Eva Karolčíková

Ak ste doteraz žili v tom, že je hybridný pohon alebo mechanický štartér hudbou 21. storočia, ste na veľkom omyle. Aj keď veľké množstvo systémov v dnešných vozidlách považujeme za inovatívne, v skutočnosti ich vynálezcovia objavili dávno, no zabudlo sa na ne alebo ich v tom horšom prípade voľakto zmietol zo stola. Niektoré z nasledujúcich príkladov sa objavili dokonca až po niekoľkých dekádach.&nbsp;

Hybridné vozidlá sa v dnešnom svete tešia obrovskej popularite, no tento typ pohonu existuje už viac ako 100 rokov! Prvý hybridný automobil vynašiel "náhodne" v roku 1989 Dr. Ferdinand Porsche, ktorý spojil elektrické a benzínové prvky do jedného motora. Energiu na kolesá prenášali 4 elektromotory. Tak ako to platí dnes, aj v tej dobe však boli autá so spaľovacím pohonom oveľa lacnejšie, takže sa tento unikát začal prehliadať. Do popredia sa opäť dostal až v polovici 90. rokov, keď Toyota predstavila verejnosti model Prius.&nbsp;&nbsp;

Dnes je pevnou súčasťou nielen našich mobilných zariadení, ale aj vstavaným prvkom vozidiel. Prekvapivé ale je, že prvý koncept navigácie vznikol už v 30. rokoch. No, vzhľadom na dobu, v ktorej začínala, nešlo ani tak o navigáciu GPS, ako skôr nástroj na navigovanie po mape. V skutočnosti neposkytovala žiadne hlasové povely ani nevyužívala informácie zo satelitov. Išlo o zariadenie, ktoré bolo dodávané so sadou papierových máp. Tie boli zabalené v zvitkoch a rýchlosť rolovania ovládal kábel pripojený k rýchlomeru. Aj keď sa to môže zdať nepravdepodobné, rýchlosť, akou sa pohyboval displej, bola vždy úmerná rýchlosti automobilu. Ak ste sa však odchýlili od plánovanej trasy, nastal veľký problém. V tom okamihu ste museli nájsť na mape ručne miesto svojej aktuálnej polohy, čo niekedy trvalo aj desiatky minút.&nbsp;

Elektrické okná sa prvýkrát objavili na modeli Packard 180s modelového roku 1941. Okno sa zdvíhalo pomocou hydrauliky ovládanej elektrickými spínačmi. Išlo v podstate o rovnakú technológiu, ktorá sa starala o ovládanie sklápacej strechy, neskôr ju využili aj na posúvanie sedadiel. Dnes sú elektrické okná takým štandardom, že veľa mladých vodičov často zamrzne, keď narazia na staré dobré švihadlá.&nbsp;

Prevodovka z roku 1904 sa často považuje za prvú automatickú prevodovku pre motorové vozidlá. Bola vyvinutá v Bostone v Spojených štátoch, mala dva prevodové stupne a motorové zotrvačníky, ktoré riadili výber prevodového stupňa. Pri vyšších otáčkach motora bol zaradený vysoký prevodový stupeň. Keď vozidlo spomalilo a znížili sa otáčky motora, prevodovka sa zaradila späť na nižší prevod. Nešlo ale o príliš šťastné riešenie, pretože nezvládala náhle zmeny stupňov a tak veľmi rýchlo zlyhávala.

Všetci vieme, ako vyzeralo štartovanie auta pred touto technológiou. Pritom do roku 1911 znamenalo naštartovanie motora zložitý proces. Do prednej časti vozidla ste museli vložiť ručnú kľuku a manuálne ju roztočiť. Ak išlo všetko hladko, auto naštartovalo. Ak by sa kľuka odrazila späť, mohli ste si zlomiť zápästie alebo ruku. Zakladateľ Cadillacu Henry Leland dobre vedel, aké sú riziká pri štartovaní ručnou kľukou a tak chcel vymyslieť niečo bezpečnejšie. Elektrický motor musel byť dosť veľký a dostatočne výkonný na to, aby naštartoval motor, ale nesmel bežať nepretržite. A tak spoločnosť Kettering dňa 17. februára 1911 dodala do Cadillacu prvý štartér na svete. V čase, keď firma Kettering oficiálne získala v roku 1915 patent na svoj vynález, tento systém využívalo 98 percent sériových automobilov, s výnimkou Fordu.

Prvým sériovým automobilom s možnosťou vyhrievaných sedadiel bol Cadillac De Ville z roku 1966. V tej dobe ste si museli za ohrievanie zadku priplatiť 60 dolárov navyše. Druhý v poradí s týmto systémom nastúpil na trh Saab, ktorého modely z roku 1972 mali vyhrievané sedadlá v štandarde. Zohrievali sa okamžite po naštartovaní a keď termostat ohlásil, že dosiahli najvyššiu možnú teplotu, samé sa vypli.&nbsp;

S&nbsp;touto myšlienkou ako prvé experimentovali nemecké firmy ešte v&nbsp;druhej polovici 30-tych rokov. Dôvod bol prostý – nedostatok ocele, ktorá sa využívala vo vojenskom priemysle. Prvý s použitím plastov prišiel na trh model DKW F9, no v sériovej výrobe sa nikdy neobjavil. Po skončení vojny sa plast začal používať v&nbsp;kontroverzných automobiloch ako Chevrolet Corvette, ale aj v&nbsp;mohutných východonemeckých strojoch AWDZ, z&nbsp;ktorých sa neskôr vyvinul trabant.

Aj keď sa prvé patenty a výskum v oblasti airbagov datujú na začiatok 50. rokov, prvý krát boli verejnosti k dispozícii v automobile Oldsmobile Toronado z roku 1973. V 70. rokoch airbagy ponúkala spoločnosť Ford a GM, no neskôr ich prestali vyrábať, lebo zákazníci si za ne nechceli priplácať. Do Európy dorazili až v roku 1980 s príchodom triedy S od Mercedesu, v ktorom tvorili volieteľnú výbavu. Po ňom sa pridalo aj Porsche 944 a Honda Legend.&nbsp;

Každý vie, že Volvo bolo prvou spoločnosťou, ktorá v roku 1959 nasadila do svojich vozidiel bezpečnostné pásy. No ešte v roku 1948 sa americký podnikateľ Preston pokúcil namontovať bezpečnostný pás na svoj rovnomenný Tucker Torpedo. Obchodníci ho napriek novému bezpečnostnému prvku presvedčili, že zákazníci si za túto novinku nebudú ochotní priplatiť. Pritom vyrobil asi 500 kusov modelu so sériovo zabudovaným bezpečnostným pásom.

Bezkľúčové otváranie auta sa objavilo v 80. rokoch s prichádzajúcou vlnou technologického pokroku. Jedným z prvých takýchto postupov bol kódový systém, vďaka ktorému ste síce nemuseli strkať kľúč do zámku, no museli ste na tlačidlách dverí zadať kód. Ten následne otvoril dvere a ďalšie zadanie kódu odomklo kufor. Bezkľúčový prístup výrazne pokročil na konci 80. rokov so systémami, ktoré väčšina ľudí pozná dnes. Komunikujú s centrálnym zámkom, ktorý vozidlo odomyká a zamyká. Spočiatku tieto systémy pracovali pomocou infračerveného žiarenia, no tento signál bol pomerne slabý a neschopný na veľké vzdialenosti.