Redakcia Auto Bild

Práve konkurencia podnecuje výrobcov k tomu, aby svoje vozidlá neustále zlepšovali a ponúkali stále pokročilejšie riešenia, ktoré prinášajú prospech konečnému spotrebiteľovi. V minulosti sa ale vyskytlo niekoľko prípadov, keď sa spolupráce vyplatili, príkladom je nasledujúcich 10 automobilov.&nbsp;

Reč nebude o nedávnych spoluprácach, ako je napríklad Toyota Supra. A tento článok nebude ani o partnerstvách automobiliek, ktoré sú súčasťou tej istej automobilovej skupiny. Dnes zájdeme o niečo ďalej a ukážeme vám vozidlá, ktoré boli kedysi navrhnuté a vyrobené dvoma rôznymi značkami, ktoré sú až na pár výnimiek, v súčasnosti vážnymi konkurentmi.

V tomto prípade vstupuje na scénu Yamaha a spolupracuje na legendárnom motore V10 s objemom 4,8-litra, ktorý sa umiestni do modelu Lexus LFA. Silný atmosférický agregát generoval výkon 412 kW (560 k) a jeho charakteristickým partnerom sa stala melódia generovaná výfukovým systémom, na ktorom sa podieľala divízia Yamaha Musical Instruments a inžinieri Lexusu. Ešte zaujímavejšia je história digitálneho otáčkomera. Spoločnosť bola donútená nahradiť analógový panel displejom, kvôli fyzickým obmedzeniam ihlového mechaizmu, pretože nebol schopný správne indikovať otáčky. Motor cih totiž vytáčal tak rýchlo, že ručička nestíhala.&nbsp;

Nemecký model netreba nijako zvlášť predstavovať. Ide zrejme o jednu z najznámejších asociácií v automobilovom priemysle. Za vývojom a výrobou modelu 500E z roku 1990 stoja dve veľké spoločnosti, ktoré sú dnes rivalmi - Mercedes a Porsche. Daimler poveril nemeckú značku vytvorením extrémenšjej verzie automobilu známeho ako W124. Vybavili ho 5-0-litrovým vidlicovým osemvalcom s výkonom 240 kW (326 k), ktorý retušovali inžinieri Porsche. Tí pracovali aj na ďalších podstatných vlastnostiach vozidla, ako je odpruženie, výfukový systém alebo podvozok. Zaujímavé je, že počas montáže vozidla bolo potrebné, aby niekoľkokrát zmenilo továreň. V rokoch 1990 až 1995 bolo vyrobených 10 749 kusov.&nbsp;

Na vývoj legendárneho BMW M1 si mníchovská firma privolala Lamborghini. V polovici 70. rokov bola talianska spoločnosť výrobcom s najväčšími skúsenosťami s výrobou športových automobilov s motorom umiestneným uprostred. Jej inžinieri mali na starosti vývoj podvozkovej konštrukcie, zavesenia a geometrie, zatiaľ čo BMW sa staralo o remeselnú výrobu. Lamborghini však bolo nútené opustiť projekt kvôli finančným problémom, takže auto, ktoré začali budovať dve rôzne značky, zostalo v rukách BMW.

90. roky sú Viperom nasiaknuté, o tom niet pochýb. Svalnatý superšport s motorom V10 je dielom spolupráce značiek Dodge a Lamborghini. V tom čase sídlila talianska firma pod kapotou Chrysleru a tak sa Dodge rozhodol upraviť desaťvalcový motor, ktorý sa používal v pickupoch. Motor sa mal pôvodne montovať do prvých prototypov superšportu, kde nahradil V8, no výsledok bol taký pozitívny, že v roku 1991 bol predstavený Viper.

Nie, nebudeme hovoriť o dnešnom SUV, ale o modeli z minulého storočia. Označenie Puma slúžilo v roku 1997 na identifikáciu malého kupé. Vyrábalo sa síce v Nemecku a ako základ bol použitý podvozok Fiesty, no malo rozmanitú paletu motorizácií. Najzvláštnejšou možnosťou bol blok s objemom 1,7-litra s výkonom 92 kW (125 k), ktorý pochádzal od výrobcu Yamaha. Phonné ústrojenstvo bolo najsilnejšie vo svojej kategórii, ponúkal jasné výhody z hľadiska výkonu a bol zostavený v Japonsku.&nbsp;

O niečo menej populárne auto, no na našich cestách nejde o unikát, práve naopak. Pri vývoji sa spojil Opel s Porsche. Firma s odznakom blesku chcela vo svete urobiť urobiť so svojim novým minivanom dieru, a na to potrebovala automobil, ktorý by mal až sedem sedadiel. Nič zvláštne, také boli požiadavaky vtedajšieho trhu. Opel teda poveril navrhnutím auta Porsche, a vzišla z toho nakoniec prvá generácia modelu Zafira, ktorá uzrela svetlo v roku 1999. Čoskoro sa stala bestsellerom a v predajoch prekonala aj Vectru. Dodnes sa považuje za jeden z najspoľahlivejších Opelov, aké kedy automobilka vyrobila.&nbsp;

V roku 2014 bol Mercedes akcionárom spoločnosti Tesla, a tak sa rozhodol rozšíriť svoj sortiment vozidiel pridaním elektromobilu. Prevzali znalosti od spoločnosti z Palo Alto a Mercedes&nbsp; triedy B Electric Drive bol na svete. Bol vybavený motorom s výkonom 180 koní a 28 kWh batériou, ktorá mu za priaznivých podmienok umožnila prejsť až 200 kilometrov na jedno nabitie. Krátko po uvedení elektrickej triedy B Mercedes svoje podiely v spoločnosti Tesla predal a dnes má nemecký výrobca spoločnosť Tesla ako jedného zo svojich hlavných rivalov.

V roku 1986 General Motors získal Lotus a vyššie vrstvy spoločnosti Opel navrhli vytvorenie športového sedanu. Z tejto zvláštnej spolupráce sa v roku 1990 zrodil Lotus Omega, výkonný štvordverový sedan so šesťvalcovým 3,6-litrovým motorom biturbo, ktorý vyvinul pôsobivých 280 kW (382 k). Bol vybavený šesťstupňovou manuálnou prevodovkou z Corvette ZR-1 a obmedzeným preklzom z Holdenu. Omega vyštrtovala z 0 na 100 km/h za 4,9 s a dosiahla maximálnu rýchlosť 300 km/h. Vďaka partnerstvu medzi Opelom a Lotusom vznikol pre BMW M5 vážny konkurent.

Dizajn Renaultu Espace bol pôvodne koncipovaný v 70. rokoch minulého storočia, aj keď model bol realitou až v roku 1984. Ide o dielo anglického dizajnéra Fergusa Pollocka, ktorý v tom čase pracoval pre britskú dcérsku spoločnosť Chrysler. Na návrhu spolupracovali Matra a Simca, podznačka Chrysleru. Talbot a Simca boli však predané skupine PSA, ktorá usúdila, že Espace je dizajnovo príliš riskantný a príliš drahý na to, aby bol životaschopný. Práve v tej chvíli vstúpil na scénu Renault, ktorého kontaktovala Matra a ten sa rozhodol model uviesť na trh. Na trh sa dostal v roku 1984 s trochu komplikovaným komerčným štartom, no už v roku 1989 sa stal veľmi úspešným produktom značky.

V roku 2003, súčasne s opätovným uvedením modelu Fiat Panda, sa talianska firma obrátila na atypického partnera pre vývoj verzie s pohonom všetkých štyroch kolies. Na vývoj pohonu vybrali totižto Saab a napriek obmedzenému rozpočtu dosiahli dobré výsledky celkom skoro. Malý urbanit s terénnymi schopnosťami vytvorený dvoma rôznymi značkami bol predstavený o rok neskôr. K dispozícii bol s 1,2-litrovým benzínovým motorom s výkonom 44 kW (60 k) a dieselovým agregátom 1,3 Multijet s výkonom 51 kW (70 k).