Nikto nie je dokonalý a každý človek má právo na to, aby sa občas pomýlil. To by ale malo logicky znamenať, že nabudúce už si bude na svoje chyby dávať väčší pozor, no u niektorých vodičov toto pravidlo neplatí. Počas šoférovania sa vedome dopúšťajú mnohých omylov, ktoré v niektorých prípadoch môžu vieť k nehode. Na Slovensku sa pravidelne opakuje napríklad opičí reflex - keď sa stane na ceste nehoda alebo iná zvlášnosť, ľudia začnú spomaľovať (častokrát aj v opačnom smere jazdy), blokovať inak normálny dopravný tok, len aby videli z prvej ruky, čo sa deje. Ktorý z nasledujúcich vodičov vám dokážu zdvihnúť tlak najviac?
1. Parkovanie štýlom „ako chcem"
Všetky väčšie slovenské mestá zápasia s nedostatkom parkovacích miest. O to viac dokážu motoristov nahnevať ignoranti, ktorí zaberú dve parkovacie miesta, alebo stoja tak nakrivo, že ostatní majú obavy vedľa nich zaparkovať, pričom sú tieto obavy pochopiteľné. Ak je niekto natoľko lenivý, že nedokáže vyrovnať auto a odstaviť ho približne do stredu medzi biele čiary, čo sa stane, keď bude z parkovacieho miesta vychádzať?
Navyše takýmto divotvorným státím zostáva na jednej strane veľmi málo miesta a šanca, že vodič či jeho spolujazdec obúcha dvere susedného vozidla je príliš vysoká. Veď dnes už prakticky nenájdete auto, ktoré by na dverách nemalo takéto škrabance. Lenže poškodenie sa často nedá vyriešiť leštením, ale musí sa prelakovať. A keďže cena lakovania sa pri bežných farbách pohybuje v priemere 100 eur za jeden diel, ignorancia a lenivosť jedného vodiča vyjde toho druhého na poriadny balík.
Vo väčšine prípadov nakrivo stoja vozidlá, ktoré vošli do parkovacieho miesta ňufákom. Nakoľko je priemer otáčania zadnej nápravy nemenný, vodič si pri parkovaní vpred musí nadbehnúť, no to nie je vždy možné. Navyše má horší prehľad o pohybe prednej časti a jej vzdialenosti od susedných vozidiel, najmä vtedy, ak má veľký previs. Zacúvané autá zväčša stoja aspoň približne v strede a zarovnané s dopravným značením. Nejde len o to, že pri cúvaní je vodič opatrnejší. Súvisí to s princípom vysokozdvižného vozíka, ktorý má riadenú zadnú nápravu. Práve preto, aby dokázal manévrovať v zúžených priestoroch.
Rozhodne nemožno hovoriť o tom, že cúvanie je pomalší manéver. Veľakrát môžeme sledovať vodiča, ktorý sa silou mocou snaží dostať do parkovacieho miesta predkom a spojka kvíli ako pubertiak pred maturitou. No keby namiesto tohopoužil spiatočku, dávno by mal po starostiach. Parkovanie s použitím spiatočky má aj ďalšiu výhodu - zacúvať na parkovacie miesto z hustej premávky je totiž podstatne jednoduchšie, než do nej vycúvať.
