335 kW (455 koní) pri 7 000 ot./min a 500 Nm krútiaceho momentu. Vznikli aj 2 kusy (na objednávku švajčiarskeho predajcu Lamborghini) s prívlastkom Turbo S, ktoré boli naladené až na 558 kW (759 koní) a 876 Nm.

Alfa Romeo 8C 2900B Lungo Spider (1937–1939, 1941)

Korene Alfa Romeo 8C 2900 môžeme vystopovať k pretekárom, ktorých Alfa vyvinula v 20-tych rokoch, ako sú P3 a P2, čo boli jednosedadlové automobily značky Grand Prix, ktoré vyhrali preteky. V týchto autách nechýbal ani preplňovaný osemvalcový motor. Z nich vzišli pretekári 8C 2300, po nich 8C 2600 a nakoniec 2900. Alfa vytvorila model 2900 na mieru pre majetnú klientelu. Ako taký bol automobil nabitý množstvom technológií a dielov zapožičaných z pretekárskych áut, ktoré majiteľom ponúkali skutočne vzrušujúci zážitok.

Ferrari 250 GTO (1962–1964)

Model 250 GTO bol vrcholom vývoja série 250 GT v súťažnej forme, pričom stále zostal cestným autom. Svoju verejnú premiéru absolvoval na výročnej predsezónnej tlačovej konferencii Ferrari v januári 1962 a bol jediným vystaveným modelom s motorom vpredu, pričom jeho športové pretekárske náprotivky mali všetky konfiguráciu s motorom v strede. Všetky vyrobené exempláre, okrem áut s karosériou '64, mali tri odnímateľné panely v tvare písmena "D", uchytené štvrťotáčkovými spojovacími prvkami na hornej strane prednej časti, aby sa zvýšil prietok vzduchu chladičom.

Bola to ikona, ktorej agresívna línia dodnes uchvacuje a pre mnohých je považovaná stále za najkrajšie Ferrari všetkých čias. Na dráhe vyhralo všetko, čo sa dalo vyhrať, a dnes je historicky najvyššie hodnoteným autom na svete. Samotná značka hovorí o čísle 30 miliónov eur, no časom bude určite rásť. Písmeno O v GTO znamená Omologata (schválené), no namiesto požadovaných 100 exemplárov automobilka vyrobila nakoniec iba 36, plus ďalšie tri vybavené motorom s objemom 4000 cm3.

Bugatti Type 57 S/SC Atlantic Coupe (1936 – 1938)

Syn Ettore Bugatti Jean začal modernizovať modelovú politiku luxusnej značky okolo roku 1930. Namiesto niekoľkých rôznych modelov vyvinul jeden základný model, z ktorého odvodil niekoľko rôznych variantov. Bugatti navrhlo typ 57 ako sériový automobil a ako pretekársky variant. Ponuka zahŕňala rôzne možnosti motorov a karosérií ako Galibier (štvordverový sedan), Stelvio (kabriolet), Ventoux (dvojdverový sedan) a Atalante (kupé). V čase, keď sa výroba v roku 1940 zastavila, opustilo výrobnú halu približne 800 modelov Type 57 v rôznych verziách. To samozrejme neplatí pre Atlantik. Keď sa prvýkrát objavil, jeho telo bolo už nápadne krásne a exotické. Kolesá odstávajú od karosérie a kapota je extrémne dlhá na auto s celkovou dĺžkou len 3,70 metra. Zadná časť splýva dolu v oválnom tvare siahajúcom takmer až k zemi. Pohľad zozadu dopĺňa šesť tenkých koncoviek výfuku. Výnimočným dizajnovým prvkom je vyvýšený šev, ktorý prechádza zvisle od pántu v delenej kapote až po zadnú časť. 

Bugatti predalo zákazníkom iba tri z ručne vyrobených áut značky Atlantic. V roku 1936 Bugatti postavilo prvý model pre britského bankára Victora Rothschilda, pôvodne bez kompresora, v šedo-modrej farbe. Toto vozidlo s číslom podvozku 57 374 je teraz známe ako „Rothschild Atlantic“. Tretí vyrobený automobil „Holzschuh Atlantic“ s číslom podvozku 57 473 bol dodaný francúzskemu Jacquesovi Holzschuhovi v októbri 1936. Druhý majiteľ auta, zberateľ, zahynul pri nehode na železničnom priecestí. Bugatti bolo úplne zničené. Desaťročia potom bol predmetom komplexnej obnovy, aj keď motor sa nepodarilo zachrániť. Módny návrhár Ralph Lauren je majiteľom posledného vyrobeného Atlanticu, s číslom podvozku 57 591, „Pope Atlantic“ bol dokončený v máji 1938 – jeho prvým majiteľom bol Brit RB Pope.

Mercedes-Benz 300SL (1954–1957)

Úspešný príbeh Mercedesu pokračoval v roku 1954 modelom 300 SL „Gullwing“, kupé, ktoré svojím jedinečným dizajnom a mimoriadnym výkonom obrátilo hlavy nadšencov športových áut. Korene vývoja automobilu ležali v USA: „To, čo tu potrebujeme, je skvelé športové auto Mercedes-Benz,“ povedal údajne americký importér Maximilian Hoffman. V septembri 1953 presvedčil predstavenstvo Daimler-Benz, aby postavilo sériovú verziu úspešného pretekárskeho športového auta 300 SL. Je neuveriteľné, že len o päť mesiacov neskôr vo februári 1954 zažil Mercedes-Benz 300 SL (W 198) svoj senzačný debut na medzinárodnom autosalóne v New Yorku. Z nového športového auta vyžarovala elegancia a inovácia v rovnakej miere. 

Išlo o prvé štvortaktné sériovo vyrábané osobné auto na svete, ktoré bolo vybavené priamym vstrekovaním paliva zvyšujúcim výkon a účinnosť. Dych vyrážajúci motor s výkonom 158 kW (215 k) poskytoval maximálnu rýchlosť 250 km/h v závislosti od prevodového pomeru. To urobilo z 300 SL najrýchlejšie sériové auto svojej doby. Rovnako ako v prípade legendárneho pretekárskeho športového auta zo sezóny 1952 sa vozidlo vyznačovalo konzistentným ľahkým dizajnom v celom rozsahu a priestorovým rámom, ktorý podporoval motor, prevodovku a nápravy a nenechával priestor pre konvenčné dvere.

Ako nástupca Porsche 356 si model 911 od začiatku získal srdcia nadšencov športových áut. Prototyp bol prvýkrát predstavený na frankfurtskom autosalóne IAA v roku 1963 ako 901 a pre jeho uvedenie na trh v roku 1964 bol premenovaný na 911. Jeho vzduchom chladený šesťvalcový plochý motor s objemom dva litre dodával výkon 96 kW (130 k) a dosiahol pôsobivú maximálna rýchlosť 210 km za hodinu. Ak by ste chceli ísť trochu pomalšie, mohli ste sa rozhodnúť aj pre štvorvalcové Porsche 912 z roku 1965. V roku 1966 Porsche predstavilo 911 S s výkonom 160 k, ktoré ako prvé dostalo kované zliatinové disky od spoločnosti Fuchs. 911 Targa s charakteristickou tyčou proti prevráteniu z nehrdzavejúcej ocele debutovala koncom roku 1966 ako vôbec prvý bezpečný kabriolet na svete.

Poloautomatická štvorstupňová prevodovka Sportomatic pribudla do zostavy v roku 1967. A s modelom 911 T a neskorších variantoch E a S sa Porsche stalo prvým nemeckým výrobcom, ktorý splnil prísne predpisy USA o kontrole výfukových emisií. Porsche 911 bolo so stúpajúcim zdvihovým objemom stále výkonnejšie, spočiatku na 2,2 litra (1969) a neskôr na 2,4 (1971). 911 Carrera RS 2.7 z roku 1972 s motorom s výkonom 210 k a hmotnosťou necelých 1000 kg zostáva dodnes stelesnením auta snov. Jej charakteristický „ducktail“ bol prvým zadným spojlerom na svete na sériovom vozidle. 

Chevrolet Corvette Sting Ray kupé (1963)

Corvette Stingray z roku 1963 odštartovala druhú generáciu (C2) športových modelov Corvette vyrábaných divíziou Chevrolet General Motors. Vývoj tohto auta má korene v dvoch samostatných projektoch GM, konkrétne Q-Corvette a Bill Mitchell závodný Sting Ray. Renomovaný americký automobilový dizajnér Bill Mitchell bol ohromený silným horizontálnym štýlom automobilov ako Abarth 750 Streamliner a Alfa Romeo Disco Volante, ktoré sa predvádzali na autosalóne v Turíne v roku 1957.

Projekt Q-Corvette sa na druhej strane odvolával na iniciatívu Chevy GM Eda Colea na výrobu áut, ktorých charakteristikou bol vpredu uložený motor a prevodovka vzdau. Mitchell ukázal obrázky áut, ktoré videl na autosalóne v Turíne, dizajnérskemu tímu Q-Project. Nakoniec, v roku 1959, prvky nového projektu Q-Corvette a pretekára Sting Ray od Billa Mitchella boli integrované do experimentálneho konštrukčného programu spoločnosti XP-720. Dôraz sa kládol na zlepšenie pohodlia cestujúcich a batožinového priestoru, ako aj zlepšenie jazdných a ovládateľných vlastností. Stručne povedané, projekt XP-720 bol vyčlenený tak, aby poskytoval vynikajúci výkon oproti predchádzajúcim Corvette. Tento program predstavuje posledné kolo na vývojovej ceste Corvette Stingray z roku 1963.

Lamborghini Miura P400/P400S (1967–1971)

Zámerom Ferruccia Lamborghiniho bolo vytvoriť auto ešte šokujúcejšie ako model 350 GT a s nezameniteľnou karosériou od Carrozzerie Bertone. Vďaka schopnostiam mladých inžinierov Giampaola Dallaru a Paola Stanzaniho ožila legendárna Miura a preslávil ju práve 4-litrový motor V12, ktorý dokázal vyvinúť maximálny výkon, od 350 do 385 k. Od svojho prvého predstavenia sa Miura stala najžiadanejším autom filmových režisérov. Až 43 filmov bolo natočených s Miurou v hereckom obsadení a často hrá hlavnú úlohu, vrátane slávneho „The Italian Job“ z roku 1969, kde P400 Miura riadená Rossanom Brazzim zaberala celú štartovaciu sekvenciu.

Jaguar E-type Coupé (1961–1967)

Ako to, že auto dokáže aj po šesťdesiatich rokoch od prvého uvedenia dominovať motoristickej scéne? Môže sa to zdať zvláštne, ale E-Type si ctia mladí aj starí. Zdá sa, že nikdy nezmizne alebo naňho aspoň nikto nezabudne. Dizajn auta bol a je tým, čím vyniká. Pred rokom 1961 bola väčšina športových modelov statická a skôr predvídateľná, dokonca aj modely od talianskych dizajnérov ako Pininfarina.

Jaguar si na uvedenie E-Typu vybral autosalón v Ženeve v roku 1961 a 15. marca bol predstavený svetovej tlači.&nbsp;V tú stredu ráno sa pri stánku Jaguar okolo veľkej drevenej debny zhromaždil dav. Čoskoro sa box začal pohybovať smerom nahor a zároveň odhalil lesknúce sa opalizujúce kupé typu E-Type, jediný E-Type dostupný pre statické zobrazenie vo vnútri haly.&nbsp;Podľa nepotvrdenej, no veľmi populárnej legendy, sám Enzo Ferrari nazval E-Type "najkrajším autom, aké kedy bolo vyrobené." Dizajnéri, s ktorými C&amp;D robil rozhovor, zjavne zdieľali jeho názor.