Redakcia Auto Bild

Pochádza z Brazílie, kde je už dlhšie v predaji pod názvom Nivus. Pre Európu ho teraz vyrábajú v španielskej Pamplone ako Taigo. Jeho technika pochádza z veľkého skladu koncernu VW, na aktuálnu platformu MQB vo verzii A0 majú dosah už aj v ďalekej Južnej Amerike. Čisto formálne je Taigo takpovediac T-Cross so zošikmenou strechou. Jeho dizajn nie je príliš nápadný, typický „VW páčivý“ s harmonickým zadkom, rutinovaný a bez ďalších experimentov.

A vďaka tomu je celkom iný než ostatní dvaja naši kandidáti v porovnaní. Výrazne moderne pôsobí vlani predstavený Hyundai Bayon, ktorý vyzerá čerstvo a s pekným zadkom aj odvážne. Technika Bayona pochádza z malého modelu i20.

Nissan Juke jestvuje v druhej generácii od roku 2019 a opäť sa prezentuje sviežim, nápaditým dizajnom, ktorý už však nie je taký kontroverzný ako u jeho predchodcu. Juke využíva tú istú techniku ako Renault Clio a Captur.

V rámci priestorovej ponuky sú Taigo a Bayon výrazne pred Nissanom s celkovo ľahkými výhodami pre Hyundai. Ten je zariadený moderne a vkusne, vpredu aj vzadu disponuje prekvapivo veľkým priestorom, dobre nadimenzovanou pozíciou sedenia a poriadnymi sedadlami. Batožinový priestor zhltne od 334 do 1 128 litrov, čo však platí iba pre verzie so 48-voltovým mildhybridným systémom. Bez neho by to bolo 411 až 1 205 litrov.

Do kufra VW Taiga sa zmestí 440 až 1 222 litrov (do T-Crossu inak 455 až 1 281 litrov). A keď už sme pri tom, vnútorná výška napriek novej línii strechy v porovnaní príliš neutrpela. Taigo je vzadu len o pol centimetra nižšie než T-Cross. Trik spočíva v tom, že VW namontoval zadnú lavicu nižšie, preto sa tu sedí hlbšie a bližšie k podlahe. Naopak, vpredu sa sedí trochu privysoko, vyšší sa temenom hlavy priblížia k stropu celkom natesno, čo nie je úplne optimálne.

Zariadenie interiéru poznáme z modelu VW Polo. Známy je tak aj aktuálny multimediálny systém (Discover Pro za 1 260 eur) bez otočného ovládača hlasitosti, so zle rozdelenými menu a spomalenými reakciami dotykového displeja. Aj nervózne senzorické plochy na ovládanie klimatizácie zostali zachované. Nissan zariadili jeho tvorcovia veľmi hravo, jemne rozoklane, s nápaditými otvormi ventilácie, veľkými a prehľadnými prístrojmi a relatívne malým 8-palcovým dotykovým displejom (navigácia za 450 eur extra).

V rámci priestoru sa musí Juke postaviť dozadu, je tesnejší než Taigo a Bayon. Vpredu si to až tak nevšimnete, je to tam dostatočne vzdušné. Vzadu to však neplatí: je to tam tesné a na nízko umiestnenej lavici sa nesedí príliš pohodlne. Kufor zhltne slušných 422 až 1 305 litrov batožiny. Nissan poháňa rovnako ako ostatné dva modely litrový trojvalec, tu s výkonom 114 koní. Veselo a drzo vrčí, je živý aj pri nízkych otáčkach, hore mu však akosi dochádza para.

Šesťstupňová prevodovka sa ovláda dosť tvrdo, riadenie je tuhšie než v ostatných dvoch. Juke pruží až drsne, s menším bočným náklonom než VW a Hyundai. Celkovo sprostredkúva športovo naladený jazdný dojem. To môže byť zábavné – pokiaľ budete počítať s ústupkami v rámci komfortu. VW bol v čase testu naporúdzi len v kombinácii so 7-stupňovou dvojspojkovou automatickou prevodovkou DSG, jeho turbomotorček ponúka výkon 110 koní. TSI a DSG sa počas štartu príliš „nemusia“, rozbeh prebieha s oneskorením a jemným trhaním, potom to už však funguje nenápadnejšie.

TSI je sám osebe známy ako dobrý agregát, je živý a točivý. Riadenie pracuje ľahko a presne. Aj ostatné prísady MQB sú známe, v Taigu však vyladené nie tak celkom harmonicky ako v iných prípadoch. Taigo pruží relatívne tuho a necitlivo, dlhé vlny ho takmer rozhodia, predná náprava má na nepokojnom podklade sklony k búchaniu. Poznáme to aj lepšie.

V Hyundai pracuje litrový trojvalec s výkonom 120 koní. Jeho zvláštnosťou je 48-voltový mildhybridný systém so štartérom generátorom poháňaným remeňom a elektronicky riadená spojka (clutch by wire) spojená so šesťstupňovým manuálom. Vďaka nej je možné plachtenie, čiže jazda s vypnutým motorom (v režime eco). Tí rýchlejší si možno všimnú omeškanie počas radenia, inak tento systém zostáva kompletne nenápadný. Motor štartuje výrazne jemne, beží zachrípnuto až drsne a točí celkom radostne nahor. V rámci jazdných výkonov je Bayon celkom tesne vpredu.

Podvozok Hyundai nastavil skôr komfortne, s mäkkým pružením a ľahkým, dostatočne priamym, no trochu necitlivým riadením. Za Ba­yon v testovanej najvyššej výbave Style si Hyundai pýta 22 390 eur, Nissan ­Juke vo výbave N-Connecta je s cenou 21 040 lacnejší takmer o jeden a pol tisíc, VW Taigon s cenou 23 640 eur je nad nimi. Vďaka lepšej záruke tak napokon Kórejčan porazil Brazílčana.